Výstup na Chopok a Skalku

Túra začína v obci Demänovská Dolina, v miestnej časti Jasná, ktorá je plná penziónov, apartmánov a hotelov. V septembri 2018 je ale ráno (aj pri návrate neskoro popoludní) napoly opustená a skôr než turistov je tu možné stretnúť stavebných robotníkov pracujúcich na výstavbe ďalších ubytovacích objektov. V mieste je niekoľko parkovísk a zastávka autobusu. Od zastávky sa vydáme po žltej a po chvíli sme u Vrbického plesa – najväčšieho prirodzeného plesa v Nízkych Tatrách. Je síce najväčší, ale napriek tomu pomerne malé. V diaľke nad ním je třívrcholový hrebeň bóru – vpravo je samotný BOR, vľavo sú Zákľuky a uprostred asi bezmenný vrchol (bez záruky).

Vrbické pleso obídeme a na chvíľu sa opäť vrátime na asfaltovú cestu. Z rázcestia Mikulášska chata pokračujeme stále po žltej. Súbežne so žltou vedie tiež Náučný chodník Demänovská dolina. Bohužiaľ, aj tu vyčíňala kalamita a veľká časť okolitých svahov zostala holá. Ďaleko vpredu pred sebou vidíme sedlo Poľany, kam sa potrebujeme dostať. Asfalt našťastie čoskoro končí, cesty prechádza v lesnú cestu – zo začiatku bez lesa, ale neskôr sa predsa len ponára medzi stromy, ktoré kalamitu prežili. Lesná cesta sa postupne mení v širšej cestičku, príjemne stúpajúca okolo potoka a po necelých 45 minútach už sme na rázcestí Tri vody v nadmorskej výške okolo 1 370 m.

Na rázcestí sa náučný chodník spolu s červenou značkou, ktorá tu začína, stáča doprava. My pokračujeme stále rovno po žltej. Cesta je tu miestami rozbitá. Čoskoro sa dostaneme nad hranicu lesa. Pred sebou vidíme Poľanu a sedlo, pri pohľade späť máme za sebou masív Krakov palice: [https://www.gigaplaces.com/…rakovu-holu/], Pusté a v diaľke pri dobrej viditeľnosti je možné dohliadnuť až na Vysoké Tatry. Chodník neustále stúpa nahor a po zhruba 80 minútach (od rázcestia Tri vody) sme v Sedle Poľany vo výške 1 837 m nm

Dostali sme sa na hlavný hrebeň Nízkych Tatier. Ak by sme si chceli túru výrazne skrátiť, je možné tu odbočiť po červenej doľava na Dereše a ďalej na Chopok. V opačnom prípade budeme pokračovať doprava po žltej a súbežné červenej na Poľanu. Zo sedla je krásny výhľad aj na juh a môžeme si tak urobiť obrázok o tom, čo nás teraz ďalej čaká. Vpravo je vidieť hrebeň medzi Poľanou a vrcholom háky, po, po ktorom vedie chodník a úplne vľavo je Skalka.

Zo sedla teda pokračujeme doprava a po približne 500 metroch sme na prvom vrchole trasy – Poľane (1 889 m nm). Samotný vrchol nie je nijako výrazný, označuje ho len stará triangulačné tyč. Ale aj odtiaľ je krásny kruhový výhľad, okrem iného na Zákľuky (1 914 m nm), kam je možné dôjsť po žltej turistickej stezce.

Z vrcholu pokračujeme doľava po červenej do Krížskeho sedla. Cesta klesá po hrebeni až do sedla vo výške okolo 1 760 m nm V sedle je modro značená odbočka vedúci až do Liptovského Jána. My sa budeme stále držať červenej a začneme opäť stúpať ku druhému vrcholu trasy – háky, po.

