Článok Korintský prieplav
Stavba, ktorá spojila dve moria
Tento prieplav už v dnešnej dobe nepatrí medzi najrušnejšie námorné trasy, jeho história a impozantnosť lákajú každoročne státisíce turistov. Nachádza sa v Grécku a spája Korintský záliv v Iónskom mori s Saronským zálivom v Egejskom mori. Tým efektívne oddeľuje polostrov Peloponéz od pevninského Grécka a ušetrí lodiam plavbu okolo celého Peloponézu.
Impozantná stavba
Nezvyklá úzka, hlboká jazvu v krajine, ktorej strmé, až 90 metrov vysoké steny sa týčia k nebu. Na dne tejto jazvy, so šírkou iba 25 metrov, sa leskne tyrkysová voda. Po hladine sa pomaly posúva malá výletná loď, ktorej cestujúci ohromene vzhliadajú k nebesiam. Tak vyzerá jeden z najzaujímavejších a najveľkolepejších inžinierskych počinov ľudstva – Korintský prieplav.
Prieplav je 6343 m dlhý, 24,6 m široký a steny sú 79 m vysoké.
Historické pokusy o stavbu
Myšlienka na prepojenie oboch morí je stará viac ako dvetisíc rokov. Už v antickom Grécku si ľudia uvedomovali výhody takéhoto spojenia. Prvý, kto sa o to pokúsil, bol Periandros z Korintu v 7. storočí pred nl, ktorý tu postavil dláždenú cestu, po ktorej sa náklad preťahoval na vozíkoch poháňaných otrokmi.
K myšlienke na skutočný prieplav sa potom vrátili ďalší. V 3. storočí pred nl sa o to pokúšal Ptolemaios II., neskôr rímsky cisár Julius Caesar, a po ňom aj cisár Caligula. Zrejme najbližšie k realizácii mal cisár Nero, ktorý v roku 67 nl slávnostne zahájil stavebné práce. Osobná účasť cisára, ktorý si údajne sám vzal krompáč a odviezol prvý kôš zeminy, však stavbu nezachránila. Po jeho smrti boli práce zastavené a kanál zostal neprekopaný.
Realizácia
Po dlhej odmlke sa projekt vrátil na program dňa až v 19. storočí. V čase, keď bol Suezský prieplav už v plnej prevádzke, sa francúzski inžinieri inšpirovali a začali plánovať aj ten Korintský. Po dlhých prípravách bola stavba konečne zahájená v roku 1881 pod vedením maďarského architekta Istvána Türra a francúzskej spoločnosti Société Internationale du Canal Maritime de Corinthe.
Práce však boli nesmierne náročné. Muselo sa prekopať obrovské množstvo horniny, prevažne pieskovca a vápenca, a nestabilné geologické podmienky spôsobovali časté zosuvy. Projekt sa ukázal byť oveľa zložitejší a drahší, než sa pôvodne predpokladalo. Francúzska spoločnosť zbankrotovala a stavbu prevzala grécka firma, ktorá ju po dvanástich rokoch konečne dokončila.
Oficiálne otvorenie
Slávnostné otvorenie prieplavu sa uskutočnilo 6. augusta 1893. Bežná prevádzka sa začala 28. októbra 1893 a skrátila sa tak plavba medzi prístavmi v Egejskom a Iónskom mori o 131 nm (243 km).
Turistická atrakcia
Po dokončení sa Korintský prieplav stal významnou námornou trasou a pomáhal skracovať obchodné cesty. Doba sa však zmenila. Moderné nákladné lode a tankery sú oveľa väčšie, než boli tie na konci 19. storočia, a na plavbu prieplavom sú príliš široké a hlboké. Z týchto dôvodov dnes slúžia predovšetkým pre menšie lode, ako sú výletné plavidlá, jachty a menšie trajekty. Každý rok prepláva kanálom asi 12000 lodí.
Pre turistov sa však stal magnetom. Plavba prieplavom je nezabudnuteľným zážitkom. Loď sa pomaly sunie medzi kolmými stenami, ktoré akoby sa vás snažili zovrieť. Ľudia na palube si pripadajú úplne malincí.
Vyhliadka z mosta
Najkrajší pohľad na kanál je z mosta, ktorý pretína prieplav, z ktorého môžete obdivovať celú jeho dĺžku aj hĺbku.
Bungee jumping
Most cez kanál je využívaný aj nadšenci pre bungee dumping.
