Cestopis Rumunsko expresne - 4

Rovnakým osobným vlakom s rozpraskaným oknami ako ráno prechádzam do mesta Fagaraš. Nepliesť prosím s Fagarašským pohorím, to leží asi 20 km južne od mesta a známa Transfagarašská cesty začína cca 30 km západne od mesta. Na pohorie ostatne nie je ani čas, ja som jedu kvôli pevnosti. Avšak na stanici na mňa prišla taká ťažká chvíľka, ako to niekedy na človeka chodí. A tak som vstúpil starými popraskanými drevenými dverami do místnůstky s nápisom WC. Poplatok predstavoval 3 Lei (asi 15Kč), avšak boli to asi najhoršie záchody ktoré som na svojich cestách vôbec stretol. Po zaplatení pani Machla rúk, z čoho som pochopil, že páni sú zavretí a mám ísť na dámy. To by ešte tak nevadilo, aj prítomnosť iba „tureckých“ šlapiek v týchto končinách možno predpokladať. Dvere od kabínky nielen že nešli zamknúť, ony nešli ani dovrieť. Pretože „keď musíš, tak holt musíš“, nakoniec všetko dobre dopadlo, aj keď som v podstate nevidel veľký rozdiel medzi platenými záchody, a kríkmi ktoré sa nachádzali v okolí. No nič, idem poznávať ďalej. Vo Făgăraş moc pamiatok nenájdete, v podstate asi po 1,5 km ceste do centra mesta, celkom nezaujímavou predmestských štvrtí, narážam vlastne na dve jedinej zaujímavosti vo mieste. Jednak je to nádherná katedrála svätého Juraja a jednak pevnosť. Vstupné nie je drahé 10 LEI (asi 55 Sk) a expozícia sa nachádza v troch poschodiach. Pevnosť prežila 15 obliehaní od začiatku 16. storočia do polovice 19. storočia, ďalej slúžila rakúskej, maďarskej i rumunskej armáde a krátky čas aj pre vládne komunistickú stranu. Celú prehliadku absolvujete sami, s plánikom pevnosti, ktorý dostanete pri pokladni. Po prehliadke vnútorné, ale aj vonkajšie, čím myslím okolia pevnosti, ktorá obopína vodná priekopa s vtáctvom, sa vraciam späť na stanicu a osobák do Brašova. Druhý deň (posledný môjho pobytu) mám v pláne Sinaia a Busteni s niekoľkými zámkami. Na brašovském stanici vyhľadávam opäť úschovňu batožiny, pretože autobus mi ide večer o 23. hodine a nechcelo sa mi absolvovať celý deň s veľkým batohom na chrbte a sadám do osobnom aute smer Bukurešť. Vystupujem na malom stanička v horskom stredisku Sianaia. Kúsok od stanice sú dolnej stanice lanových dráh na vrch Furnica, ktorý prevyšuje 2000 metrovú hranicu o nejakých ďalších 100 metrov. To ma ale dnes toľko nezaujíma, ja vyrážam do kopcov k zámkom Peles a Pelišor. Tie sú asi 2 km od stanice vo skoro 900 metrovej výške. Po malom blúdenia nachádzam oba zámky v lesnatej krajine nad mestečkom. Ako Peles tak Pelišor postavil kráľ Karol I. Rumunský, Peles ako rezidenciu svoju a Pelišor ako rezidenciu pre svojho synovca a následníka trónu. Obaja boli postavené na prelome 19 a 20 storočia, a obaja sú v súčasnosti prístupné. Českú stopu tu zanecháva architekt Karel Liman, ktorý Pelišor navrhoval au zámku Peles sa podieľal na jeho dostavbách. Zámok Pelišor som si z časových dôvodov neprehliadol. Vstupné tam je 20 Lei. To zámok Peles je drahý a to aj na naše pomery. Vstupné je 30 LEI jedno podlažie, ak chcete obe vysypete 60 LEI, čo je zhruba 330 Sk. A pozor, fotografovanie je za přílplatek, čo som sa bohužiaľ dozvedel až vo vnútri zámku. Vôbec organizácie tu trochu haprovala, mali byť dve frontu, jedna pre organizované zájazdy a druhý pre jednotlivca, lenže v oboch stáli organizovaní turisti a raz za čas vybehol sprievodcu, ktorý odovzdal svojim ovečkám informácie o prehliadke, bohužiaľ zrovna v čase mojej návštevy, tu boli občania Španielska a Belgicka, takže som sa nič nedozvedel. Avšak jeden belgický účastník, s ktorým som sa dal do reči ma prepašoval dovnútra, s tým, že mi bude prekladať do angličtiny. Nakoniec nebolo treba, pretože než sa všetci zoradili, išiel individuálne výklad v AJ. Potom som pochopil, že rovnako vlastne turisti prebiehajú od jedného sprievodcu k druhému, tak ako im to vyhovuje a prispôsobil som sa. A z návštevného okruhu vás uchváti napríklad Límanova Holul de Onorare, teda hala cez tri poschodia s vyrezávaným obložením, cisárske apartmáne alebo veľká zbrojnica. Po prehliadke zámku PADI skratkou v podobe pešej cesty, po ktorej prichádza ďalšie davy turistov, k stanici. Čaká ma krátky prejazd do vedľajšieho Busteni. Je to asi len 8 km, ale ak môžem doporučiť nejazdite rýchlikom. Príplatok je drahšie