Výšková / horská choroba

Nepríjemný sprievodca vo vysokých horách

Petr Liška
Napísal / a 2407 článkov a sleduje ho / ju 241 cestovateľov
Výšková / horská choroba
Vložené: 31.05.2016
© gigaplaces.com

Jedno z najväčších nebezpečenstiev hroziacich vo veľkých nadmorských výškach je takzvaná výšková čiže horská choroba, ktorá môže spôsobiť nielen vážne zdravotné problémy, ale aj smrť. Vzniká vďaka horšiemu zásobovanie organizmu kyslíkom vplyvom poklesu tlaku vzduchu so vzrastajúcou nadmorskou výškou. Pri každom treku či horskom výstupu vo veľkej nadmorskej výške je teda potrebné venovať čas takzvané aklimatizácii, vďaka ktorej môžete niektoré nepríjemné efekty výškovej choroby prakticky eliminovať. Čas venovaný aklimatizáciu sa vám rozhodne vráti v tom, že si s oveľa väčšou pravdepodobnosťou dosýta užijete vrcholová panorámy bez bolesti hlavy.

Pásma nadmorskej výšky

Vplyv nadmorskej výšky na organizmus

  • Úplne bezpečné pásmo 0–2 500m nm: Pre úplnú väčšinu ľudí úplne bezpečné pásmo, kde takmer nie sú spoznať vplyvmi nadmorskej výšky. – Bezpečné pásmo 2 500–3 300m nm: V takýchto výškach už väčšina neaklimatizoavných ľudí zaregistruje, že sa im pri výstupe horšie dýcha. Málokto však tu trpí nejakými ďalšími nepríjemnými prejavmi nadmorskej výšky. – Málo nebezpečné pásmo 3 300–4 000m nm: Ak by ste mali v takých to výškach spať, už by ste mali premýšľať o aklimatizáciu. Pokiaľ do takýchto výšok vyrazíte v rámci jednodňového výstupu a následne budete spať „nízko“, riešiť to nemusíte. – Nebezpečné pásmo 4 000–6 000m nm: zóna, v ktorej neaklimatizovaní jedinci môžu dostať aj výrazné prejavy horské choroby. Zároveň je to však pásmo, na ktoré sa dá ešte plne aklimatizovať a zdržiavať tu aj dlhodobo. Najvyššie položené obývané dediny na svete majú okolo 5 500m nm Tu žijúci obyvatelia však majú ďaleko viac červených krviniek ako ľudia žijúci v „normálnych“ výškach. – Veľmi nebezpečné pásmo 6 000–8 000m nm: zóna v ktorej už dlhodobý pobyt nie je možný z dôvodu postupnej degradácii organizmu. V rámci horských výstupov sa musíte držať prepracovaného aklimatizačního plánu. – Zóna smrti viac ako 8 000m nm: Väčšina ľudí tu prežije iba s dýchacím prístrojom. Spať v takej výške je extrémne nebezpečné. V stručnosti: do štyroch tisíc metrov nad morom moc výšku riešiť nemusíte, potom už áno, hlavne spánok. Hranicou naozaj veľké nadmorskej výšky je cca šesť tisíc metrov nad morom.