Po vystúpenie zhruba 180 výškových metrov sme na vrchole vo výške 1 937 m nm Vrchol je opäť označený triangulačné tyčí a je z neho prekrásny výhľad na všetky strany. Najzaujímavejšie je asi výhľad severným smerom – priamo pred nami je hrebeň, po ktorom sme prišli, za ním vľavo bór a Zákľuky, uprostred Poľana a doprava pokračuje hrebeň cez Dereše a Chopok. Úplne vpravo, trochu bokom, bude pravdepodobne Ďumbier: [https://www.gigaplaces.com/…vske-doliny/]. Červená značka pokračuje ďalej na Chabenec a Ďurkova, my tu odbočíme doľava na žlto značenú trasu smerom na Skalku (v období 1.10. Až 30.6. Je vstup na túto cestu zakázaný).

Najskôr o niečo zostúpime do bezmenného sedla, minieme bezmenný vrchol a opäť začneme stúpať až dôjdeme k poškodenému ukazovateľmi, ktorý však nie je na samom vrchole. Žlto značená trasa sa stáča k juhozápadu a pokračuje na Žiarsku hoľu. Ak chceme dôjsť na samotný vrchol Skalky (1 980 m nm), musíme od ukazovateľa pokračovať juhovýchodným smerom po vrcholových plošine až dorazíme k napoly vyvrátené triangulačné žrdi. Ťažko povedať, či je skutočne na najvyššom mieste plošiny, zle sa to tu určuje, ale myslím, že môžeme s pokojným svedomím vyhlásiť tretí vrchol za zdolanie.

Keďže hlavným cieľom je Chopok a navyše sa chceme vrátiť späť do Demänovskej Doliny, nezostáva nič iné, než sa po rovnakej trase vrátiť späť do Sedla Poľany. Cesta zaberie zhruba 1,5 hodiny. Opäť okrem iného minieme bezmenný vrchol medzi Skalkou a háky, po, po ktorej trávnatom svahu vedie pohodlná chodník.

Zo Sedla Poľany sa vydáme vpravo po červenej. Cesta pozvoľna stúpa po hrebeni. Miestami je kamenistá, v niektorých miestach je kamenný chodník. Nie je výnimkou, keď tu stretnete skupinku kamzíkov. Tým, ako sa blížime Chopku, je tu aj čím ďalej viac ľudí. Ešte pred CHOPOK dorazíme k vrcholu Dereše – štvrtému najvyššiemu vrcholu Nízkych Tatier a zároveň k štvrtému, dnes zdolanému, vrcholu. Podľa mapy je nadmorská výška 2 003 m, podľa ukazovateľa na rázcestí, ktoré je o kus ďalej (a nižšie) dokonca 2 004 m.

Teraz už nám chýba len posledný a zároveň najvyšší vrchol trasy. S nadmorskou výškou 2 024 m je Chopok tretím najvyšším vrcholom Nízkych Tatier. Od rázcestia pokračujeme stále po červenej hrebeňovej ceste a čoskoro už sme pri hornej stanici lanoviek – vyjsť sa sem dá z južnej i severnej strany. Kvôli lanovke je tu tiež trochu živšie. Priamo pod vrcholom Chopku je potom ešte moderná chata s reštauráciou. Od vrcholu nás delí už len niekoľko minút. Zhora je nádherný výhľad, napokon rovnako ako z celého hrebeňa.

Z vrcholu zídeme späť k stanici lanovky, kde je aj rázcestie. Po červenej je možné pokračovať ďalej na Ďumbier, na juh vedie žltá na kosodreviny a Srdiečko. My sa vydáme na sever po modrej smerom na Lukovú. Chodník v tomto úseku vedie po zjazdovke a pomerne rýchlo uteká. Hlavný hrebeň nechávame za sebou a hlboko pod sebou máme Demänovskú dolinu.

Po modrej stále klesáme cez rázcestie Luková a Pod orloja skalou. Na chvíľu sa k modrej pridá červená a náučný chodník, ale my sa stále držíme modrej až do Jasnej, odkiaľ sme ráno vychádzali. Pod rozcestím Pod orloja skalou sa na chvíľu vnoríme do lesa, ale bohužiaľ aj tu sú veľké plochy poničené kalamitou. Posledný úsek je opäť po zjazdovke. Na okraji Jasné sa modrá značka stáča doľava a vedie okľukou okolo Vrbického plesa, k parkovisku je ale možné sa dostať aj skratkou po ceste cez dedinu.