Článok Moskovský Kremeľ

Prehliadka politického a duchovného srdca Ruska

Pedro Gula
Napísal / a 46 článkov a sleduje ho / ju 5 cestovateľov
(2 hodnotenie)
Moskovský Kremeľ
Vložené: 14.09.2018
© gigaplaces.com
boli tam:

Rozľahlý Moskovský Kremeľ zaberá plochu v tvare trojuholníka s rozlohou 27,5 hektára. Rozkladá sa na zrázu nad riekou Moskvou. Pôvodne býval samostatným mestom, postupom času sa jeho hradby rozširovali a posúvali. Po stáročia tu viala vlajka s dvojhlavú orlicou, symbolom Romanovcov a imperiálneho Ruska, v roku 1917 bola nahradená červenými hviezdami. Dnes je Kremeľ oficiálnym sídlom prezidenta. Červené kremeľskej stene sú 2,2 km dlhé, vysoké 5 až 19 metrov s hrúbkou 3,5 až 6,5 metrov a majú 20 veží.

Spasská (Spasiteľovho) veža
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Spasská (Spasiteľovho) veža

Do Kremľa vedú štyri vstupné brány. Brána vo Spasskej veži s orlojom, brána v borovička veži, brána v Trojicko veži a brána v Mikulášskej veži.

Detail Spasskej veže

Spasská (Spasiteľovho) veža je jedna z najkrajších kremeľských veží. Slúži ako akási slávobrána Kremľa. Pôvodne sa volala Frolovská, ale v roku 1658 bola premenovaná na Spassk, lebo nad jej bránou zo strany Červeného námestia bolo umiestnené vyobrazenie Spasiteľa. Hlavnou bránou tejto veže slávnostne vchádzali do Kremľa cári, cudzozemskí vyslanci a cirkevné procesie. Nesmelo sa však bránou prechádzať na koni a prechádzať s pokrytou hlavou a tento zákaz museli rešpektovať aj cári. Na veži je od roku 1625 umiestne­ný orloj.

Detail Spasskej veže
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Trojitská veža

Ďalšie veží sa vstupnou bránou do Kremľa je Trojitská veža. Bola dokončená v roku 1499. Bránou tejto veže sa prichádzalo k sídlu cárovnej a cárskych princezien a ku dvorci patriarchov. Na výšku meria 80 metrov.

Trojitská veža
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Veža Kutafja

Z Trojicko veže sa vychádza na Trojitský most az areálu Kremľa sa vychádza bránou na druhej strane mosta, bránou vo veži Kutafja (neporiadny veža).

Veža Kutafja
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Mikulášska a Sobakinova arzenální veža

Ďalšie veží so vstupnou bránou je Mikulášska (Nikolsky veža). Bola postavená v roku 1491. Názov dostala podľa ikony zobrazujúce Nikolaja divotvorca, umiestnené nad tranzitné bránou bočné strieľne. Tahle veža mala pôvodne padací most a ochranné mreže. Posledný, štvrtú vstupné veží je Borovička. Je postavená na úpätí kremeľského návrší a jej názov je odvodený od borovicového lesa, ktorý pôvodne pokrýval celé kremeľskej návrší. Veža je vysoká asi 50 ma do Kremľa sa cez jej bránu privážali zásoby z neďalekého obilniho skladisko a koniarne. Vedľa Mikulášske veže stojí nárožné Sobakinova arzenální veža. Má tvar osmnáctistěnu. Hrúbka jej múrov dosahuje až štyroch metrov a je najmohutnejší vežou Kremľa. Vnútri veže sa dochovala hlboká studňa a viedla odtiaľ tajná podzemná chodba k rieke Něglince a ďalej do mesta. Veža má výšku 60,2 metra.

Mikulášska a Sobakinova arzenální veža
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com
Beklemiševská (Moskvorecká) veža
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Beklemiševská (Moskvorecká) veža

Ostatné veže hradieb Kremľa sú bez vstupných brán. Sú to Vodárenská (Sviblova) veža, Veža Zvestovania Panny Márie, najstarší Tajnická veža z roku 1485, Petrovská veža, Beklemiševská (Moskvorecká) veža, Konstantino-Jeleninská veža s mučiarňou, Nabatnaja (Poplachová) veža, Cárska vežička (najmladší z veží), senátne veža, Stredná arzenální veža, Veliteľská veža, Zbrojný veža a dve bezmennej vežičky. Beklemiševská veža bola postavená v roku 1487 a meno dostala od priezvisko bojarov Beklemiševových, ktorí vtedy sídlili v Kremli. Vrchná časť veže bola pristavená až v 17. storočí.

