Cestopis Rumunsko expresne - 1

Keď som sa rozhodol, že sa pôjdem pozrieť do Rumunska, premýšľal som, čo vlastne o tejto krajine viem a na čo sa pozrieť. Vlastne som vedel, že hlavné mesto je Bukurešť s palácom diktátora Caucesca, že Constanta a Mangalia leží pri mori a potom, že v Karpatoch je pár hradov a zámkov, čo stojí za pozretie. Pôvodne som chcel byť ubytovaný v Bukurešti, a odtiaľ vychádzať, ale po zhliadnutí TOP rumunských destinácií na internete som zvolil za základňu Brašov, odkiaľ je 7 zaujímavostí z TOP 10 v dojazdovej vzdialenosti (do 150 km). Hostel asi 2 km pešo od hlavnej stanice ma vyšiel na 9 € za noc, bol to 4 lôžková izba s vlastným sociálnym zariadením, kde som však bol celý pobyt, teda od pondelka do piatku, úplne sám. A ešte jedna vec sa mi pošťastilo, pretože zelený dopravcu v tú dobu práve zavádzal nové linky do Rumunska za akčné ceny, jedenásťhodinový cesta z Budapšti ma stála 6 € (to isté späť). Rumunsko je krajina Európskej únie (avšak mimo Schengenský priestor) v ktorej sa zdržiava skoro 20 miliónov ľudí, rozlohou je asi 3× väčšie ako Česká republika. K platenia sa tu používa rumunský lei (medzinárodné označenie RON), ktorý možno zohnať aj v niektorých českých zmenárňach (jún 2018 za 5,6 – 5,8 Sk). V Rumunsku je o niečo lacnejšie ako u nás, najmä ubytovanie, stravovanie, osobné vlaky, niečo je však drahšie, napríklad dve poschodia zámku Peles vás vyjdú skoro na 350 Kč, Hrad Bran na 230 Kč. Rumunsko má rozľahlé hory a nádhernú prírodu, bohužiaľ, keďže som cestoval sám, neriskoval som sólo cesty po horách, takže nakoniec môj plán na návštevu významných pamiatok bol: Brašov, Bran, Rasnov, Bukurešť, Sigishoara, Sibiu, Fagaraš, Sinania so zámkami Peleš a Pelišor a Busteni so zámkom Cantacuzino. Ešte čo sa týka bezpečnostnej situácie, pozor na vreckové krádeže a ďalej je upozorňované na veľký počet túlavých psov. Pri tejto ceste som sa ale s nimi v podstate nestretol, v centrách miest sa nepohybujú, pár som ich videl z vlaku na menších zastávkach, avšak ťažko povedať, či to boli naozaj túlavé psy, alebo len miestni voľne pobehujúce. V pondelok ráno v skorých ranných hodinách po formálnej kontrole dokladov vchádzame do Rumunska. Ešte ma čaká relatívne dlhá cesta skoro 500 km. Avšak kvalita ciest sa veľa zlepšila, a tak bez problémov okolo 9 hodiny rannej prichádzame na brašovské autobusovej stanici Bartolomeu. Tak ako si človek dokáže zaistiť lacnú cestovný lístok alebo ubytovanie, sú veci na ktoré musíte mať naozaj šťastie. Bohužiaľ predpoveď, že v pondelok minimálne dopoludnia bude v celej oblasti pršať vyšla na chlp. No snáď sa to zlepší. Autobusová stanica Bartolomeu odkiaľ jazdia najmä medzinárodné a diaľkové spoje ležia od hlavnej vlakovej stanice asi 3 km, preto volím mestskú dopravu. Keďže je všedný deň, kupujem si lístok v predpredajnom stánku v budove stanice. Za 4 RON lístok na 2 jazdy s platnosťou do 40 minút. Linka č. 28 idúci v 15 minútových intervaloch ma dováža k brašovskému vlakovej stanici. Celkom ľahko nachádzam úschovňu batožiny a za 10 RON zverujem batoh pani pri okienku. Hneď vedľa stanica je veľký obchodný dom, kde Ošem funguje len predajňa potravín a asi tak 30% obchodných jednotiek a inak je prázdny. Vraciam sa linkou 28 späť avšak nie až na Bartolomeu, ale vystupujem o dve stanice skôr, pri štadióne, kde sa vydávam asi 200 metrov pešo na Autogara 2 (autobusová stanica 2) odkiaľ každú hodinu premáva autobus ku hradu Bran.

