Cestopis Rumunsko expresne - 3

V stredu ráno vyrážam do Sighisoara (Segešvár) až v 9 hodín vlakom IR. Ten ide cez 2 a pol hodiny a za cestovný lístok som musel vysadiť 40 RON. Prichádzam na malé stanička v mestečku s 28.000 obyva­teľmi. V popise pamätihodností krajiny býva udávané ako jednotka v TOP 10. Je zapísané v zozname svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Pred stanicou stojí pomník úzkorozchodné lokomotívy, ktoré sa v okolí používali. Do centra sa vydávam po Strada Garnie. Ešte pred riečkou Tarnava stojí nádherná katedrála najsvätejšej trojice otvorená roka 1937 a postavená v neobyzantském slohu. Prechádzam cez rieku a dostávam sa k historickému centru mesta. Ulicou Strada Tumului stúpam k bráne do centra mesta. Prechádzam pod hodinovou vežou so špeciálnym orlojem.Věž bola postavená v 14 storočí a vo storočí sedemnástom potom zvýšená. Postavičky orloja znázorňujú jednak dni v týždni a tiež bohov, planéty a kovy. Na vežu sa dá vystúpiť, v minulosti bola významná aj ako požiarny pozorovateľňa. Predo mnou je kláštorný kostol, pozostatok kláštora, ktorý bol založený roku 1289 a koncom 19. storočia bol zničený. Za kostolom je potom busta, u ktorej sa fotografujú snáď všetci návštevníci mesta, a to valašského kniežaťa Vlada III Tepes. Za ňou je potom budova radnice a presuniete ak sa na terasu pri hradieb, máte pekný výhľad na mesto. „Vladovi“ tu venujú náležitú pozornosť, veď jeho otec Vlad II tu bol ako guvernér Sedmmihradska a Vlad III sa tu roku 1431 narodil. Na dome, kde k tejto udalosti malo dôjsť je pamätná doska. Odtiaľ stačí prejsť malú uličkou a nachádzam sa na Piata Cetăţii, čo je námestíčko a akési centrum kaviarní, krčmičiek a obchodíkov so suvenírmi. Po Strada Scolii sa dostávam k ďalšej zaujímavosti a to ku krytému drevenému schodisku z roku 1654. Pôvodný počet 300 schodov bol počas rokov znížený a postavené medziplošiny a dovedú nás k evanjelickému kostolu zasvätenému Sv. Mikuláši, ktorý sa staval po etapách celých 180 rokov. Od kostola je opäť pekný výhľad na mesto. Ďalej už sa len túlam v malých uličkách mesta založeného sedmohradským Sasy v 12 storočí. Okolo historickej časti sa zachovali hradby s niekoľkými vežami pomenované podľa remeselných cechov, takže tu nájdeme napríklad vežu krajčírov, alebo lanovú vežu. Ďalšie prekvapenie ma čaká pred katolíckym kostolom z roku 1895. Nachádza sa tu totiž pamätník ďalšiemu významnému obyvateľmi mesta a to maďarskému básnikovi Sándora Petöfimu, ktorý tu zomrel. Zrovna prichádzam v čase, keď je tu skupinka turistov a sprievodkyňa im spieva niečo z jeho zhudebněného diela. Aj keď nerozumiem ani slovo (je to v maďarčine), hlas sprievodkyňa, ktorý bol určite školený a akustika s kostolom za chrbtom, mi nedá aby som dopočúval až do konca. Pomaly je čas k odchodu, ešte si skočím do miestneho Kauflandu nakúpiť a okolo reformačného kostola z roku 1888 sa vraciam na stanici. Tentoraz jedu vlakom osobným. Prichádza elektrická lokomotíva s jedným vagónom a ja si musím spolucestujúci vyberať, pretože mnohé z nich nebudí zrovna dôveru a trochu som si spomenul na nočnú rýchliky na Slovensko a ich osadenstvo. Cestou si ešte raz prehrávam, čo som videl a návštevu tohto mestečka naozaj všetkým odporúčam. Ďalší deň ma čaká nejpve Sibiu. Osobný vlak tu na 150 km potrebuje skoro 4 hodiny. Prichádza síce moderné motorová jednotka Désir, známa z nemeckých tratí a sem