Henrichov Hradec - mesto

Mesto bolo založené okolo roku 1220, rýchlo sa stalo jedným z najväčších miest v Čechách. Dnes návštevníkom ponúka historické jadro s renesančnými domami, gotický hrad prestavaný na zámok a okolitú prírodu vrátane rybníka Vajgar.

Námestie Mieru tvorí prirodzené centrum historického jadra. Hneď po príchode vás očarí atmosféra lemovaná nádherne zachovanými meštianskymi domami. Mnohé z nich sa pýšia gotickými základmi, renesančnými štítmi či barokovými fasádami.

Dominantou samotného námestia je monumentálny, 20 metrov vysoký ranobarokový morový stĺp zo začiatku 18. storočia. Je to fascinujúca ukážka kamenárskej práce, ktorá okamžite upúta vašu pozornosť. Barokový stĺp so súsoším Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1764–66 dačickým sochárom Matúšom Strachovským.

Pôvodne gotická radnica z 15. storočia s klasicistickým priečelím a mestským znakom. V roku 1493 bola veža radnice vybavená hodinovým strojom zhotoveným majstrom Hanušom, autorom Staromestského orloja. Budova bola poškodená ničivým požiarom roku 1801, kedy musela byť takmer od základu vystavaná znova. V interiéri sa na druhom poschodí nachádza secesná zasadacia sieň, upravená na začiatku podľa návrhu popredného českého architekta Jana Kotěru a slúžiaca dodnes reprezentatívnym účelom.

V severovýchodnom cípe námestia Mieru stojí budova, ktorá je gotického pôvodu a bola v 16. storočí renesančne prestavaná. V tejto budove strávil poslednú noc v Čechách Karel Havlíček Borovský pri svojej nedobrovoľnej púti do vyhnanstva v Brixene. Traduje sa, že sa tu známy český spisovateľ, novinár a politik stretol s iným významným návštevníkom mesta, Jozefom Kajetánom Tylom. V dome sa pravdepodobne narodil najvýznamnejší český barokový skladateľ, básnik a organista Adam Václav Michna z Otradovíc.

Na námestí zaujme jeden z najstarších domov v meste – Langrov dom. Dom spája dva neskoré gotické domy, ktoré boli neskôr spojené a renesančne prestavané. Do roku 1579 sú datované sgrafita s výjavmi zo Starého zákona, ktorými sa dom líši od ostatných.

V interiéri zaujme krúžená rebrová klenba, z ktorej dole pozerajú plastické postavy zvierat. V krypte pod presbytériom kostola odpočívajú pozostatky pánov z Hradca a Slavatov. Po zničujúcom požiari v roku 1801, ktorý zachvátil aj takmer celý kostol, vrátane oltára s maľbami od Petra Brandla, bol chrám neskôr novo zaklenutý; o jedno poschodie musela byť znížená aj veža.

Nenápadný pruh z dlažobných kociek vyznačuje miesto, ktorým prechádza 15. poludník východnej dĺžky. Nachádza sa na severozápadnom nároží kostola Nanebovzatia Panny Márie. Odkedy je poludník pri kostole vyznačený, teda keď naši predkovia vpravili do dláždenia obrubník, ktorý tam bol pred terajšou úpravou, nikto nevie.
V poslednej dobe odborníci dospeli k záveru, že vyznačenie na nároží kostola je chybné a 15. poludník vedie v skutočnosti oveľa bližšie k rieke Nežárce. Na mieste poludníka platí presný stredoeurópsky čas, pretože práve 15. poludník je pre neho určujúci.

Na Balbínovom námestí sa nachádza budova, ktorá bola po dve storočia používaná ako jezuitský seminár. Svojmu účelu slúžil až do zrušenia jezuitského rádu, ale aj neskôr bol využívaný na vzdelávanie, najprv ako budova školy, ktorú tu navštevoval aj mladučký Bedřich Smetana. Dnes je budova v majetku mesta, ktoré tu zriadilo múzeum.

Nežiarska brána sa ako jediná zachovala z pôvodných troch mestských brán mestského opevnenia. V roku 1879 boli v bráne inštalované vežové hodiny jindřichohradeckého hodinára Martina Rezka. Brána je na západnej strane ozdobená kamenným reliéfom mestského znaku.

Pozdĺž severovýchodnej strany zámku vedie pozdĺž mlynského náhonu pohodlná promenáda.

V úzkej uličke Pod hradom sa nachádza súbor barokových domov gotického založenia, ktoré výrazne dotvárajú charakter podzámka.

Nábrežie rybníka Vajgar ponúka miesta na oddych a prechádzky.