Túra Lagunas de Altura

Od fumarol cesta ďalej stúpa údolíčku. Na mieste, kde sa zdá, ako keby sa údolie rozdeľovalo na dve časti, sa držte naľavo. Chodník postupne začne stúpať do sedla, cez ktoré vedie aj štátne hranice. Určite sa oplatí pri výstupe i otočiť späť, pretože znovu začína byť vidieť ľadová špica najvyššej hory Bolívia – Nevado Sajama.

Cestička stále stúpa až do sedielka (4 870m nm), na ktorom je vytýčený hraničný stĺp. Pod vami sa rozkladá krásna lagúna Khasira (4 844m nm) ležiaci už v Čile. Zostup k nej je naozaj kratučký.

Laguna Khasira je ako stvorená na sledovanie altiplánské flóry – okolo vás sú bažinaté bofedaly, našťastie z rána ešte zmrznuté, zelená llareta a žltá tráva.

Navyše si tu môžete pekne prehliadnuť slunící sa viskače – typické hlodavce na Altiplano.

U lagúny Khasira sa musíte dobre zorientovať – hlavné „pašerácka“ chodník vedie ďalej pozdĺž lagúny smerom hlbšie do Čile. Vy však musíte stúpať nahor pozdĺž malého potôčika zásobujúceho lagúnu vodou. Ak máte však viac času uděljte si bočné výlet a po zhruba 2,5km pozdĺž pašeráckej chodníky dôjdete k ďalšej lagúne, odku je pekný výhľad na Pomerape a Condoriri. Po pár výškových metrov začne vykukovať špička Pomerape.

Od lagúny Khasira je to len krátky výstup (okolo 90 výškových metrov) k ďalšej lagúne Sorapata (4 930mm nm). Jej okolie je malebné, ale veľa bofedalové, tak si musíte dávať pozor, kam šliapete. Pri pohľade späť je znovu vidieť sopka Pomerape.

Cesta okolo lagúny Sorapata pokračuje do najvyššieho sedla na tejto túre (5 040m nm), ktoré je od jazera pekne viditeľné.

Potom čo vystúpite do sedla (5 040m nm), cez ktoré vedie hranica (takže sa zase vrátite späť do Bolívie), vyplatí sa neklesá hneď k poslednej lagúne Chiara Khota, ale po hrebienku vystúpať ešte na parádny vyhliadku po okolitom sopečnom kraji. Po pohodlné ceste sa dá vystúpiť do viac ako 5 150 metrov nad morom. Odtiaľ uvidíte nielen obe lagúny, okolo ktorých ste pred chvíľu išli, ale aj sopky Pomerape a Parinacota v diaľke.

Potom vás už čaká len zostup pustú mesačnou krajinou k lagúne CHIARA Khota. Obzor lemuje hora Patilla Pata v pastelových farbách.

Potom čo prídete k lagúne Chiara Khota (4 998m nm), budete uchvátení krásnym výhľadom na najvyššiu horu Bolívia – vulkán Sajama, ktorý ako keby sa týčil priamo za jazerom. V skutočnosti je vzdušnou čiarou vzdialený skoro 20 kilometrov. Toto je posledná veľká atrakcia na tomto výšľapu, tak ak budete mať chvíľu čas, tak si to tu užite, než sa dáte na finálny zostup a návrat do dediny Sajama.

Cesta späť na prvý pohľad vyzerá veľmi jednoducho – len zísť kaňonom späť na náhornej pláň a vrátiť sa do dediny. Ale u Chiara Khoty nie je prakticky žiadna vyšliapaná cestička smerom nadol, tak sa vám môže stať, že nepôjdete úplne ideálne trasu a budete musieť prekonať aj nejaké ľahšie lezecké pasáže. Dole v údolí sa konečne cesta objavia as ňou aj neustály výhľad na sopku Sajama.

Po tom čo zídete na náhornej pláň, bude vás čakať ešte rad už únavných kilometrov späť. Ak náhodou nestopnete nejaký džíp, najskôr dôjdete až veľa neskoro. Aspoň si budete môcť užívať západ slnka nad sopkami.

Obzvlášť západ slnka nad Sajama je impozantný.