Stádlecký reťazový most
Unikátny reťazový most s pohnutou históriou
12 km juhozápadne od mesta Tábor sa cez rieku Lužnicu klenie most, ktorý v Česku inde nenájdete. Je to technický unikát a jediný zachovaný reťazový most v Českej republike. Most dodnes slúži miestnej doprave a veľkou zaujímavosťou je, že bol presťahovaný z pôvodného miesta pri Orlickej priehrade.
Architektúra
Z architektonického hľadiska je most čistou ukážkou neskorého klasicizmu a empíru. Jeho dominantou sú dva masívne kamenné pylóny v tvare víťazných brán, ktoré sú vysoké 13 metrov. Majú obdĺžnikový pôdorys s rozmermi 4 × 9 metrov a sú vymurované z precízne opracovaných žulových kvádrov.
Technológia
Základ mosta tvoria štyri hlavné nosné reťaze, usporiadané symetricky do dvoch dvojíc. Tieto reťaze sú zložené z kovaných železných plochých článkov. Reťaze voľne prechádzajú vrchnou časťou kamenných pylónov cez špeciálne klzné ložiská, ktoré umožňujú konštrukciu reagovať na teplotné zmeny a pohyby. Na oboch koncoch mosta sú tieto reťaze zvedené hlboko do zeme a ukotvené do masívnych vymurovaných kotviacich blokov. Z reťazí potom na čapoch visia vertikálne závesy, ktoré nesú samotnú drevenú mostovku.
Technické parametre
Celková dĺžka mosta je 157 m, šírka 6 metrov a výška brán je 13 metrov.
Zaujímavá história
Most pôvodne preklenoval divoké koryto Vltavy pri Podolsku. V rokoch 1847 – 1848 ho nechal postaviť slávny juhočeský priemyselník Vojtech Lanna starší. Projekt vypracovali inžinieri Josef Gassner a Bedřich Schnirch – práve druhý menovaný bol európskym priekopníkom reťazových konštrukcií.
Most svojmu účelu pri Podolsku verne slúžil viac ako sto rokov. V 30. a 40. rokoch 20. storočia však prestal kapacitne stačiť silnejúcej modernej doprave, a preto bol vysoko nad ním vztýčený monumentálny železobetónový Podolský most. Nad sebou oba mosty viedli plných osemnásť rokov, do roku 1960, než sa začalo napúšťanie Orlickej priehrady. Pretože staručký reťazový most by skončil na jej dne, bol v sedemdesiatych rokoch 20. storočia rozobraný a premiestnený do údolia Lužnice.
Presťahovanie mosta
Veľký problém pre most nastal v 50. rokoch, keď padlo rozhodnutie o stavbe Orlickej priehrady. Bolo jasné, že stúpajúca hladina Vltavy pôvodný empírový most nenávratne pohltí. Nakoniec ale zvíťazila túžba po jeho záchrane. Most bol kompletne rozobraný. Každý z 2000 žulových kvádrov bol starostlivo očíslovaný, zadokumentovaný a kovové súčasti s celkovou hmotnosťou 102 t boli uložené do krytého skladiska.
O unikátny most malo záujem niekoľko lokalít. Nakoniec bolo vybrané malebné údolie Lužnice pod mestysom Stádlec, kde šírka údolia a konfigurácia terénu presne zodpovedali pôvodnému vltavskému korytu.
Po rokoch mravčej práce bol most ako obrie historické puzzle znova zostavený. Slávnostné otvorenie premiestneného Stádleckého mosta sa konalo 25. mája 1975.
Rekonštrukcia
Most dnes vyzerá ako nový, pretože v rokoch 2020 – 2021 prešiel most zásadnou rekonštrukciou. Pôvodné drevené prvky napadnuté drevomorkou boli kompletne vymenené za vysoko odolné dubové drevo.
Národná kultúrna pamiatka a turistická atrakcia
Stádlecký most bol v roku 1989 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku a vyhľadávaný cieľ peších turistov, cyklistov i vodákov, ktorí pod ním preplávajú po Lužnici.
Most ale nezostal len statickým múzeom – stále slúži bežnej prevádzke. Aby sa však táto krehká konštrukcia nepoškodila, platia tu prísne pravidlá. Vjazd je povolený iba osobným automobilom do maximálnej šírky 2 metrov, hmotnosti 1,5 tony a rýchlosť je obmedzená na iba 10 km/h. Nie je preto vhodný pre bežnú tranzitnú dopravu. Pri prejazde auta sa celý most mierne rozvlní a drevo hlasno pracuje.
