Výstup na Špičák a Svaroh

Okruh začína na námestí v Železnej Rude, odkiaľ sa vydáme po modrej turistickej značke vedúcej najskôr po ulici Javorská. Za čerpacou stanicou potom modrá odbočuje z hlavnej cesty doprava a začína stúpať lesom. Asfaltová cesta sa čoskoro zmení vo spevnenú cestu a modrá značka nás dovedie až na rázcestie Pomník Adolfa Kašpara. K samotnému pomníka, ktorý je o niekoľko desiatok metrov ďalej vedie krátka odbočka. Na rázcestí sa dáme doprava a po červenej zvoľna stúpame (opäť po asfaltovej ceste) k Čertovu jazeru. Tento úsek nie je pre pešieho turistu príliš záživný, ale rýchlo uteká a po troch kilometroch už sme na konci asfaltky a čaká nás krátke klesanie k Čertovu jazeru. Pohľad na rozľahlú hladinu (jedná sa o druhé najväčšie ľadovcové jazero na Šumave) a na svahy Jazernej hory (1 343 m nm) predchádzajúce „nudu“ určite vynahradí.

Z rozhľadne je vynikajúci výhľad do všetkých strán. Na fotke nižšie je v popredí Malý Špičák, vľavo v diaľke napoly holý vrchol Jazerná hory, vpravo od nej je nepríliš výrazný ďalší dnešný cieľ, Svaroh. A uprostred, v diaľke za Malým Špičákom, sú vidieť vrcholky Veľkého a Malého Ostrého a ešte ďalej treba Čerchov, najvyšší vrchol Českého lesa. Z rozhľadne je tiež krásny výhľad na Čertovo jazero a za ním sa týčiace najvyšší vrchol Šumavy – Veľký Javor: [https://www.gigaplaces.com/…velky-javor/] – viď úvodný foto.

Z vrcholu Špičáku sa po rovnakej ceste vrátime späť na červeno značenú turistický chodník, Na rázcestí odbočíme doprava a pokračujeme až k rázcestí rozvodu. Tu odbočíme doľava a po jednom kilometri trochu prudšieho klesania (stále po červenej) sa dostaneme až k hladine Čierneho jazera. Čierne jazero je nielen najväčším ľadovcovým jazerom Šumavy (18,47 ha), ale aj najväčším prirodzeným jazerom v celej Českej republike (hoci jeho hladina bola o niečo zvýšená umelo postavenú hrádzí). Jazero slúži tiež ako horná akumulačná nádrž rovnomennej prečerpávacej vodnej elektrárne, spodná nádrží je Údolná vodná nádrž Hamry na Úhlavy. Nad protiľahlom brehom jazera sa vypína viac ako 300 m vysoká Jazerná stena (fotka nie je bohužiaľ príliš kvalitné kvôli nevhodným svetelným podmienkam).

Pokračujeme ďalej po červenej, ktorá vedie najskôr okolo brehu jazera a potom sa napája na asfaltovú cyklotrasu. Po asfaltke zdoláme krátkej stúpanie a pomaly začína druhá, dobrodružnejšie časť túry. Na Svaroh totiž nevedie z českej strany žiadna značená cesta. Približne po 1 300 metroch od napojenia červenej značky na cyklotrasu je neznačkovanej odbočka vľavo, ktorá nás po niekoľkých ďalších navigačnými dovedie až na hrebeň Svarohu. Ale ak si chcete cestu skrátiť (aspoň čo sa týka vzdialenosti, časovo to nie je tak isté), je možné z asfaltky odbočiť vľavo už skôr. Asi najlepšie je využiť jednu v súčasnosti nepoužívanú a zarastenú, napriek tomu ale dobre zreteľnú cestu, ktorá nás po chvíli zavedie k vyschlému koryte potoka, ktorým potom stúpame asi 500 – 600 metrov (ak snáď náhodou v koryte potečie voda, je pravdepodobne vhodnejšie pokračovať vedľa pozdĺž neho). Koryto nás dovedie až k ďalšej asfaltovej ceste, ktorá v týchto miestach sa končí. Ale ďalej do svahu pokračuje ďalšie nepoužívané a teda vysokou trávou zarastená cesta. Ako stúpame, dostávame sa medzi mladšie a mladšie stromy, cesta je menej a menej zreteľná (niekedy skôr len tušená), avšak za chrbtom sa nám otvára parádny výhľad. Po necelých 500 metroch sa konečne opäť dostaneme na zreteľnejší cestu, ktorá, ak sa po nej vydáme doľava, nás čoskoro zavedie až na hrebeň. Pred pokračovaním nahor odporúčam sa tu na chvíľu zastaviť a vychutnať si krásny výhľad oi. Na vodnú nádrž Nýrsko.

Svaroh a jeho svahy vo vyšších polohách patrí medzi oblasti zasiahnutej pred rokmi veternú a lykožrútovej kalamitou. Ale aj tu sa les celkom rýchlo obnovuje, je tu plno mladých stromčekov a pokiaľ nepríde ďalší kalamita, čoskoro budú výhľady opäť len obmedzené. Po hrebeni prebieha štátne hranice a po nej medzi čučoriedkami vyšliapaná chodník (nemecká značená turistická chodník). Dáme sa po nej doprava a po niekoľkých desiatkach metrov dôjdeme k informačnej tabuli o bývalej Juránkově chate (resp. Chatách), ktorá tu kedysi stávala. Dnes tu po nej zostala už len kôpka sutiny.

Po ďalších zhruba 200 metroch už sme na vrchole Svarohu (1 333 m nm). Vpravo vedľa cesty je malá skalka s pamätné doskou na Arnyho Juranko, propagátora lyžovanie (po ktorom bola pomenovaná aj skôr neďaleko stojace chata) a kovovým krížom. Od kríža je pekný výhľad predovšetkým severným a západným smerom. Ak sa chcete pokochať aj výhľadom na juh, do nemeckého vnútrozemia, stačí popojít po značenom chodníku niekoľko desiatok metrov na nemeckej strane k ďalšej malej skalke s krížom – Zwercheck.

Návrat do Železnej Rudy je možný rôznymi trasami. Ak sa nechcete vracať po rovnakej trase, ako ste prišli, je možné napríklad v nevýraznom sedle medzi Svarohem a Jazerná horou odbočiť doprava po nemeckej chodníku Lo 5 Zwerchecker-Steig az nej potom odbočiť doľava a po niektorej z neznačených ciest sa opäť vrátiť na českú stranu a potom pokračovať ďalej až do Železnej Rudy. Zo spomínaného sedla síce pokračuje tiež lákavá vyšliapaná chodník smerom na Jazernej horu, ale zároveň je tam tiež hranica Národnej prírodnej rezervácie Čierne a Čertovo jazero so zákazom vstupu. Takže obyčajný smrteľník sa musí tejto oblasti bohužiaľ vyhnúť.