Lístok za 8 RON mi predáva vodič v autobuse a vyrážame južnom smerom. Smutne pozerám po stieračoch, ako sa snaží dostať kvapky z čelného skla vozidla, popoludní by malo byť lepšie tak snáď … Ešte v Rasnov to tak nevyzerá. Je pondelok a hrad Bran otvára aj v tento deň, ale až v 12 hodín. Prichádzame do obce a vonku už len mrholí. Moje predstavy, že kto by v júni v pondelok jazdil na hrady berú za svoje, keď prechod cez cestu zdieľam s ďalšími asi 200 turistov z ázijských diaľav, vybavených selfie tyčami. No áno, tento hrad je v Rumunsku asi ako Karlštejn v Čechách. Poslušne sa zaraďujem do fronty s vidinou toho, že asi budem musieť svoj program skrátiť. Pán pri pokladni dlho o niečom diskutuje, pýta sa, premýšľa, ale keď je vypravený posúva sa rad zhruba o 50 ľudí, ktorí idú za ním. Pokladne hradu sú dole, kontrola tiež takže priamo k hradu sa bez vstupenky nedostanete. Nechávam pri pokladni 40 RON výmenou za vstupnku a začínam stúpať ku vchodu do objektu. Tu ma čaká ďalší front, ľudia stoja na dlhých úzkych schodoch za ktorými sú ešte turnikety, kde je potrebné vstupenku priložiť k čítačke a ideme dovnútra. Prehliadka je bez sprievodcu, fotenie v cene. Predo mnou ide ruská výprava s vlastnou sprievodkyňou, tak aspoň niečo zachytím z výkladu, inak v každej miestnosti je v rumunčine a angličtine opis expozície. Mimochodom anglicky sa v Rumunsku bez problém dohovoríte minimálne na turistických miestach a na železnici. Hlavným ťahákom návštevníkov hradu je krutý vládca Vlad III Drakula, ktorého som umiestnil Bram Stoker vo svojom románe gróf Dracula. Aj keď vôbec nie je isté, či tu vládca niekedy zdržiaval, tisícom turistov z celého sveta to vôbec nevadí a navštevujú túto pamiatku patriaci dnes Habsburgovcom v hojných počtoch. Pôvodne to bola kamenná pevnosť. A malá poznámka, návštevu neodporúčam osobám trpiacim klaustrofóbiou, pretože niektoré miesta sú naozaj len priechodná pre jednu osobu napríklad schodisko z prvého do tretieho poschodia, ktoré sa nachádza v rámci prehliadkového okruhu. Je pravdou, že hrad pôsobí trochu strašidelne, jeho okná vo veži sa skosenou strechou pripomínajú zdiaľky dvierka do pece. Po zhruba hodinovom kruhu vychádzam von, ak chcete zachytiť hrad ako dominantu dá sa fotiť od cesty z dediny a alebo možno kopec s hradom obísť a zaobstarať fotku ešte z druhej strany. Tu som taky narazil na rozcestník smerujúce do miestnych hôr, ako rád by som sa prešiel, ale bohužiaľ. Čaká ma ďalšie miesto pevnosť Rasnov (čítaj Rîşnov).

Usedám do autobusu smer Brašov, ale vystupujem asi po 10 km v centre vyššie menované obce. No prejsť skoro nedá, veľký nápis obce vyvedený obrovskými bielymi písmenami týčiacimi sa na kopci nad mestečkom a v noci svietiace nemožno prehliadnuť. Chystám sa na výstup k miestnej pevnosti. Od autobusu idem vlastne jedinou tunajšie historickú ulicou Republiky až k evanjelickému kostolu na námestí Unirii. Odtiaľ sa dá k pevnosti použiť niečo medzi lanovkou a výťahom, taká kabína idúci po koľajniciach, ale ja idem pešo. Už neprší, tak čo. Pokračujem po ceste vedúcej do horského letoviska Poiana Brašov, kde asi po 700 metroch narážam na parkovisko. Tu je druhá možnosť vyviesť sa hore a to vláčikom zapriahnutým za traktor. Tých 500 metrov hoci do kopca zvládnem sám. Míňam ďalšie miestne atrakciu – dinopark a stúpam stále vyššie až k pevnosti. Vstup je 12 RON. Pevnosť bola postavená v 13 storočí na obranu od juhu. Dobytá bola iba raz v roku 1612 a to z dôvodu nedostatku vody, Preto bola neskôr vykopaná 146 metrov hlboká studňa. Pevnosť bola postavená tak, aby tu v prípade nebezpečenstva mohli miestni obyvatelia žiť. Bola tu škola aj kaplnka. V súčasnej dobe je tu umiestnené múzeum miestnej histórie, ktoré ukazuje, ako tunajší obyvatelia žili. Tiež je tu akási výstavka, ktorá dokumentuje turistický ruch v Rumunsku, na zrnitých fotografiách sú výjavy z cestovania z čias komunizmu, nechýba ani tunajšie diktátor Ceaucesca a reklamy na turistické ciele z dôb minulých. Z pevnosti sú tiež slušné výhľady, ktoré bohužiaľ boli ešte trochu obmedzené po daždi stúpajúcim oparom z miestnych lesnatých hôr. Vraciam sa rovnakou cestou späť, ale pre cestu do Brašova volím tentoraz vlak. Pôvodne som si myslel že trať Brašov – Zarnesti, na ktoré sa Rasnov nachádza je bez prevádzky, ale niekoľkokrát denne tú jazdia súkromný dopravca Regio calator sa strarými francúzskymi motorovými vozidlami. Lístky sa kupujú na stanici, a cena do Brašova je 3,90 RON. Len cestou pozor, dvere vlaku bývajú počas cesty otvorené (ale to skoro všade na rumunských dráhach) pretože miestna radi cestou na predstavkoch fajčí. Asi po pol hodine prichádzam do Brašova, vyzdvihujú batoh a idem na ubytovanie, už neprší tak volím cestu po svojich. Idem sa ubytovať a zajtra ma čaká Bukurešť. Tak zatiaľ …

Turisti si prezerajú nádvoria z niekoľkých poschodí hradu.

Jedna z miestností prehliadkového okruhu

Prejsť mestečko Rasnov je skoro nemožné (teda ak nie je hmla). Nápis nad mestom je vidieť do ďalekého okolia.

Mohutná pevnosť chránila pred nájazdmi z juhu.

A pohľad na mesto od pevnosti.