Článok Henrichohradecká úzkokoľajka

História úzkokoľajky sa začala písať na konci 19. storočia, kedy bolo potrebné prepojiť odľahlé regióny s hlavnými traťami. Slávnostné zahájenie prevádzky na trati z Jindřichovho Hradca do Novej Bystrice prebehlo v roku 1897. Otvorenie druhej vetvy smerujúcej na sever do Obratanu potom v roku 1906. Pôvodne trate prevádzkovali súkromné spoločnosti, ale po roku 1918 ich prevzali Československé štátne dráhy (ČSD). V 90. rokoch hrozilo tratím zrušenie. V roku 1997 sa však stali prvou súkromnou verejnou železnicou v modernej histórii SR, keď ich prevzala spoločnosť Jindřichohradecké miestne dráhy (JHMD).

V posledných rokoch si dráha prešla veľmi ťažkým obdobím, ktoré sledovala celá dopravná verejnosť.
Kvôli finančným problémom a sporom o dotácie bola v roku 2022 prevádzka zastavená a firma JHMD skončila v úpadku. Po dlhých rokovaniach a zmene majetkovej štruktúry sa blýska na lepšie časy. V roku 2024 sa na koľaje začali postupne vracať historické parné vlaky (zatiaľ v obmedzenom režime pre turistov), pričom cieľom je plná obnova prevádzky na oboch vetvách.

Aktuálne je dráha vnímaná predovšetkým ako kľúčová turistická atrakcia regiónu, ale stále prebiehajú rokovania o návrate pravidelnej dopravy pre miestnych obyvateľov.

Z Jindřichovho Hradca sú prevádzkované dve úzkokoľajné trate, pričom každá má iný charakter.

Trať do Novej Bystrice meria 33 km a je to romantická trasa lesmi Českej Kanady, plná ostrých oblúkov a stúpaní. Je využívaná predovšetkým na turistiku.
Trať do Obratane je dlhšia, meria 46 km. Vedie prevažne poľnohospodárskou krajinou a slúži skôr na bežnú dopravu osôb a tovaru.

Malé zastávky na odľahlých miestach majú svoje romantické kúzlo.

Na koľaji jindřichohradeckého nádražie stoja historické vozidlá 3. triedy s drevenými lavicami.

Úzkokoľajka nie je len „malý vlak“, je to technický a kultúrny fenomén.

Medzi fanúšikmi železnice sú legendárne motorové lokomotívy radu T 47.0 (prezývané „Tôčka“), ktoré tvoria chrbticu tunajšieho vozového parku.