Pupok starovekého sveta, kde hovorili bohovia
Asi 120 km na severozápad od Atén, sa na strmých svahoch hory Parnas, s majestátnym výhľadom na olivové háje a Korintský záliv, leží jedno z najposvätnejších a najzáhadnejších miest antického sveta – Delfy. Význam tohto miesta presahoval náboženstvo a ovplyvňoval politiku, kolonizáciu a kultúru celého antického gréckeho sveta.
Ide o fascinujúce archeologické náleziskom, ktoré ponúka nielen pohľad do hlbokej histórie, ale aj úchvatné výhľady.
Pamiatka UNESCO
Delfy boli zapísané na Zoznam svetového dedičstva UNESCO v roku 1987. Dnes nielen preto lákajú turistov na preskúmanie ruín, ktoré po tisícročia ovplyvňovali osudy celého Stredomoria.
Pupok sveta
Starovekí Gréci verili, že Delfy sú doslova „pupkom sveta“. Tento mýtus pramení z legendy, podľa ktorej boh Zeus vypustil z oboch koncov sveta dva orly, a práve v Delfách sa ich cesty skrížili, čím určili stred zeme. Pôvodne bolo toto miesto zasvätené bohyni zeme, Gaie (Gé), ktorej svätyňu strážil hrozivý had Pýton. Kult Matky Zeme bol neskôr nahradený kultom boha Apolóna, ktorý podľa bája Pýtona zabil a prevzal veštiareň. Práve na jeho počesť sa miesto, predtým zvané Pythó, premenovalo na Delfy
Apollónova veštiareň
Delfy boli najdôležitejším náboženským centrom starovekého Grécka s preslávenou Apollónovou veštiarňou. Mali obrovský politický a náboženský vplyv v antickom svete, kam prichádzali pútnici z celého Stredomoria pre veštbu od kňažky Pýthie
Pozostatky chrámov
Lokalita zahŕňa pozostatky chrámov (vrátane Apollónovho chrámu), pokladníc mestských štátov, divadla a štadióna, ktoré predstavujú majstrovské dielo gréckeho staviteľstva a sochárstva.
Preslávená veštiareň
Delfská veštiareň, obsluhovaná kňažkou zvanou Pýthie, dosiahla svoju najväčšiu slávu v období medzi 8. a 6. storočím pred nl Pútnici – od prostých ľudí po kráľa a štátnikov – prichádzali z celého antického sveta, aby sa opýtali Orákula na radu. Pýtia sedela na trojnožke vo vnútornej svätyni Apollónovho chrámu, údajne v extáze umocnenej výpary zo zeme, a prednášala veštby, často v podobe nezrozumiteľných výkrikov. Tieto výkriky potom kňazi tlmočili do veršov, ktoré však boli preslávené svojou dvojznačnosťou.
Rímska agora
Za vchodom do areálu najprv upúta Rímska agora, miesto, kde sa v antike zhromažďovali a obchodovali občania. Zo zvyškov stavby zo 4 storočia nl zaujmú stojace antické stĺpy.
Posvätná cesta
Potom návštevník stúpa po tzv. Posvätnej ceste (Via Sacra), ktorá vedie k hlavnému komplexu. Pritom si človek uvedomí obrovský duchovný, politický a kultúrny význam, ktorý toto miesto kedysi malo. Stále je cítiť aura mystiky a proroctva, ktorá robí z Delf jeden z najúchvatnejších historických zážitkov, aký Grécko ponúka. Je to miesto, kde sa skutočne zastavil čas, a kde sa mytológia stáva hmatateľnou.
Pokladnice
Posvätná cesta bola lemovaná pokladnicami, v ktorých jednotlivé mestské štáty uchovávali dary pre Apollóna, často ako poďakovanie za úspešné veštby.
Apollónov chrám
Dominanta celého okrsku. Z jeho majestátnych ruín sa podarilo vztýčiť niekoľko dórskych stĺpov, čiastočne tak vracajúcich chrámu jeho bývalú vznešenosť.
Antické divadlo
V areáli sa zachovalo divadlo zo 4. storočia pred nl, odkiaľ je nádherný panoramatický výhľad na celé údolie.
V 35 radoch sedadiel mohlo sedieť až 5 000 divákov.
Archeologické múzeum
Nevyhnutnou súčasťou návštevy je Archeologické múzeum v Delfách, kde sú uložené neoceniteľné nálezy z vykopávok, vrátane slávneho bronzového Vozataja, sochy Antinooa a originálu kameňa Omfalos (Pupok sveta).
Socha vozataje
V múzeu je k videniu vzácna socha vozataje. Ide o jedinú zachovalú bronzovú sochu z niekdajšej bohatej výzdoby celého areálu. Zachovala sa vďaka zemetraseniu v roku 373 pnl. Bola vykopaná roku 1896.