Faktory zlepšujúci / zhoršujúci stav

Čo môžete urobiť pre lepší znášanie výšky

  • ** Genetika: ** bohužiaľ je to tak, vaša odolnosť proti veľkej nadmorskej výške je daná z veľkej časti geneticky. Dvaja na prvý pohľad rovnakí trekarov / horolezci dodržujúci rovnaký aklimatizačný program môžu dopadnúť úplne odlišne. Jeden bude trpieť s bolesťami hlavy v stane a druhý si dôjde ešte fotiť západ slnka niekam na vyhliadku. Ideálne je tak najskôr testovať seba samého postupne (3500–4000–4500 atď.) V rámci jednotlivých výprav a nechcieť hneď vyliezť osemtisícovku (aj keby ste na to po technickej stránke mali). Ak zistíte, že veľkú nadmorskú výšku znášate horšie ako ostatní, musíte viac myslieť na aklimatizáciu. Opačne, ak zistíte, že ste „stvorení“ pre veľké nadmorskej výšky, môžete si skrátiť občas veľmi dlhý aklimatizačný program. – ** Vek: ** i vek má vplyv na znášanie veľkej nadmorskej výšky. Najhoršie ju znášajú malé deti a mladí ľudia. – ** Telesná konštitúcia: ** svalstvo spotrebováva veľké množstvo kyslíka, takže aj z toho dôvodu veľkú nadmorskú výšku znášajú lepšie ľudia šľachovitý než svalnatí. Ak teda viete, že vás za pár mesiacov čaká výprava do veľkých výšok, je určite lepšie behať či jazdiť na bicykli ako chodiť do posilňovne na objemovej tréningy. – ** Dehydratácia **: Dodržiavanie kvalitného pitného režimu je dôležité vo všetkých nadmorských výškach, v tých veľkých ale obzvlášť. Hustá krv horšie zásobuje organizmus kyslíkom (navyše hrozí viac omrzliny, či krvnej zrazeniny). Navyše mnoho ľudí má vo väčších výškach subjektívne menšiu potrebu piť, takže je potrebné sa prípadne premôcť. – ** Chlad: ** často dosť podceňovaný vplyv. Zima zrýchľuje náš metabolizmus, takže máte aj väčšiu spotrebu kyslíka. Pokiaľ to ide a prírodné podmienky dovolia, snažte sa, aby ste sa subjektívne stále cítili v teple. – ** Alkohol: ** pitie alkoholu vo veľkých nadmorských výškach sa všeobecne neodporúča. Vďaka vstrebávanie alkoholu do krvi sa zároveň znižuje množstvo vstrebaného kyslíka. Zároveň alkohol dehydruje organizmus. Navyše vplyv alkoholu je až 3× silnejší vo veľkých výškach než na úrovni mora, takže sa výrazne zrýchľujú ďalšie jeho negatívne efekty ako je potrebné (ne) istota chôdze, čo je v horskom teréne absolútne kľúčové. – ** Jedlo: ** vo veľkých nadmorských výškach nie je tiež vhodné organizovať tučné jedlá. Telo nemá dostatok kyslíka na transformáciu tohto typu jedla na energiu. Ďaleko vhodnejšie sú ľahké jedlá s množstvom cukru a minerálov. – ** Počasie: ** napodiv aj počasie má vplyv na znášanie nadmorskej výšky. Vysoký atmosférický tlak – dobré počasie – zlepšuje okysličovanie. Opačne nízky tlak – zlé počasie – ho zhoršuje. – ** Rýchlosť vlastného pohybu: ** Vo veľkých nadmorských výškach sa oplatí „nezávodit“ a chodiť cielene pomaly. Skúsení horskí sprievodcovia nasadzujú často až doslova slimačie tempo pri výstupe. Rýchly pohyb unaví a hlavne spotrebuje veľa kyslíka. – ** Pohyb po svojich: ** vždy je lepšie sa do väčších výšok dostať pozvoľna po svojich, ako keď vás niekto vyvezie za pár hodín z nížiny niekam do horského priesmyku. – ** Dobrá fyzická kondícia: ** Vytrvalostný tréning všeobecne skracuje dobu potrebnú na aklimatizáciu. – ** Dobrý zdravotný stav: ** Pre znášanie nadmorskej výšky nie je rozhodne najpodstatnejšie. Ale zlý zdravotný stav, zvlášť v respiračné oblasti môže v kombinácii s veľkou nadmorskou výškou priniesť komplikácie výrazne skôr a výrazne horšie. // ** V stručnosti: ** // národu sa s dobrou genetickou výbavou, veľa behajte, nech máte viac šliach než svalov a dobrú fyzičku. Stúpajte cielene pomaly, ideálne za dobrého počasia, dobre sa oblečte, nech vám nie je zima a pite veľa vody a žiadny alkohol. Nevyrážajte do hôr chorí.

