Cestopis Rumunsko expresne - 2

V utorok ráno už je počasie o poznanie lepšie a tak k presunu na vlak volím opäť svoje dolné končatiny. Osobný vlak do Bukurešti premáva už v 6 hodín a po necelých 4 hodinách jazdy by ma mal vyklopiť na stanici „Nord“ teda hlavnej stanici v rumunskom hlavnom meste. U prepážky kupujem za 24 RON cestovný lístok. Tu len poznámka k cenám vlaku, ak presne viete kedy pôjdete, je najlepší spôsob kúpiť lístky cca mesiac dopredu na internete, cestovné je potom o cca 25% lacnejšie ako pri pokladni a čím viac sa blíži dátum odchodu tým viac sa cestovné zvyšuje. Vlaky IR (obdoba našich rýchlikov) sú o cca 100% drahšie ako vlaky osobné ®. Inak aj na osobné vlaky sa vydajú lístky na konkrétne číslo vlaku, takže ak si nie ste istí odchodom, nič dopredu nekupujte, v cene vlakov IR je aj miestenka. Vlak tvorí elektrická lokomotíva a 3 poschodové vagóny rovnaké ako na Posázavský pacifiku, len v modrožlté kombinácii. Po rozjazde zaspomínam na časy, tak pred 25 rokmi, kedy rýchliky na Moravu a Slovensko vychádzali krokom z hlavnej stanice v Prahe a to tá mohutného klapanie kolies cez koľajnicové spoje. Až po úplnom výjazde zo stanice vlak trochu naberá rýchlosť, ale rovnako by som jeho jazdu charakterizoval ako „veľa rozvážnu“. Ale to nevadí, nie som na úteku aspoň sa môžem kochať prírodou. Stúpame do hôr a čaká nás sedlo Predeal a neskôr stanice Busteni a Sinaia. Ten prvý a posledný názov si ešte pamätám zo zimného katalógu Čedok pred rokom 89, kde boli ponúkané ako zimné rumunskej destinácie ešte so strediskom Poiana Brasov. Ďalej už vlak len klesá do mesta Ploiesti a odtiaľ rovinou tu už predsa len trochu rýchlejšie až do rumunského hlavného mesta. Prvé starosť po výstupe bola obstarať si celodenný lístok na mestskú dopravu. Tu pozor, iná spoločnosť prevádzkuje metro a iné električky a ostatné verejnú dopravu. Vedľa nádražie nachádzam automat na cestovné lístky, kde si za 9,6 RON kupujem celodenný lístok (vrátane kartičky za 1,6 RON) a následne sa presúvam do podzemia, kde si u automate zakupujete celodenný lístok na metro za 8 RON (s automaty sa dá bez problémov pokecať po anglicky). A vchádzam do stanice metra. Tunajšie metro začala jazdiť v roku 1979 a čo je trochu prekvapujúce na rozdiel od ďalších miest bývalého bloku tu nikdy nejazdili ruskej vozy (ako v Prahe, Varšave, Budapešti, Sofii), ale tunajšie vozidlá boli vyrobené v licencii v Rumunsku vo vagónce 23. október a skôr sa podobali západným vozidlám. Sieť metra má 4 trate, ďalšie 2 sa pripravujú, zaujímavá je linka číslo 1, ktorá vysúva zo stanice Dristor2, obkrúži centrum mesta, a cez stanicu Dristor 1 (kde je prestup na nej samotnú) vyráža na predmestí. Po validovanie lístky v turniketu schádzam do podzemia a nastupujem do vlaku smer Dristor 2. Na konečné prestúpite na stanici Dristor 1 a čakám na vlak, ktorý premáva na konečnú len o niekoľko metrov nado mnou. Vystupujem ale na námestí Piata Unirii, čo je kúsok od historického centra mesta. Tu prechádzam rušnú cestu a dostávam sa do úzkych uličiek strede mesta. Najprv narážam na archeologické náleziská Curtea Veche, kde sú zvyšky rezidencie Vlada III Drakulu, ktorý odtiaľ riadil obranu pred Turkami. Hneď vedľa je kostol sv. Antonína postavený roku 1559 a je najstaršou udržiavanú stavbou v Bukurešti. Pokračujem ulicami Strada Selaru a Strada Lipcani. Je vidieť, že bude treba ešte veľa práce opraviť všetky tunajšie domy, niektoré vyzerajú slušne, ale niektoré sú pred rozpadom. Naproti starému mestu pred Bulvár Iona Konstantina Bratina je kostol svätého Juraja – nový, ktorý založil princ Constantine Bracoveanu. Na dvore kostola je prvý rumunskej kníhkupectvo. O niekoľko desiatok metrov ďalej na bulvári sa nachádza ďalšia architektonicky významná stavba – nemocnice Coltea. Prvé miesto, kde sa liečil pacienti tu bolo už od roku 1704, budova, ktorú je možné vidieť je z roku 1887. Hneď vedľa je kostol Coltea, ktorý je ešte starší ako pôvodnej budovy nemocnice. Vraciam sa späť do starého mesta, tu v ohybe ulice Strada Blanár narážam na kostol svätého Mikuláša, ktorý bol niekoľkokrát zničený, zemetraseniami aj požiarom a momentálnej podoba je až z roku 1867, ale spomenutý bol už o 2 storočia skôr. Cez ulicu stojí zástup ľudí s ukrajinskými pasy, čakajú na vybavenie pracovných povolení. Aj cez to, že Rumunsko patrí k chudobnejším krajinám európskej únie, oplatí sa občanom z postsovietskych republík tu pracovať. Potom ešte kupujem fotozáznam u národnej knižnice a sídla a múzeá národnej banky a potom už ma čaká naozaj skvost – Stavropoľský kláštor. Bol