Vodárenská (Sviblova) veža
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Vodárenská (Sviblova) veža

Rohová Vodárenská (Sviblova) veža patrí k najkrajším v Kremli. Predtým nazývaná menom bojarov Sviblových, ktorých dvorec bol v susedstve Kremli. V roku 1633 bola vybavená čerpadlom, s ním sa potom privádzala oloveným potrubím úžitková voda z rieky Moskvy. Začiatkom 19. storočia bola schátraná veža rozobraná a postavená znovu, v roku 1812 ju ustupujúce napoleonské armáda vyhodila do povetria. Obnovená bola v roku 1819.

Chrámové námestie

Chrámové námestie (Sobornaja ploščaď) je jedno z najstarších námestí v Moskve a tvorí architektonický stred Kremľa. Námestie, ako ho poznáme dnes, vzniklo v 16. storočí. Konali sa tu slávnosti pri príležitosti pomazanie cára, korunovácie aj oslavy víťazstva ruských vojsk. Nachádza sa tu Fazetovaný palác (Granovitaja Palata), Uspenský chrám, Kostol Rizpoloženija, Archanjelský chrám, Blagoveščensk chrám, Zvonica Ivana Veľkého a námestia uzatvára Kostol dvanástich apoštolov.

Chrámové námestie
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Uspenský chrám

Uspenský chrám (Chrám zosnutia Presvätej Bohorodičky) je najstaršia, najvýznamnejšie a taky nejzdobnější chrám v Kremli. Stojí na severnej strane Chrámového námestia. Taliansky architekt Aristotele Fioravanti z Bologne ho postavil v rokoch 1475 – 1479, po vzore Uspenského chrámu vo Vladimirovi. Prebiehali tu korunovácie ruských cárov. Vysoký chrám je zavŕšený piatimi mohutnými pozlátenými kopulami. Vstupuje sa doň prekrásnym portálom s freskami zo 17. storočia a zdobnými vyrezávanými dverami. Päťradový ikonostas pochádza z roku 1652, ale niektoré ikony sú už z počiatku 14. storočia. Steny sú lemované hrobkami metropolitov, patriarchov a ďalších významných cirkevných predstaviteľov. Monomachův trón, vyrobený pre Ivana Hrozného v roku 1551, zdobia vyrezávané výjavy zo života Vladimíra Monomacha, veľkokniežaťa staré Rusi. Za napoleonských vojen chrám využívali francúzski vojaci ako stajne.

Uspenský chrám
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Kostol Rizpoloženija

Kostol Rizpoloženija (Kostol Uloženie rúcha Panny Márie) je menšia kostol medzi Uspenským chrámom a Fasetovým palácom. Bol postavený v rokoch 1484 – 1486 a slúžil ako súkromná kaplnka patriarchov a metropolitov. Dnes je v ňom umiestnená zbierka drevených cirkevných sošiek.

Kostol Rizpoloženija
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Archanjelský chrám

Archanjelský chrám (Chrám Archanjela Michaela) stojí na južnom okraji Chrámového námestia. Vybudovaný bol v rokoch 1505 – 1508 talianskym architektom Alevisiem noví na mieste staršieho chrámu. Chrám sa tešil úcte a obľube kniežat aj cárov, ktorí tu boli aj pochovávaní až do doby, než sa hlavným mestom stal Petrohrad.

Archanjelský chrám
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Blagoveščensk chrám

Blagoveščensk chrám (Chrám Zvestovania Panny Márie) bol bývalú dvorný svätýň moskovských cárov a konali sa tu svadby a krstiny. Chrám je zavŕšený deviatich zlatými Bane – kopulami. Interiér je zdobený freskami s biblickými scénami, ktoré zhotovil mních Feodosias v roku 1508. Skutočnú perlou staroruského umenia je tunajšia chrámový ikonostas, ktorý vytvorili Theofan Grek, Andrej Rubljov a Prochor z Gorodce. Rozšírená terasa chrámu a takzvané schody Ivana Hrozného umožňovali caru Ivanovi navštevovať bohoslužby, bez do chrámu musel vstúpiť. Za to, že bral panovník sviatosť manželstva príliš na ľahkú váhu, mu totiž cirkev do chrámu vstup zakázala.

