San Francisco – Historické električky

Napriek tomu, že sa týmto vozidlám hovorí električky, vlastne o klasické električky nejde. Električky sú totiž poháňané elektrickými motormi vo vozidle, zatiaľ čo tieto vozidlá sú ťahané lanom umiestneným pod vozovkou. Ostatne anglicky y sa nazývajú cable car (lanovka).

Historické vozidlá využívajú na pohyb laná, ktoré je natiahnuté v šachte pod vozovkou po celej dĺžke trasy. Lano je navíjané z centrálne umiestnenej strojovne. Vodič (anglicky grip man) sa pomocou riadiacej páky „pripne“ (grip) k pohybujúcemu sa lanu, čím sa dá električka do pohybu; pri zastavení sa potom vozidlo od lana „odopne“ a pomocou bŕzd zabrzdí. Rýchlosť vozidla je tak určená rýchlosťou pohybu lana, ktorá je stabilná – 15,3 km/hod.

Ovládanie vozidla na strmých kopcoch s mnohými križovatkami je preto veľmi náročné.

Niektoré úseky sú naozaj veľmi strmé, a pokiaľ sedíte vpredu, tak sa vám môže tajiť dych a budete dúfať, že brzdy u starého vozidla sú v poriadku.

S ohľadom na extrémne prudké kopce v meste nedokázali konské povozy niektoré úseky prejsť. Preto bolo rozhodnuté o sprevádzkovaní lanoviek.

Prvá lanovka vyšla už v roku 1873. Počet liniek potom rýchlo narastal a čoskoro dosiahol celkový počet dvadsaťtri. S postupom času sa však z prevádzkových dôvodov začali presadzovať elektrické vozidlá. Navyše veľké zemetrasenie v roku 1906 lanový systém značne zničilo. V roku 1912 preto zostali v prevádzke iba tri linky, a to len preto, že niektoré strmé kopce nemožno elektricky poháňanou električkou vyjsť.

Tieto úseky by síce bolo možné vyjsť autobusmi, ale nakoniec bolo rozhodnuté tieto historické vozidlá zachovať v prevádzke.

Vzhľadom na to, že ovládanie vozidiel je iba na jednej strane, je nevyhnutné vozidlá na konci trate otočiť. Nie je to zaistené slučkou ako pri bežných električkách, ale točnou, kde obsluha vozidlo na mieste otočí. Vykonáva sa to ručne, čo je pre turistov veľmi atraktívny pohľad.

Na konečných zastávkach električky sú často dlhé rady turistov, ktorí túžia po zvezení. Niektorí turisti preto skúšajú nastúpiť o jednu alebo viac staníc ďalej. Nie je však isté či sa im podarí sa potom do vozidla napchať. Cestovný lístok je možné si kúpiť vo vozidle.

Električky umožňujú adrenalínovú jazdu na stupienkoch po bokoch vozidla. Dajte veľký pozor v oblúkoch a pri míňaní vozidiel!
Počet miest na stúpadlách je obmedzený, kto skôr príde, ten bude mať lepšiu pozíciu a zážitok!

Každá z historických liniek má množstvo zastávok, na ktorých je možné ľubovoľne vystupovať a nastupovať. Turisti spravidla dávajú prednosť prejdeniu celej trasy a nástupu na konečné zastávky. Električky sú často také plné, že sa na zastávkach pozdĺž cesty málokedy podarí nastúpiť.

Turisticky asi najzaujímavejšia je červená linka Powell-Hyde a odporúčam začať na konečnej zastávke, kde je unikátna točňa električiek. Vagóny sa na nej otáčajú ručne ľudskou silou. V rade na prechádzku najskôr strávite pár desiatok minút, ale budete mať istotu, že sa zveziete. Nástup na ďalších zastávkach závisí od zaplnenosti prechádzajúcej električky a nemusí sa vám podariť nikde nastúpiť.
Pre najlepšiu vyhliadku na zátoku je dobré sa po nástupe do vozidla držať na jej východnej strane (platí pre linky Powell/Mason a Powell/Hyde) – teda pri jazde z centra smerom k zátoke napravo a naľavo v prípade cesty opačným smerom.

Pre turistov je asi najvhodnejšie nastúpiť do električky na zastávke Powell, ktorá je priamo pri výstupe z metra. Musíte si ale dať pozor a nastúpiť do správnej linky, pretože odtiaľ odchádza ako červená, tak aj modrá linka.

Cena jednoduchého lístka na cable car je 8 USD. Je možné zakúpiť celodenný lístok. Nie je to lacné, ale rozhodne top stojí za to.