Slovensko

Výstup na Ďumbier z Demänovskej Doliny

Najvyšší vrchol Nízkych Tatier

Jiří Šmejkal
Napísal / a 28 článkov a sleduje ho / ju 3 cestovatelia
(1 hodnotenie)
Výstup na Ďumbier z Demänovskej Doliny
Vložené: 14.12.2019
© gigaplaces.com
boli tam:
chcú tam:

Možností, kadiaľ sa vydať na Ďumbier je celý rad. Pre menej zdatných turistov je asi najjednoduchšie vyjsť lanovkou z Demänovskej Doliny na Chopok, odtiaľ po hrebeňové ceste vystúpiť na Ďumbier a späť sa vrátiť rovnakým spôsobom. Z južnej strany je možné vyraziť napríklad zo sedla Čertovica alebo Trangoška či Srdiečka. V tomto článku je popísaná túra zo severnej strany, z Demänovskej Doliny. Trasa je dlhá približne 17 km, s prevýšením približne 1 400 ma jej absolvovanie zaberie asi 8 hodín.

Široká dolina

Demänovská Dolina s veľkým „D“ je rozľahlá obec, ktorá sa skladá z niekoľkých miestnych častí roztrúsených v Demänovskej doline s malým „d“. Trasa začína v miestnej časti Lúčky, na začiatku zelene značené turistické chodníky. Priamo pri chodníky je autobusová zastávka ao kúsok ďalej je veľké parkovisko využívané asi skôr v zime, pretože je tu aj nástup na jednu z lanoviek skicentre Jasná. V polovici septembra 2018 však parkovisko aj cez krásne počasie zelo prázdnotou. Vydáme sa teda po zelenej značke do Široké doliny. Súbežne so zelenou značkou vedie cez celú Širokú dolinu aj náučný chodník Demänovská dolina. Chodník vedie sprvu po širokej, len mierne stúpajúca, pohodlné ceste pozdĺž riečky Demänovky. Čoskoro dôjdeme k rázcestí Pod Krčahovom, kde začína / končí červeno značený chodník, po ktorej sa budeme vracať. Kúsok od rázcestia je potom z tejto chodníky ešte odbočka k partizánskym bunkrom, ukrývajúcim sa asi o 100 m vyššie vo svahu. My ale budeme pokračovať stále po zelenej. Cesta sa postupne zhoršuje a je rozjazdená ťažkou technikou. Veľká časť Široké doliny bohužiaľ pôsobí trochu depresívne. Svahy okolo cesty sú holé zrejme po veternej a lykožrútovej kalamite. Až po necelej hodine chôdze sa konečne dostaneme do miest, kde je les nepoškodený. Zo širokej cesty sa stane chodník, v niektorých miestach dosť kamenistá a za chvíľu už stojíme na rázcestí Záver Širokej doliny vo výške 1 416 m nm

Široká dolina
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Nad Širokú dolinou

Tu nás opustí náučný chodník, ktorá spolu s ďalšou červenou odbočuje doprava. My stúpame stále po zelenej hore, stromy postupne rednú a prechádzajú v kosodrevinu, ktorá tiež postupne ustupuje. Cestu v tomto úseku tvoria pohodlný kamenný chodník. Čím vyššie stúpame, tým sa nám otvára širšej výhľad. Pri pohľade späť máme naľavo vrchol Konské (mimo záber), za ktorého svahom vykukuje výbežok Chopku a v diaľke vpravo od neho je vidieť Siná.

Nad Širokú dolinou
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Krúpova Hoľa

Svah je čím ďalej strmší a kamenný chodník prechádza vo vyšliapanú cestičku, ktorá šplhá nahor štýlom „cik-cak“. Čoskoro sa dostaneme na rázcestie Pod Krupová hoľou, kde sa zelená krížia so žltou. Stále pokračujeme po zelenej na Krupová sedlo, od ktorého nás podľa ukazovateľa delí už len 15 minút (a približne 100 výškových metrov). Niekoľko desiatok metrov pred sedlom minieme samotný vrchol Krupová Hole (1 922 m nm). Z miesta je krásny výhľad do všetkých strán. Na fotke nižšie je v popredí Krupová hoľa a za ňou v pozadí Konské, Chopok s lanovkou a za ním zrejme Dereše.

