Prechod Chamonix - Zermatt

Na trek samozrejme nechoďte, ak nemáte na týždeň jasnú predpoveď a prijateľný lavínový stupeň, ten náš bol dokonca 2 až 1, takže sme sa začali báť, že nebude prašan. Našťastie bol, zostal na severných svahoch. Schádzali sme ale rovnako tak krustrou, firn aj po kompletne premrznutý, stvrdnutá a navyše brázdená snehu. Najviac sme si takého jazdenie užili druhý deň treku, cestou do La Fouly, kde sa schádza až do údolia (1 700 mn m.). Bola ten deň popoludní navyše biela slepota. Vyhliadka, že máte v takých podmienkach pred sebou 2000 výškových metrov dolu, občas pri sklone 40 stupňov, vás úplne nepoteší. Nádherný prašan nám bol naopak nadelený o dva dni neskôr, po tisícmetrovém výšľapu do sedla Col de prózu a Col de Montorge a tiež úplne posledný deň pod Matterhornom. Video: https://youtu.be/rli__NFHLgM

Ohľadom mapových podkladov je v dnešnej rozvinuté technologickej dobe niekoľko možností, ako sa na cestu pripraviť a mať zaistenú navigáciu aj v prípade, že nebude vidieť na krok. Za najpraktickejšie osobne považujem nahranie gpx treku do stiahnuté offline mapy, či už do mobilu, gépéesky alebo do hodiniek (pre istotu aspoň do dvoch). Na chatách sa ale šetrí prúdom, takže vás nechajú nabíjať typicky len jedno zariadenie, maximálne hodinu, potom sa dokonca aj v chate zhasne as čelovkou chodíte nielen do kadibudky … (Ohľadne kadibudky musím spomenúť ešte jeden detail, na ktorom trval kamarát, totiž to, že papier sa nesmie hádzať do „diery“, ale do koša vedľa, aby sa totiž neválel po horách …)

Treba podotknúť, že tisíc výškových metrov vo výške, v ktorej sme sa pohybovali, (teda v sedlách až okolo 4 tis. M nm), je trochu niečo iné ako v nízkych horách. Za najnáročnejšie výstup pre seba považujem nekonečné šliapanie v popoludňajšom slnku k chate Valsorey osemsto výškových metrov. Ten deň sa náš celkový denný limit blížil ku 2000 m prevýšenie, čo považujem za hraničné a viac by som chodiť nechcela, sú však borci, ktorí celú Haute route zvládnu za dva dni.

Za prvú technickú vychytávku treba považovať umiestnenie autá na samotnom začiatku. Za týždeň totiž prejdete hory a auto máte buď na štarte, alebo v cieli (alebo máte autá dve, ale s nimi jazdíte tam a späť ďalší deň). Variant vlak sa síce ponúka, ale je prekvapivo najdrahšie. Najlacnejšie a časovo najvýhodnejší nakoniec bolo nechať auto v cieli a objednať hromadné taxi z Visp do Argentiere, kde sme mali už zaistený prvý nocľah. Na fotke je zachytený príchod do kláštora a hospice St. Bernard, teda žiadna použiteľná cesty v zimných mesiacoch. Ubytovanie tam ale mali luxusné, obsluhované radovými bratmi. S históriie kláštora sa spája vznik psieho plemena Bernardín vyšľachteného úplne na účel záchrany v horách.

Buková nocľahy v horských chatách je potrebné s veľkým predstihom, na poslednú chvíľu sa dajú prípadne zrušiť, chaty to umožňujú kvôli zmene počasia. Kapacitne sa chaty celkom líši – od maličkej Valsorey pre sotva 40 ľudí, po veľkú Vignettes s množstvom turistov a online bookovacím systémom. O elektrine už bola reč, predstava, že sa vám podarí dobiť ako mobil, tak niečo iné, je skôr z ríše snov, prednosť majú navyše Guidi. My boli jedna z mála skupín bez guida a bolo nás päť. Šiesty člen, ktorý pre chorobu odpadol, bol ale aj tak duchom s nami, predovšetkým potom na horských chatách zamluvených na jeho meno (týmto mu ešte raz ďakujeme za bezchybný booking, objednávať pivo, na niekoho, kto tam nie je, je obzvlášť zábavné.)

Keď spomeniem, že sme za celú dobu nešli v lanovom družstve, bude to znieť ako totálny ignorovanie pravidiel pohybu po ľadovci, pravda je ale taká, že sme necítili sebemenší potrebu, trhliny cestou vôbec neboli. Niekam spadnúť sa dalo až pri zjazde do Zermattu, kde sme v jednom mieste zle odbočili, bolo ťažké pritom neustále nezírat na Matterhorn, ktorý sme mali tak blízko, že sme rozoznávali jednotlivé lezecké pasáže Leví chodníky a skúšali sme tiež odhadovať, kadiaľ presne (naopak druhou stranou) sa to jazdí dole na lyžiach.

Snímka pochádza od chaty Chanrion. Dôvod, prečo som v nej tak vymrznutej, je ten, že sme tam skrátka prišli moc skoro a v chate sa nekúrilo ani popoludní, ani večer.