Aklimatizačný program

Ako vyzrieť na veľkú nadmorskú výšku

Aklimatizácia – mantra všetkých horolezcov či trekarov pohybujúcich sa vo vysokých horách. Podstatou je len pozvoľné zvyšovanie dosiahnutej nadmorskej výšky a tým aj žuvanie organizmu na výrazne nižšiu prídel kyslíka. Ak sa dobre aklimatizujete, eliminujete tým aj horskú chorobu a jej nepríjemné a nebezpečné prejavy. Príjemnou vecou je, že aklimatizácia na väčšiu nadmorskú výšku pretrváva individuálne až jeden rok. Ideálna nadmorská výška prvého nocľahu: Pre úspech celého treku či horského výstupu vo veľkých výškach je väčšinou najzásadnejší plánovanie výšky jednotlivých nocľahov. Prejavy horskej choroby totiž väčšinou gradujú práve v noci. Prvý nocľah na akékoľvek výprave by nemal byť pre neaklimatizovaného človeka vyššie ako 3 300–3 500m nm / od tejto výšky sa všeobecne oplatí premýšľať o aklimatizáciu /. Výška ďalších nocľahov: Následné zvyšovanie výšky ďalších nocľahov má byť pozvoľné v rozmedzí 300–500 výškových metrov denne. Toto sa ľahko povie, ale horšie občas vykonáva. Na niektorých trekoch to možno bohužiaľ len ťažko aplikovať. Choď vysoko – spi nízko: toto je ďalšie klasické pravidlo pre dobrú aklimatizáciu. Počas dňa sa určite pohybujte pokojne aj o 300 výškových metrov vyššie než budete spať. Skúsení horali tak po dosiahnutí tábora na spanie, pokiaľ je v najvyššom mieste daného dňa, často vyrážajú naľahko ešte niekam hore do kopca, aby sa dostali vyššie než je kemping. Odpočinkovej dni: po každých zhruba 1 000 metroch výstupu (4 500m nm – 5 500m nm atď.) Sa veľmi odporúča odpočinkový deň, kedy by ste sa mali len tak povaľovať pri kempe či „zewlovat“ na nejaké vyhliadke a vstrebávať výšku. Idealista a teoretici odporúčajú aj 2 až 3 dni odpočinku, ale to môže obetovať málokto. Ak však ten čas máte a ich kam po okolí vyrážať, je to variant rozhodne optimálne. Prechodné cielené zostupy: toto už nie je tak dôležité pre nás cestovateľov či trekarov, pre ktoré je väčšinou rozumný limit 6 000m nm Tí, ktorí zdolávajú naozaj veľkej výšky sa musí z času na čas vrátiť, napríklad aj o kilometer ktorej, oddýchnuť si a až potom pokračovať v ďalšom výstupe. V stručnosti: dĺžka aklimatizácie závisí samozrejme najviac na najvyššom mieste, ktoré musíte prekonať, respektíve na najvyššom mieste nocľahu. Na 4tisícové výšky vám väčšinou stačí tri dni. Na päťtisícové týždeň.

Formy a prejavy horskej choroby

Čo sa vám môže prihodiť ak podceníte

Akútna horská choroba AMS (Acute Mountain Sickness): Najbežnejší a najmiernejšie forma horskej chorobe, ktorú zažil skoro každý, kto vybehol do výšky moc rýchlo. Najčastejšími príznakmi sú bolesť hlavy, nespavosť, únava, nechutenstvo, nevoľnosť až pocit na zvracanie, otupenosť. Výškový opuch pľúc HAPE (High Altitude Pulmonary Oadema): toto už je veľmi vážny stav. Spozná sa kašľom s občasným penivým hlienom či krvou. Veľká únava, občas takmer nemožnosť vstať. Výškový opuch mozgu hace (High Altitude Cerebral Oadema): Najvážnejšie stav končiaci často aj smrťou, keď sa rýchlo nerieši! Postihnutý jedinec sa často začne správať pomätene, trpí halucináciami, môže byť agresívny alebo úplne apatický s neschopnosťou vstať. Strata koordinácie a rovnováhy – neudrží sa na nohách. Môže sa javiť ako opitý. V stručnosti: horskú chorobu naozaj nepodceňujte. V najlepšom prípade si pokazíte výstup či trek, v horšom zdravie.

Ako bojovať s prepuknutí horskou chorobou

Hlavne sa nehanbiť zostúpiť!

Mierne príznaky: ak začnete trpieť miernymi príznakmi, ako je napríklad najčastejšia bolesť hlavy viď. AMS, skúste počkať v danej výške ďalší deň – príznaky by mali odznieť. Zhoršujúci sa horská choroba: ak mierne príznaky ignorujete a stále stúpate vyššie, váš stav sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou zhoršovať, niekedy aj veľmi rýchlo. Tu pomôže už len zostup nižšie – často stačí na zlepšenie stavu i len 500–1000 výškových metrov. Vážny zdravotný stav: ak podceníte aj zhoršujúce sa príznaky, môže u vás prepuknúť aj smrteľne nebezpečný opuch mozgu. Jedinou záchranou je tu v podstate čo najrýchlejší presun, čo najnižšie to ide. Navyše väčšinou s asistenciou druhých, pretože vy už na to nebudete mať duševné a fyzické schopnosti. Hranice zlepšenie je väčšinou pod štyrmi tisíckami metrami nad morom. V stručnosti: ak na sebe pocítite príznaky horskej choroby, tak dál nestúpajte. Ak sa budú zhoršovať, tak mažte rýchlo dolu, ak je vám zdravie milé.

Medikácie

Čo vám môže pomôcť

Klasické prášky na bolenie hlavy vám môžu často aj uškodiť, pretože nezistíte tak rýchlo, že sa vám príznaky horskej choroby zhoršujú. Diamox: často sa používa ako prevencia, ale aj ako liek horské choroby. Má aj vedľajšie účinky. Dexametazón: pri mozgovom edéme Nefidipin: pri pľúcnom edéme

Zatlieskaj autorovi článku!
Zdieľaj to:

Praktické informácie