Krúpova Hoľa
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Po hrebeni k vrcholu

Zo sedla sa vydáme po červenej vľavo na posledný úsek výstupu na Ďumbier. Máme pred sebou už len posledné kilometer mierneho stúpania, čiastočne po chodníku, čiastočne po chodníku, občas cez kamenné moria.

Po hrebeni k vrcholu
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Vrchol

Po zhruba troch a pol hodinách sme na vrchole. Okrem dvojitého kríža je na vrchole umiestnený aj zaujímavý kamenný obelisk. S výškou 2 046 m je Ďumbier najvyššou horou v celých Nízkych Tatrách.

Vrchol
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Výhľad z vrcholu

Z vrcholu je za priaznivého počasia prekrásny výhľad. Pri pohľade na sever je vľavo vidieť hrebeň klesajúci od Krupová holé, kadiaľ vedie ďalšiu časť trasy cez Prašivú, uprostred je hrebeň Ludárovy palice a vpravo svahy Štiavnice. V diaľke sa strácajú vrcholky Vysokých Tatier.

Výhľad z vrcholu
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Štiavnica

Hneď vedľa Ďumbieru sa nachádza druhá najvyššia hora Nízkych Tatier – Štiavnica (2 025 m nm). Teoreticky veľmi ľahko dosiahnuteľná, prakticky ale pre turistov zakázaná, pretože je v oblasti so zákazom vstupu.

Štiavnica
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Späť do sedla

Na vrchole červená turistická značka končí. Ak je sneh, je možné pokračovať k chate Milana Rastislava Štefánika, v opačnom prípade je nutné vrátiť sa späť do Krupová sedla po rovnakej ceste, ktorú sme prišli.

Späť do sedla
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Kráľo stôl

Ďalším bodom na trase je rázcestí Králov stôl, na ktoré vedie z Krupová sedla lákavá, v tráve vyšliapaná, neznačené skratka. Avšak ak si dobre spomínam, je na nej zákaz vstupu a tak je vhodnejšie pokračovať po zelenej späť až k rázcestí Pod Krupová hoľou a tu odbočiť doprava na žlto značenú chodník, ktorá nás po chvíľke dovedie na kráľovom stole. Pozor – táto trasa je prístupná iba od 1. 7. do 30. 9. Chodník klesá po trávnatom hrebeni, o niečo nižšie vpravo je vidieť vrchol Prašivej, vzadu za ním Krakova hoľa: [https://www.gigaplaces.com/clanek Výstup-na-Krakove-holu /] a medzi nimi nie príliš výrazná Tanečnica.

Kráľo stôl
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Prašivá

Po približne 700 m pozvoľného klesanie po trávnatom hrebeni s báječným výhľadom do okolia, chodník začne klesať trochu strmšie a zároveň sa začne ponárať do porastov kosodreviny. Pred nami je plytké sedlo a za ním Prašivá (1 679 m nm). Značená trasa samotný vrchol o niekoľko desiatok metrov míňa, ale ten je rovnako zarastený kosodrevinou. Ovšem kúsok pod vrcholom je pekný čistinku priamo nabádajúce ku krátkemu posedenie, občerstvenie a nabratie síl pred ďalšou cestou.

Prašivá
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Tanečnica

Ďalším vrcholom blízkosti trasy je Tanečnica (1 681 m nm), ktorý však značená trasa obchádza vo niečo väčšej vzdialenosti. Vrchol sa nachádza v NPR Ďumbier a je teda tým pádom neprístupný. Čaká nás posledná krátke stúpanie zo sedla medzi Prašivú a tanečníc úbočím Tanečnice a potom už budeme len klesať až do cieľa túry (ak nezablúdite).