tam aj od nás, ale pravdepodobne sa v tunajších končinách rozšíril nový šport, hádzanie predmetov na pomerne veľké okná tejto jednotky, takže každé druhé okno má veľkú prasklinu, ktorá je len prelepená páskou . Sibiu (slovensky Sibiu) je veľké mesto, žije tu skoro 150 000 obyvateľov, už od mesta Môžem hľaďte že sa rôzne prechádzame míňame a križujú s úzkokoľajná dráhou. Sú to pozostatky po trati ktorá viedla kedysi až do Sighisoara, dnes z nej zostal len asi 5 kilometrov dlhý úsek s múzejným prevádzkou. Bohužiaľ v Rumunsko síce urobilo veľký krok v modernizácii a výstavbe od revolúcie, ale aj vďaka tomu veľmi rýchlo zanikla rad zaujímavých historických prevádzok železníc, alebo električkou. Zrovna aj Sibiu je spojenú s jedným takým zanikať, viedla odtiaľ trať do dediny Răşinari, kde sa staručkej električky otáčali na koľajovom trojuholníka. Na prehliadku mesta mám asi 2 hodiny. Hneď pri železničnej stanici míňam rímskokatolícku kaplnku Svätého kríža. Po prekonaní hlavnej cesty, po ktorej som mimochodom prichádzal prvý deň do Rumunska, nasleduje ďalšie stánok tej istej cirkvi tentoraz kostol a kláštor Sv. Uršuly. Rajzuju si to ďalej na námestí Piata Mare, čo je už centrum mesta, s radnicou, národným múzeom Brukenthal s významnou zbierkou obrazov sídliaca v barokovom Brukenthalském paláci, rímskokatolíckym kostolom sv. Trojice (čiastočne pod lešením v čase mojej návštevy) a radnicou v ktorej nájdete aj turistické informácie. O pečiatku do wandrbuchu som ale žiadal márne. Na námestí práve prebiehala výstava akýchsi kovových výtvorov a stavba pódia dávala tušiť premenu pľacu v kultúrny stánok. Stačiilo prejsť priechodom pri kostole a dostávam sa k ďalším zaujímavostiam. Jednak je to gotický evanjelický kostol svätého Kríža stavaný a prestavovaný od roku 1371 do roku 1520 kedy bol dokončený a jednak ďalšie námestie Piata Mioa s veľkou turistickou atrakciou mostom „Klamstvá“, v Rumunsku najstarším liatinovým mostom z roku 1859. Váži sa k nemu tri legendy z rôznych období. Na námestí sú tiež dve etnografická múzeá a konajú sa tu knižnej trhy. Tiež tu nájdeme radničná veža zo 13 storočia na ktorú možno vyšplhať za rozhľady po meste. Ja pokračujem ďalej po ulici Strada Nicolae Balcescu čo je pešia zóna s mnohými reštauráciami, kaviarňami a obchodmi. O dve ulice ďalej sa potom nachádza pravoslávny kostol Svätej Trojice otvorený roka 1906, na ktorého stavbu prispel aj cisár Jozef I. Opäť len jeden blok a stojím pri kostole svätého Jána vedľa ktorého sa hneď nachádza knižnej kaviareň. Parkom s mnohými sochami sa dostávam do ulice „Pevnostné“ (Strada Catetea) s pozostatkami hradieb a tromi vežami, postavenými v rokoch 1357 – 1366 a to tesársku, keramickú a vežou puškovej. Medzi hradbami stojí ešte budova sibiňské filharmónie a múzeum histórie. Na konci ulice stojí bašta pomenovaná po vtedajšom starostovi Petrovi Hallerovi a postavená v polovici 16 soletí. A tu už sa pomaly vraciam späť k stanici. Ešte registrujem Sinagoga na triede ústavy a pomaly dochádzam k stanici. Za chvíľu sa bude motoráček zvoľna kolísať do Făgăraş, ale to až v budúcom diele.

Nádherná katedrála v Sighisoara postavená v neobyzantském štý­le

Rodný dom krutého vládcu Valašska stále priťahuje mnoho turistov.

Krásne opravené domy na námestí, kde sa konajú aj tradičné knižné trhy

Múzeum sídliaca v najvýznamnejšie barokovej budove v Sedmohradsku – Brukenthalském pa­láci