postavený v tzv Brancoveanském štýle v roku 1724 na dvore hostinca. Do dnešných čias z kláštora zostal len kostol, časť bola zničená zemetrasením, časť za komunizmu. Dnes ukrýva najväčšiu zbierku byzantských hudobných kníh. Prichádzam opäť na bulvár, tentoraz na druhej strane historického centra Bukurešti. Hneď oproti ma udrie do očí palác CEC z roku 1900, dnes sídlo banky a trochu severnejšie potom nachádzam ďalšie kostol ZLATAR, ktorého počiatky siahajú do 17 storočia a tiež bol niekoľkokrát zničený zemetrasením. A postupne sa dostávam k najväčšej (pre mňa) zaujímavosti a to bývalému Ceauşescovmu paláci, dnes sídlu rumunského parlamentu. Ten sa nachádza od starého mesta zhruba jeden veľký blok, a to na bulvári Slobody. Z návrší nad rušným bulvárom majstátně vidí každá druhá najväčšia budova sveta, v ktorej je aj niekoľko múzeí. Dá sa tiež kúpiť vstupenka i len na výstup na terasy nad bulvárom, ale vzhľadom k tomu, že fontány, ktoré rozdeľujú bulvár Unirii na dve polovice boli v rekonštrukcii, a výhľad by tak nebol moc pekný, oželel som to. Naproti tejto stavbe sa tiež nachádzajú budovy ministerstiev a ja sa zrovna preplietal medzi televíznymi kamerami a špalír novinárov. Vzácna návšteva v Bukurešti? Ale vôbec, Len prazentace nových upratovacích automobilov pre mesto. Parlament obchádzam z pravej strany. Len oplotenie meria v tomto smere cez jeden kilometer. Ale čože sa za parlamentom stavia? Bude to ortodoxná katedrála spásy ľudu. A jej veľkosť? Príde mi, že keď sa nepodarilo mať v Rumunsku najväčšiu budovu na svete, tak aspoň budú mať najväčší katedrálu. Na konci oplotenia ešte nachádzam malý kostolík vlastne kaplnku, ktorá bola vybudovaná v roku 2011 a je to vlastne taká náhrada, než bude dokončená celá katedrála. Obchádzam celý parlament a vraciam sa späť pozdĺž jeho ľavej strany, odkiaľ je taky jediný prístup k budove. Ostatné vchody a vjazdy sú hliadkovali. Cez park Izvor, odkiaľ je ešte slušný výhľad na majestátnu budovu parlamentu, idem na metro a prechádzam na námestí víťazstvo (Piata Victoriei), môj plán je dôjsť k múzeu dediny, ktorá sa nachádza v severnej časti mesta v blízkosti rieky Colentina. Lenže všetko je inak. Na staniciach električiek totiž nie sú mapky, ani cestovné poriadky a tak to že električka pôjde možno vyčítať len z farbou natretého čísla na stĺpiku zastávky. Po tom, čo som nastúpil do linky na opačnú stranu a ešte stratil ďalší čas hľadaním, som nakoniec došiel rovnako inam, než som chcel a tak od depa Bucuresti Noi som sa rozhodol, že sa vrátim na stanici a kúpim lístok na cestu späť. Nasedám tentoraz do trolejbusu, ktorý sa javí tak o dve generácie mladší ako električka. Tu funguje aj informačný systém a hlásenia zastávok. Keďže mám ešte čas, vystupujem u ortodoxnej katedrály Svätého Juraja, ktorý bol stavaný v rokoch 1926 – 1931. Mal som dobrý nápad prísť na stanicu skôr, pretože paradoxne tu som mal pri kúpe lístka problém s angličtinou. Nakoniec mi musela prísť na pomoc jedna mladá slečna. Úprimne, za tú dobu, čo ma pani pokladníčka odbavovalo, som už ten ich systém pochopil a pokojne by som si lístok vytlačil sám, teda keby mi v tom nebránilo sklo prepážky. Po rýchlom obede v rýchlom občerstvení, sa ešte raz vraciam na námestí víťazstvo, je tu rad impozatnou budov a múzeí, ako národné roľníckej múzeum, národné múzeum prírody a národné geologické múzeum. Doprava je čiastočne vedená po povrchu a čiastočne v podzemí, ale aj tak je tu veľký prevádzku, väčšie ako v Prahe, bulváry sú často trojprúdovej v oboch smeroch. Sedím na svojom mieste a vlak interregio ma vezie späť do Brašova. Čistý klimatizovaný vozeň, chemické WC, informačný systém … no už na úrovni. A ja si zhŕňa zážitky z rumuského hlavného mesta. Aby som povedal pravdu veľmi ma nenadchlo. Možno by chcelo trochu doladiť, opraviť staré domy v historickom centre, uvidím, čo ma čaká zajtra ako jednotka v TOP 10 – Sighishoara. Ale to až v ďalšom diele.

Najstaršie udržiavaná cirkevné stavba v Bukurešti

Toto je budova až z roku 1887, ale jej predchodca tu stál už o 200 rokov skôr.

Kostolík, ktorý sa nachádza v zadnej časti pozemku, na ktorom stojí parlament bol vybudovaný v roku 2011 a je takým provizóriom, než bude dokončená rovnomenná katedrála podstatne väčších rozmerov.

Len kostolík zostal na mieste kláštora z roku 1724. Časť bola zničená zemetrasením, časť komunistami.

Katedrála svätého Juraja z roku 1931 sa nachádza blízko stanice Bucuresti Nord.

Metro v Bukurešti jazdí od roku 1979 a na rozdiel od ostatných bratských krajín Sovietskeho Zväzu tu nikdy sovietskej vozy nejazdili.