Blagoveščensk chrám
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Zvonica Ivana Veľkého

Niekoľkostupňová veža so zlatou kopulou bola postavená v roku 1508. Podľa pôvodného zámeru mala táto stavba kompozične spojiť paláce a chrámy uprostred Kremľa, a zároveň mala slúžiť ako hlavný pozorovateľňa pevnosti. Z 81 metrov vysokej veže bolo vidieť na vzdialenosť 30 km. Neskôr bola zo severu ku zvonici pristavená ešte malá zvonica a takzvaný Filaretův prístavok. V roku 1812, keď Napoleon ustupoval z Moskvy, jeho vojaci podložili nálože pod všetky kremeľskej stavby. Výbuch zničil malú zvonicu aj prístavok, ale mohutná veža zvonice Ivana Veľkého výbuch prestála. Dnes vo zvonici visí 21 zvonov, najväčší z nich váži asi 64 ton.

Zvonica Ivana Veľkého
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Fazetovaný palác

Fazetovaný palác (Granovitaja Palata) je najpôsobivejšie kremeľský palác a zároveň najstaršej svetská stavba v Moskve, patriaci do súboru stavieb Veľkého kremeľského paláca. Roku 1491 ho postavili talianski stavitelia Marco Ruffo a Pietro Antonio solárií. Jeho meno poukazuje na výzdobu fasády, ktorá je vysadená vápencovými fasetovými doskami. V hornom poschodí sa nachádza veľký štvorcový sála o ploche 495 m2, vysoký 9 metrov, vyzdobený historickými biblickými výjavmi. Krížovú klenbu sály podopiera mohutný štvorhranný stĺp. V tejto miestnosti car udeľoval audiencie. Na južnej strane paláca vedie na Chrámovej námestí Krvavé schodisko, na ktorom boli roka 1682 zavraždení príbuzní mladého Petra Veľkého. Stalin nechal schodisko zbúrať, obnovené bolo za Borisa Jeľcina.

Fazetovaný palác
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Palác patriarchu a Kostol dvanástich apoštolov

Stojí na severe Chrámového námestí za Uspenským chrámom. Postavený bol v rokoch 1653 – 1655 pre patriarchu Nikonu. Palác je tvorený vysokým domácim kostolom dvanástich apoštolov, ktorý sa dochoval ako jediný z pôvodných piatich kostolov, a súborom obytných a slávnostných komnát. K najzaujímavejším častiam bývalej rezidencie patriarchov patrí Krížová sieň – pôvodne slávnostná audienčná sálu. Prvýkrát v dejinách ruského staviteľstve tu bola na preklenutie tak obrovských priestorov (280 m2) použitá klenba bez centrálneho oporného stĺpu. Od roku 1763 sa v sále varilo krizma – olej k cirkevným obradom. Doteraz je tu k videniu mramorová pec so striebornými kotlami. V priestoroch sú taky vystavené bohoslužobné rúcha a liturgické predmety.

Palác patriarchu a Kostol dvanástich apoštolov
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Ivanovská námestia a najväčší zvon na svete

Ivanovská námestia sa rozkladá na východ od zvonice Ivana Veľkého. Kedysi tu stáli budovy štátnych úradov. Na tomto námestí sa tiež vyhlasovala cárska nariadenia a oznamovala odsúdencom miera ich trestu. Dneska tu stojí Cárske delo a Cársky zvon. Cársky zvon (Car kolokol) má 200 ton a je to najväčší zvon na svete. Prípravy na jeho odliatie trvali takmer dva roky a prvý pokus sa skončil neúspechom. Po odliatí v roku 1735 zostal zvon v liace jame. Za veľkého požiaru Kremľa v roku 1737 došlo pri hasení k jeho popraskaniu. Na dne jamy zostal ležať celých sto rokov. Až v roku 1836 bol s obrovským úsilím vytiahnutý z jamy a postavený na podstavec. Pri zdvíhaní z neho odpadol úlomok o váhe 11,5 tony. Zvon je 6,14 metrov vysoký a v priemere má 6,6 metrov.

Ivanovská námestia a najväčší zvon na svete
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Ivanovská námestie a najväčšie pevnostné dialo na svete

Cárskej delo (Car Puška) malo pôvodne slúžiť k obrane Spasskej veže, ale pravdepodobne z neho bolo vystrelené len raz, a to po porážke Poliakov, kedy z neho boli vystrelené pozostatky cára Lžidimitrija. Dialo bolo odliate v roku 1586 v puškovej manufaktúre v Moskve. Merané podľa kalibru je najväčší pevnostný dialo na svete.

