Výstup na sinu, bór a Zákľuky

Trasa sa začína na rázcestí Biela Púť v Demänovskej Doline, v miestnej časti Jasná. Najbližšie je niekoľko parkovísk ao kúsok ďalej autobusová zastávka. Na okraji Jasné sa rozkladá malebné jazierko, v ktorého hladine sa zrkadlí masív Boru – jeden z cieľov dnešnej výpravy. Než sa tam však dostaneme, čaká nás najskôr Ostredok a predovšetkým Siná.

Z rázcestia Biela Púť sa vydáme po žltej k prvému cieľu – vrcholu Ostredok. Vrchol je súčasťou relatívne nízkeho, ale napriek tomu výrazného hrebeňa uprostred Demänovskej doliny, ktorý ju rozdeľuje na dve časti. Po pohodlné ceste sa rýchlo dostaneme na hrebeň, z ktorého je výborný výhľad na okolité hory i do údolia. Ovšem predovšetkým kvôli tomu, že ani tomuto miestu sa nevyhla kalamita, v dôsledku ktorej je veľká časť svahov holá. Vpredu po ľavej strane je vidieť Siná a ďalej vľavo nadväzujúce hrebeň bóru (mimo záber). Hneď na kraji hrebeňa je novo postavená rozhľadňa, ktorá je tu ale akosi trochu zbytočná a ešte pár rokov asi zbytočná bude než výhľad z cesty zakryjú mladé stromčeky. Vzápätí minieme pomník neznámym bojovníkom a hneď za ním je pomník Jána Švermu. Pár metrov za pomníkom je turistický ukazovateľ označujúca vrchol Ostredok (1 167 m nm). Najvyšší bod hrebeňa je ale ešte asi o kilometer ďalej a je zhruba o 40 metrov vyššia. V najvyššom mieste sa nachádza symbolický cintorín obetiam Nízkych Tatier. Za ním už sa z cesty stane chodník, ktorá miestami celkom prudko klesá do údolia až k rázcestí Demänovská jaskyňa slobody vo výške 850 m nm

K samotnej jaskyni je to od rázcestia doprava po modrej ešte asi pol kilometra. U jaskyne je parkovisko (minimálne v otváraciu dobu jaskyne je platené) a zastávka autobusu. Ak sa chystáte len na Sinu, je tu ideálne miesto pre začiatok výstupu. Rovnako tak tu môže byť alternatívne štart (a cieľ) celého okruhu. Ak ideme z Jasnej, netreba odbočovať k jaskyni, ale rovno budeme pokračovať po žltej do Sedla Sinej. Chodník vedie spočiatku hlbokou roklinou okolo potoka a mierne stúpa. Postupne sa sklon zvyšuje, v jednom mieste je aj reťaz. Vo vyšších polohách je les dosť poničený vývraty a veľa stromov tu ešte leží na zemi (september 2018). Nebyť niekoľkých nápisov na padlých stromoch označujúcich správny smer, ľahko by sa dalo zo chodníky zísť mimo. Stromy je potreba často preliezať, podliezať alebo obchádzať. O kus vyššie sa dostaneme na úplne odlesnený svah. Okolo úzke chodníky, ktorá je obrastená vysokou trávou, rôznym bodliakmi, ostružiním apod. Už sú stromy odpratané, ale v okolí je niekoľko miest, kde stále leží veľké množstvo stromov tak, ako padli. Začína sa otvárať výhľad na okolité kopce, ale keď si človek uvedomí, že ešte pred pár rokmi tu všade boli husté lesy, je to smutný pohľad. Zhruba po jednej a pol hodine sa konečne dostaneme do Sedla Sinej vo výške 1 301 m nm

V sedle sa vydáme doprava, stále po žltej. K vrcholu siene je to už len necelá hodina cesty a približne 260 m prevýšenie. Na hrebeni zostal les zachovaný, ale predsa len je v niektorých miestach nutné prekonať vyvrátené stromy. Cesta pokračuje okolo niekoľkých skalných stien, niekde je istená reťazou. Po necelej polhodine sa dostaneme nad hranicu lesa. K vrcholu zostáva už len kúsok strmým, trávnatým svahom.

Na vrchole, vo výške 1 560 m nm, je umiestnený dvojitý drevený kríž s vrcholovou knihou. A samozrejme je odtiaľ úžasný výhľad. Ako napríklad na hrebeň bóru a Chopok, tak aj na Liptovský Mikuláš a vodná nádrž Liptovská Mara. Pri dobrej viditeľnosti je možné zahliadnuť aj Vysoké Tatry.

Na vrchole siene značený chodník končí a nezostáva nič iné ako sa rovnakou cestou vrátiť do Sedla Sinej. V prípade, že ste mali v pláne iba výstup na Sinu, zo sedla ďalej zostúpite až k Demänovskej jaskyni slobody (opäť rovnakou cestou ako pri výstupe). V opačnom prípade budeme pokračovať ďalej na bór, stále po žltej. ** Nasledujúci úsek medzi Sedlom Sinej a Poľanou je dostupný iba v období od 1. 7. do 30. 9. ** Cesta na vrchol bóru odtiaľ trvá približne dve hodiny. Chodník pomaly stúpa lesom, až zhruba po hodine chôdze sa ocitneme nad hranicou lesa. Razom sa nám otvorí krásny výhľad do okolia. Čím sme vyššie, tým je pôsobivejšie. Pri pohľade späť vidíme časť hrebeňa, po ktorom vedie chodník a v diaľke za ním Sinu.

Na vrchol bóru vo výške 1 888 m nm nás dovedie pomerne pohodlná chodník. Na vrchole je triangulačné tyč ao niekoľko metrov ďalej drevený kôl. Hlboko pod nami je Jasná, jedno z najväčších lyžiarskych stredísk na slovenský.

Cesta pokračuje stále ďalej po hrebeni, po miernom klesaní začína opäť stúpať. Pred sebou po ľavej strane máme hlavný hrebeň Nízkych Tatier – Dereše, Chopok: [https://www.gigaplaces.com/…ok-a-skalku/] s lanovkou a zjazdovkami a v diaľke Ďumbier: [https : //www.gigapla­ces.com/clanek-vystup-na-dumbier-z-demanovske-doliny/].

Zhruba po siedmich sto metroch od bóru vystúpime na ďalšiu, len o niekoľko metrov nižšie a pravdepodobne bezmenný vrchol. Skôr len mezivrchol.

Po ďalších asi šiestich sto metroch dorazíme na ďalší, tentoraz už regulárny vrchol. Zákľuky sú s nadmorskou výškou 1 914 m najvyšším bodom hrebeňa a tiež najvyšším bodom dnešnej túry.

Zo Zákľuk je to už len necelý kilometer k poslednému vrcholu tejto trase – Poľane (1 889 m nm), oddelené plytkým sedlom. Netreba pripomínať, že aj odtiaľ, rovnako ako z celého hrebeňa, sa naskytujú parádny výhľady.

Teraz už nás čaká iba neustálej klesanie po žlto značenej trase až do Jasnej. Na rázcestí u vrchole Poľany sa dáme doľava do Sedla Poľany, kde začína zostup z hrebeňa. S trochou šťastia je možné priamo na chodníku stretnúť aj kamzíky. Cez rázcestí Tri vody a okolo Vrbického plesa (prípadne cez Jasnú) sa vrátime späť do východzieho bodu, k rázcestí Biela Púť. Podrobnejší popis tohto úseku (v opačnom smere) je uvedený v článku Výstup na Chopok a Skalku: [https://www.gigaplaces.com/…ok-a-skalku/].