Najvyššia hora Albánska a Severná Macedónsko
Krásny výstup na horu Veľký Korab, ktorá leží na hranici Albánska a Severnej Macedónie a je tak najvyššou horou oboch týchto krajín. Náš výstup bol zo strany Severnej Macedónie a viedol tak cez Národný park Mavrovo. Výstup je technicky nenáročný, ale napriek tomu nejakú fyzičku vyžaduje, pretože ide o prevýšenie cca 1300 výškových metrov. Trasa je dlhá okolo 16km a zaberie zhruba 7h.
Mavrovoské jazero
Na výstup vyrážame od Mavrovského jazera, ktoré sa nachádza na severo-západom Severnej Macedónie. Ide o umelo vybudované jazero v 1200 metroch. K nášmu východiskovému bodu výstupu ideme autom najprv po bežnej ceste, Macedónsko má kvalitné cesty, ale po asi pol veľa jazdy odbočujeme na prašnú offroad cestu.
Offroad na štart trasy
K východiskovému bodu nášho treku ideme asi 13km offroadom, čo ide zvládnuť aj bežným autom, aj keď pomaly a opatrne. Počítajte zhruba hodinu na túto časť cesty, ktorá vedie pozdĺž rieky Shtirovica. Cestou sa nám dokonca pošťastilo zahliadnuť aj dvoch medveďov, ktorí práve utekali cez most cez rieku. Auto nechávame zaparkované kúsok pod policajnou stanicou pri kraji cesty, pretože posledný kopček už nechceme z dôvodu veľkých kameňov riskovať.
Cez listnatý les
Prvých pár kilometrov stúpame cez listnatý les, čo potom čo sme o pár metrov nižšie videli z auta dva medvede, nás popoháňa rýchlo nahor na voľnú planinu. Nad lesom už na nás vykukujú vrcholky okolitých hôr.
Výhľad na NP Mavrovo
Keď sa pri stúpaní otočíme späť odkiaľ sme vychádzali, máme krásny výhľad na Národný park Mavrovo a jeho zelené kopce v Severnej Macedónsku.
Prvé snehové polia
Napriek tomu, že sme tu boli ku koncu júna, tak nás prekvapilo koľko snehových planín sme tu ešte zastihli. Našťastie sa aj napriek nemu šlo k vrcholu dostať, aj keď sme chvíľami mali veľké pochybnosti, či to nebudeme musieť pod vrcholom predsa len otočiť.
Výhľady sú dych vyrážajúce
Cesta je príjemná, vedie dobre značeným terénom cez lúky. Bielo-červené pruhy sú bezproblémov viditeľné od jedného k ďalšiemu bodu. Máme tak pokoj na kochanie sa výhľadmi po okolitých vrcholkoch.
Väčšie snehové polia pribúdajú
So stúpajúcou výškou pribúda aj väčších snehových polí. Cez niektoré vedú vyšliapané cestičky, iným sa ide vyhnúť a obísť ich po podmáčané lúke.
Prichádzajú mraky
Dávame si malú pauzu na desiatu a nabratie síl na ďalšiu časť trasy. Príliš hĺho ale neotáľame, pretože sa začínajú valiť mraky cez vrcholky okolích kopcov a máme tak obavu, aby sme neprišli o výhľad z vrchozu nášho Veľkého Korábu.
Horský potok pod Korabom
Pod záverečným výstupom na vrchol ešte preskakujeme horský ľadový potok, aby sme sa vyhli veľkým snehovým poliam. Potok totiž viedol pod nimi a my tak mali obavu, aby sme sa do neho cez sneh nepreborili.
Vrchol Veľkého Korabu (2764 m)
Napokon sme na vrchole Veľkého Korabu. Síce spolu s nami sem dorazili aj mraky, ale našťastie sa čoskoro vzniesli nahor a nechali nás tak nahliadnuť do okolia. Odtiaľ vidíme ako na Macedónsku stranu, kadiaľ sme stúpali, tak aj do Albánska, kam bude náš roadtrip po Balkáne za pár dní pokračovať.
Výhľady z vrcholu
Z vrcholu pozeráme do údolia, kadiaľ sa kľukatí naša výstupová a zároveň aj zostupová trasa. Za celú cestu hore sme nestretli ani živáčika. Asi to bolo aj tým, že sme vychádzali pomerne skoro dopoludnia. Keď sme potom schádzali späť k autu, tak sme minuli pár výletníkov stúpajúcich nahor a na vrchole sme potom videli ďalších ľudí, ktorí prišli asi z Albánskej strany. Pokiaľ teda hľadáte trek bez davov v krásnej prírode, tak Macedónske hory odporúčame.
Rozkvitnuté lúky
Cestou údolím späť dole míňame rozkvitnuté horské lúky, ktoré sa prebúdzajú k životu po odtopení snehu a hrajú všetkými farbami. Máme dobrý čas, výstup nám zabral odhadované 3,5h a to aj s malými prestávkami. Rovnaký čas nám potom trval aj zostup. Výhodou skorého štartu je aj skorý návrat, takže sme mali popoludní čas sa presunúť z hôr k jazeru Ohrid do teplejšej klímy.