ako samotná cesta a dostanete sa k 60 korunám. Ja som skúsil vlak súkromný, ktorý jazdí 2× denne z Bukurešti do Brašova a nastúpil som do francúzskej súpravy z prelomu 60 a 70 rokov. Průvočí po ma chcel 4 Lei, ale lístok som nedostal. Holt privýrobok treba. Jazda do Busteni trvá asi 15 minút. Zámok Cantacuzino, kam mám namierené, je vidieť už pred príchodom do stanice po pravej strane z vlaku. Cesta k zámku od stanice zaberie takisto asi štvrťhodinu. Vstupné sa platí do parku okolo zámku, alebo si možno zaplatiť aj prehliadku interiérov, v ktorých sa nachádza aj zaujímavá zbierka heraldiky. Zámok bol postavený v roku 1911 na prianie princa Cantacuzino v neorománskom slohu. Aj prehliadka parku s fontánami a výhľadom na protiľahlej masív Karpatského pohoria Bucegi stojí za to. Po návrate do Busteni som si neodpustil rumunskú špecialitu a to polievku Ciorba Biurta. Je to vlastne obdoba našej držkovej polievky, akurát je biela a podáva sa s pečivom a silnú cesnakovou pastou. No je pravda, že potom už bolo jedno, čo jem, pretože som tri dni vo všetkom cítil cesnak, ale inak bola výborná. Vraciam sa na stanici. Mestečko Busteni kedysi malo ešte jednu zaujímavosť a to starú elektrickú drážku do miestnej papierne. Bohužiaľ, pokrok je v Rumunsku niekedy moc rýchly, takže po drážke už existujú len zvyšky telesa, stĺpov au železničnej stanice pamätník v podobe elektrickej lokomotívy a jedného vagónikov. Pamätník už však nesie celkom značné stopy po vandalizmu. Vraciam sa vlakom do Brašova, a pretože do odchodu autobusu do Budapešti je ešte more času, idem sa prejsť Brašove. Brašov je skoro třistatisícové mesto, nad ktorým sa vypína takmer 1000 metrov vysoká hora Tampa, na ktorú možno pohodlne dôjsť lanovkou. Na tomto vrchu je tiež vztýčený obrovský názov mesta. Historické centrum je asi 2 km juhovýchodne od stanice. Možno tam dôjsť mestskou dopravou, ale ja idem pešo. Tiež sa vzápätí potvrdzuje, čo mi hovorili moji rumunskí kolegovia z práce, v Brašove skoro každý deň aspoň chvíľu prší. Takže na ulici Strada Republica sa skrývam pod pergoly miestnych obchodov. Našťastie veľmi rýchlo prestáva a ja prichádzam na námestíčko, ktorému dominuje budova radnice s krajským múzeom uprostred a fontánou. Malú uličkou prebiehajú k čiernemu kostolu, najväčšie gotické stavbe v juhovýchodnej Európe, ktorý bol stavaný medzi rokmi 1383 a 1477. Parkom začínam pomaly obchádzať centrum mesta a to okolo 2 brán, prvá sa volá Katarínina a je len pre peších, a druhá tříoblouková, z ktorej prostredný oblúk slúži automobilovej doprave a je z roku 1827 a volá sa Schei. Ďalšou stavbou, ktorá ma zaujala, je Tkalcovská bašta s hradbami na úbočí už vyššie spomínané hory Tampa. Na stenách bašty je letopočet 1421 – 1437, kedy sa začalo s výstavbou. Pozdĺž hradieb pokračujem ďalej, míňam aj dolnej stanici lanovky, odkiaľ práve vychádzajú zážitkůchtiví turisti, a vraciam sa k budove krajskej rady, odkiaľ som okruh centrom začal. Čaká ma ešte jeden výstup a to k pevnosti Brašov. Prichádzam už neskoro, okolo šiestej hodiny večer, takže je zatvorené, ale aj výhed na mesto stojí za to. Pôvodne tu stála strážna veža zo začiatku 15. storočia, neskôr bola pristavaná pevnosť. Letopočet nad bránou síce hlása rok 1580, ale po požiari roku 1625 bola celá pevnosť kompletne prestavaná. Jednu dobu slúžila aj ako väzenie a dnes je z nej turistická atrakcia. Pevnosť je síce už zatvorená, ale stany okolo nej a stánky s občerstvením dávajú tušiť, že večer tu bude akcia, koncert, jednoducho zábava. Na to ja už čakať nemôžem, pretože sa presúvam späť k stanici, kde si vyzdvihujú batoh a autobusom prechádzam na autobusovej stanici Bartolomeu, odkiaľ mi neskoro večer, ide autobus do Budapešti. Rumunsko je krajina kontrastov a taky krajiny veľký pokrok. Po revolúcii sa tu otvorilo veľa turistických miest, ktoré stoja za pozretie. Času bolo bohužiaľ málo, tak snáď niekedy nabudúce treba v inom kúte Rumunska.

Architektúra zámku skvele zapadá do miestnej lesnatej krajiny

Susedný zámoček Pelišor, ktorý je dielom českého architekta Karla Liman

Pevnosť, ktorá aj napriek početné nájazdy nebola nikdy dobitá.

Nádherná katedrála je druhým zaujímavým miestom Fagaraš

Pohľad na mesto od brašovské pevnosti aj na protiľahlej horu Tampa s „reklamou“ na Brašov.