Výstup na horu Sajama 6 542 mnm

Doprava do samotného NP Sajama nie je sama o sebe z najjednoduchších, ak teda chcete využiť miestnu hromadnú dopravu a nezaisťovať si dopravu vlastné. Mikrobus do NP Sajama odchádza každý deň medzi 12–13h (podľa toho, kedy sa naplní) z dedinky Patacamaya, ktorá je asi 1–2h (podľa dopravy a prevádzky) vzdialená od La Pazu. V dedinke nečakajte žiadnu oficiálnu zastávku, autobus stojí na hlavnej ulici oproti hotelu (tento popisok sme našli na internete a aj podľa neho miesto našli). Miesta v minibusu sú obmedzené na asi 15osob, nás nakoniec išlo 17 a to len vďaka belgickým turistom, ktorí nám pomohli španielsky naše 2 miesta v busu vyhádat (na úkor dedinčana s vrecom čohosi, ktorý išiel až na druhý deň).

Cesta samotná trvala asi 4 hodiny, čo pri stiesnených podmienkach minibusu nebola žiadna pohoda. Napriek tomu výhľady po ceste stáli za to. Pasúce sa lamy a alpaky na stráňach a pastvinách, často pustá krajina len s občasným osamoteným staviskom as pribúdajúcou prejdenou vzdialenosťou sa na horizonte objavil aj mohutný vrchol samotnej Sajama.

Po 4 hodinách kodrcání v minibusu som konečne došli do dediny Sajama (4239 mnm), kde sme sa aj zaregistrovali a zaplatili vstupný poplatok do NP Sajama (cca 100–150 Boliviano). Potom sme si ešte dohodol, aby nás miestni guide doviezol na koniec prašné cesty (4322 mnm) odkiaľ potom pokračovala už len kamenistá chodník do Base campu (4800 mnm).

Cesta do Base campu nám zabrala asi 2,5 h, akurát do západu slnka, kedy sme stihli postaviť stan. Teplotný rozdiel medzi dňom a nocou je v tejto výške značný. Na stúpanie sme mohli mať okolo 8 ° C, ale ihneď po západe slnka teplota spadla okolo 0 ° C až do mínusových stupňov. Samotný Base camp je rovná plošina pokrytá jemným prachom, ktorý nám obalil všetko, čo mohol (po pár otevřní a zatvorenie stanu, prestávali zipsy fungovať – pomohlo až dôkladné vymytiu vodou doma). Nájdete tu aj prameň s vodou na varenie alebo po dezinfekcii aj na pitie. Camp sa nachádza na samotnom úpätí hory Sajama, takže výhľady stojí za tú drinu dostať sa až sem.

Ja osobne som skončila v Base campe, kvôli črevným ťažkostiam, ktoré ma pri našej ceste po Peru a Bolívii stretli několiktrát. Na vrchol sa teda vybral priateľ sám a pretože ja čakala v našom stanu v Base campe musel si dať výstup na vrchol za jeden deň. Teda z Base campu (4800 mnm), cez High camp (5700 mnm) na vrchol (6542 mnm) a dole do Base campu. Samotný výstup popíšem aspon sprostredkovane. Štandardne sa výstup chodí na 3 dni – 1.deň base camp, 2.deň high camp, 3. deň nad ránom sa vychádza na vrchol a potom rovno dole do base campu.

Výstup začal stúpať z Base campu už okolo 5 h ráno, aby celú cestu stihol a taky pretože pre výstup po zasneženej časti je výhodnejšie, keď je sneh alebo ľad stuhnutý ešte z noci. Keď vyjde slniečko, tak asi okolo poludnia už začína sneh mäknúť a horšie sa vo strmé stráni stúpa.

Cestou pod vrcholom sa prechádza pásom tzv. Kajúcnikov (Penitentes), čo sú z ľadu vytvorené hroty, ktoré sú tak pevné, že ani mačkou nejdú skoro odkopnúť. Tento prírodný jav sa tvoria v ľadovcových oblastiach a vzniká slnečnými lúčmi, ktoré prenikli v niektorých častiach ľadu hlbšie ako na iných miestach. Cesta po nich je krkolomná nech už sa ide po zmrznutých pri ceste nahor alebo topiacich pri zostupe. Povinné vybavenie na tento výstup sú bezpochyby mačky a cepín, ktoré sú nevyhnutné na častiach cesty, ktorá je pokrytá ľadom.

Cesta na vrchol sa vrámci sezóny a vďaka poveternostným podmienkam promněnuje a to ako úseky, ktoré zapadávajú snehom, tak časť cesty vedúcej po sklalním masívu. Ak výstup podnikáte sami bez guida, je nevyhnutná príprava a dôkladné naštudovanie trasy. Vhodné sú GPS navigácia, napríklad cesta nahraná do chytrých hodiniek, ako mal priateľ na výstup. Naopak spoliehať sa len na mobil sa nemusí vyplatiť, pretože vďaka veľmi nízkym teplotám väčšine techniky nevydrží batérie a rovnako si na dlho nemôžete dať dole rukavice, pretože potom hrozí omrzliny.

Samotný vrchol je tvorený asi 50m rovné ľadovcové plochy bez vrcholového kríža alebo iného označenia. Z vrcholu ale aj pri stúpaní na vrchol sú dostupné úžasné výhľady na okolité vulkány, ktoré lemujú bolívijsko-čílskou hranicu. Sú medzi nimi aj dve 6-tich tisícovky, ktoré sú obľúbeným cieľom horolezcov. Na samotnom vrchole nie je veľa času a ani chuti na dlhé odpočinkami a kochanie sa krajinou. Podmienky sú tu veľmi tvrdé, silný ľadový vietor a teploty hlboko pod nulou aj v pravé poludnie na slniečku nedovoľujú tú moc dlho otáľať. Lezcov potom čaká celá cesta späť do base campu. Priateľ zvládol cestu Base camp – vrchol – Bace camp za asi 10 – 11h, je to ale veľmi fyzicky náročné. Aj výstup sa záložný v High campe je vhodný pre športovo zdatnejších a hlavne dobre aklimatizované na tunajšie výšku. Samotný výstup je popisovaný ako né príliš technicky náročný, napriek tomu znalosť používanie mačiek s cepínom, vysoká nadmorská výška a zvládnutie pohybovanie sa v terén vyžaduje nemalé skúsenosti a fyzickú prípravu.