Ivanovská námestie a najväčšie pevnostné dialo na svete
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Veľký Kremeľský palác a Teremová palác

Veľký Kremeľský palác je zložitý architektonický komplex svetských a cirkevných stavieb, budovaných v rôznych dobách, počnúc 15. storočím. Palác má okolo 700 sál a komnát. K vnútornej úprave paláca bol použitý prírodný aj umelý mramor tak, aby sa jeho farba a v zory v rámci budovy nikde neopakovali. V hornom poschodí sa nachádza rad opulentné zdobených prijímacích salónikov. Dnes sú tu prezidentskej kancelárie. Za palácom stojí Teremová palác, ktorý bol postavený v rokoch 1635 – 1636. V tomto paláci sa v treťom poschodí nachádzali obytné miestnosti cára a jeho rodiny, samotný cár obýval päť miestností. Cárskej izby boli najnedostupnejších časťou celého terénu. Len veľmi zriedka bolo nejakému návštevníkovi dovolené vstúpiť do niektorej z obytných komnát. V paláci sa nachádza aj veľkolepý trónnu sála.

Veľký Kremeľský palác a Teremová palác
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Zbrojnica a Diamantová sieň

Budova je najstarším múzeom v Rusku. Vznik tejto klenotnica moskovských kniežat sa odvíja od 14. storočia. Súčasná podoba budovy bola vytvorená na základe projektu Konštantína Tona v rokoch 1844 – 1851. Medzi vystavenými exponátmi sa nachádzajú napríklad slávnostné zbroj, čiarové osobné veci, tróny, fabergého vajíčka, kňazské heavy, erby, korunovačné klenoty a koruny, ako napríklad koruna Vladimíra II. Monomacha, ktorou bol korunovaný prvý kresťanský panovník Rusi. Diamantová sieň je vlastne zbierkou drahokamov, drahých kovov a šperkov, napríklad koruna Kataríny Veľkej, 190 karátový diamant Orlov, 89 karátový diamant Šach, diamantové poriadky, ktoré Stalin udeľoval maršálům a iné.

Zbrojnica a Diamantová sieň
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Tajnický sád

Tajnický sád je park, ktorý zaberá veľkú plochu v juhovýchodnej časti Kremľa. Susedí s Ivanovským námestím. Z tejto najpokojnejšie časti Kremľa môžete pozorovať davy turistov prechádzajúce okolo Zvonica Ivana Veľkého.

Tajnický sád
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Tajnický sád

V areáli Kremli sa ďalej nachádza Kostol sv. Lazára, ktorý je tunajšia najstaršou cirkevnou stavbou (bol postavený v roku 1393), Palác Kratochvíle, Arzenál, Prezídium, Bývalý senát (dnes vládne budova) a Kremeľský Zjazdový palác.

Tajnický sád
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Kremeľský Zjazdový palác

Palác bol otvorený 17. októbra 1961 a je tak najnovšie bodovú Kremľa. Pôvodne sa v ňom konali stranícke zjazdy, dnes sa tu organizujú baletné, operné a koncertné predstavenie. Má neuveriteľnú kapacitu 6000 diváckych mi­est.

Kremeľský Zjazdový palác
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com

Kremeľ v noci

Nočný pohľad na Kremeľ z Veľkého Moskvoretského mosta (od rieky Moskvy).

Kremeľ v noci
Autor: Pedro Gula © gigaplaces.com
Zatlieskaj autorovi článku!
Zdieľaj to:

Články blízkosti

vzdialenosť 0 km
Aleksandrovsk sád a Manéžní námestí

Aleksandrovsk sád a Manéžní námestí

vzdialenosť 0 km
Červené námestie a Chrám Vasilija Blaženého

Červené námestie a Chrám Vasilija Blaženého

vzdialenosť 0 km
Prehliadka Moskvy v noci

Prehliadka Moskvy v noci

vzdialenosť 0 km
Moskovské metro

Moskovské metro

vzdialenosť 0 km
Kitaj-gorod

Kitaj-gorod

vzdialenosť 4 km
Novodievčí monastier a cintorín

Novodievčí monastier a cintorín

vzdialenosť 7 km
Park Víťazstvo

Park Víťazstvo

vzdialenosť 7 km
Moskovské Múzeum kozmonautiky

Moskovské Múzeum kozmonautiky

vzdialenosť 8 km
Výstavisko VDNCh

Výstavisko VDNCh

Praktické informácie

Súčasť gigalistu

Giga List: Najkrajšie miesta Moskvy

Moskva, hlavné mesto Ruska, najľudnatejšie mesto v Európe, najsevernejšej megalopolis na svete, s historickým centrom starým… pokračovať v čítaní

Najkrajšie miesta Moskvy
Vďaka!

Bol (a) si tam? Napíš recenziu tohto miesta

Hodnotilo už 2 cestovatelia

Bol (a) si tam? Napíš recenziu tohto miesta

Pre vloženie recenzia sa musíš alebo

Vladimír Kučera
18.09.2018 10:12
dobrý
Pedro Gula
13.09.2018 19:36
výborný