Tanečnica
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Úbočím Tanečnice

Cesta traverzuje z veľkej časti bezlesým svahom, z ktorého je krásny výhľad predovšetkým na masív Krakovom Hole. Bohužiaľ je tu dobre vidieť aj to, akú paseku spôsobila kalamita v miestnych lesoch.

úbočím Tanečnice
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Sedlo Javorie

Polámané, vyvrátené alebo suché stromy boli už z veľkej časti odpratané, ale ako sa blížime k sedlu Javorie, dostávame sa do ešte nespracovaného polomu (stav v septembri 2018). Nie je možné pokračovať značenú chodníkom. Našťastie sedlo, do ktorého sa potrebujeme dostať je už na dohľad. Po chvíli nachádzame blatovú cestičku vyšliapanú v tŕní medzi popadanými stromami, ktorá vyzerá, že by nás mohla doviesť do sedla a pokračujeme teda po nej. Čoskoro však zisťujeme, že nás zviedla zlým smerom a tak nezostáva nič iné ako znovu vystúpať zhruba 80 výškových metrov prudkým svahom, ktoré sme práve zišli, aby sme sa dostali do sedla. Tentoraz už bez cestičky sa predierame tŕním a vysokou trávou. Na niekoľkých polámaných stromoch čoskoro objavíme červenú značku, ktorá vedie do sedla od východu, ale o tom, že by tadiaľ viedla nejaká chodník sa moc hovoriť nedá. S pár škrabancami sa ale nakoniec predsa len do sedla dostaneme.

Sedlo Javorie
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com

Záverečná časť trasy

V sedle Javorie sa krížia žlto a červeno značené turistické chodníky. My budeme pokračovať po červenej na západ, k rázcestí Pod Krčahovom. Na západných svahoch už je kalamita takmer spracovaná, svahy sú holé a rozpálenej popoludňajším slnkom. Nie je to príliš pekný pohľad. Po 2, 5 km klesanie dôjdeme konečne na rázcestí Pod Krčahovom, kde sa napojíme na zelenú turistickú trasu, po ktorej sme ráno vychádzali a ktorá nás po pohodlnej ceste dovedie späť až k východisku.

Záverečná časť trasy
Autor: Jiří Šmejkal © gigaplaces.com
Zatlieskaj autorovi článku!
Zdieľaj to:

Články blízkosti

vzdialenosť 0 km
Zimný výstup na Ďumbier

Zimný výstup na Ďumbier

vzdialenosť 0 km
Prechod hrebeňa Nízkych Tatier

Prechod hrebeňa Nízkych Tatier

vzdialenosť 3 km
Výstup na Chopok a Skalku

Výstup na Chopok a Skalku

vzdialenosť 5 km
Výstup na Krakov hoľu

Výstup na Krakov hoľu

vzdialenosť 9 km
Výstup na sinu, bór a Zákľuky

Výstup na sinu, bór a Zákľuky

vzdialenosť 20 km
Výstup na Salatín

Výstup na Salatín

vzdialenosť 23 km
Bešeňová

Bešeňová

vzdialenosť 27 km
Výstup na Baranec

Výstup na Baranec

vzdialenosť 27 km
Prechod Veľkej Fatry

Prechod Veľkej Fatry

Praktické informácie

Súčasť gigalistu

Giga List: Najkrajšie túry v Nízkych Tatrách

V Nízkych Tatrách nájdete snáď najslávnejší hrebeňovku Slovenska a zároveň aj tie najkrajšie výhľady na Vysoké Tatry na obzore.… pokračovať v čítaní

Najkrajšie túry v Nízkych Tatrách
Vďaka!

Bol (a) si tam? Napíš recenziu tohto miesta

Hodnotilo už 1 cestovateľ

Bol (a) si tam? Napíš recenziu tohto miesta

Pre vloženie recenzia sa musíš alebo

Jiří Šmejkal
24.11.2019 17:48
výborný