Marathon - pamätník bitky

Dnešná Marathonská rovina je zmesou polí, borovicového lesa a mokradí, ale aj po viac ako dva a pol tisícročiach je cítiť ťarcha histórie.
Nielen pre Grékov toto miesto predstavuje symbol húževnatosti a víťazstva nad zdanlivo neprekonateľným nepriateľom.

Vlastné miesto bitky je dnes pietnou zónou s niekoľkými významnými pamätníkmi a archeologickými objektmi.

Návšteva miesta nie je len lekciou dejepisu, ale hlbokým ponorom do koreňov západnej civilizácie, kde sa zrodila myšlienka, že sloboda môže zvíťaziť aj nad obrovskou presilou.

Najvýznamnejším miestom areálu je majestátna pohrebná mohyla, týčiaca sa 12 metrov nad rovinou. Je to miesto posledného odpočinku 192 aténskych hrdinov, ktorí v bitke padli

Bitka pri Maratóne, zvedená 11. alebo 13. septembra roku 490 pred nl, znamenala prvú perzskú inváziu do Grécka.
Perzský kráľ Dareios I. vyslal invázne sily, ktoré sa vylodili práve tu, na Marathonskom pláni. Proti niekoľkonásobne početnejšej perzskej armáde (odhady sa pohybujú okolo 20 000 – 30 000 vojakov) sa postavilo len asi 10 000 – 11 000 Aténčanov a ich spojencov. Napriek tomu dokázali Gréci zvíťaziť.
Na Mape sú pozície Grékov v modrej farbe a Peržanov v červenej.

Grécke vojsko viedol generál Miltiadés. Využil chyby Peržanov a zvolil geniálnu taktiku: zosilnil krídla svoje falangy a úmyselne oslabil stred. Vďaka tomu bitka skončila drvivým a prekvapivým víťazstvom Grékov, ktorí obkľúčili perzský stred a zahnali Peržanmi na útek k lodiam. Straty na gréckej strane boli minimálne (údajne len 192 Aténčanov a 11 Platajských), zatiaľ čo Peržania utrpeli ťažkú porážku.

S bitkou je spojená aj legenda o poslovi (často je uvádzaný Feidippidés), ktorý bežal celú vzdialenosť z bojiska do Atén, aby oznámil víťazstvo. Podľa povesti predniesol slávne slová: „Zvíťazili sme!“ a vyčerpaním zomrel. Tento heroický výkon sa stal inšpiráciou pre moderný maratón, závod dlhý 42,195 km.