Článok Alcatraz

V súčasnej dobe je Alcatraz turistickou atrakciou a každý rok ho navštívi milióny ľudí. Väznica je otvorená denne od 9:00 do 17:00 a o návštevu je napriek vstupnému 45 USD taký záujem, že je nutné si vstupenky vopred rezervovať.
Výlet na Alcatraz začína na móle číslo 33, kde sa nachádza prístavný terminál. Odtiaľ sa návštevníci prepravia na ostrov lodí. Plavba je dlhá necelé tri km a trvá asi 15 minút. Po príchode na ostrov sa turisti môžu voľne prechádzať po ostrove a prezerať si väznicu aj celý areál. Na dobré porozumenie života na ostrove im slúžia individuálni audiosprievodcovia. Je to skvelý spôsob, ako sa dozvedieť o histórii väzenia a o živote väzňov aj dozorcov.
V Alcatraze panoval veľmi prísny režim vynucovaný tvrdými trestami a mnoho väzňov preto prirovnalo tunajší pobyt k peklu. V systéme amerického väzenstva sa tradovalo heslo „Poruš zákony a pôjdeš do väzenia, poruš väzenské zákony a pôjdeš do Alcatrazu!“ Väzni mali nárok na jedlo, oblečenie, prístrešie a lekársku starostlivosť. Čokoľvek iné bolo považované za privilégium, ktoré si museli zaslúžiť.

Hlavná väzenská budova sa skladá zo štyroch blokov ciel, jedálne, kuchyne, kontrolnej miestnosti, kancelárií dozorcov, návštevnej miestnosti, knižnice a ďalších pomocných priestorov. Cely boli umiestnené v troch poschodiach nad sebou. V podzemí sú sprchy, šatne a sklady, na hornom poschodí bola umiestnená väzenská nemocnica. Celkom tu bolo 336 ciel, ale nikdy neboli všetky obsadené. Priemerný počet väznených bol 260.
Väčšinou priestor sa dá voľne prechádzať, počúvať výklad zo zapožičaných slúchadiel a dokonca vstupovať aj do niekoľkých väzenských ciel.

Na severozápadnom konci budovy je umiestnená jedáleň s kuchyňou. Rozsiahla jedáleň bola jednou z mála možností, kde sa mohli väzni navzájom stretnúť. Zaujímavosťou je, že údajne bola tunajšia kvalita jedla veľmi dobrá a väzňom bolo dovolené zjesť toľko jedla, koľko chceli. Bolo to vraj preto, aby sa zamedzilo väzenskej vzbure. Napriek tomu sa vzburám zabrániť vždy nepodarilo. Dokonca pri nich bolo zabitých aj niekoľko dozorcov.
Jedlo sa podávalo trikrát denne a na konci každého 20-minútového jedla v jedálni boli vidličky, lyžice a nože rozložené na stôl a starostlivo spočítané, aby sa zabezpečilo, že nič nebolo vzaté ako potenciálna zbraň. Jedáleň bola z bezpečnostného hľadiska rizikové miesto, preto mala na strope pripevnené nádrže so slzným plynom, ktoré bolo možné aktivovať diaľkovým ovládaním, pokiaľ by sa väzni búrili alebo sa pokúsili o útek. Pred jedálňou bol z bezpečnostných dôvodov umiestnený detektor kovov.
Na stene môžeme stále vidieť vyvesené raňajkové menu z 21. marca 1963, teda v deň, keď bolo väzenie uzavreté a posledný väzni boli odvezení do iných zariadení. Jedálny lístok obsahoval cereálie, dusenú celozrnnú pšenicu, miešané vajcia, mlieko, dusené ovocie, toasty, chlieb a maslo. Boli tu rozmiestnené stoly a lavice, vždy pre šesť osôb. Tie sú ale v dnešnej dobe nahradené výstavou fotografií a príbehov najznámejších väzňov.

Na južnom svahu ostrova bývalý prehliadkový dvor, dnes rozsiahle hniezdiská vtákov, ktorí tu majú, vďaka absencii predátorov, nerušený raj. Nachádza sa tu jedna z najväčších kolónií čajok na severnom kalifornskom pobreží.

Nad prístavom je vidieť ručne načmáraný obrovský nápis „Indian Land“. Je to spomienka na zaujímavú epizódu v histórii ostrova. V novembri 1969 obsadila ostrov skupina Indiánov, ktorí vzniesli množstvo požiadaviek voči vláde. Indiáni boli z rôznych kmeňov a mali rôzne požiadavky. Niektorí požadovali vrátenie ostrova Alcatrazu, ktorý bol v minulosti tradičným indiánskym územím. Iní požadovali právo na sebaurčenie a návrat ďalších indiánskych území. Indiáni tiež požadovali ukončenie diskriminácie indiánov zo strany americkej vlády. Indiánska okupácia Alcatrazu trvala 19 mesiacov a bola ukončená až po zásahu polici.