Článok Tiesňava Vikos
Perla národného parku Vikos-Aoösv
Tiesňava Vikos sa nachádza v národnom parku Vikos-Aoösv oblasti Epirus na severozápade Grécka. Park založený v roku 1973 je jedným z desiatich národných parkov v pevninskom Grécku a nachádza sa 30 km severne od mesta Ioannina v severnej časti pohoria Pindus. Je pomenovaný podľa dvoch hlavných tiesňav v oblasti a nájdete tu hornatý terén prepletený s mnohými riekami, jazerami, jaskyňami, hlbokými kaňonmi, hustými ihličnatými a listnatými lesmi.
Hlavná časť tiesňavy sa nachádza medzi dedinami Vikos a Monodendri a dosahuje hĺbku asi 1 000 m. V jednom mieste meria tiesňava 900 m do hĺbky a 1 100 m na šírku od okraja k okraju, čo jej zaistilo miesto v Guinnessovej knihe rekordov ako najhlbší svete v pomere k svojej šírke.
Monodendri
Ako východiskový bod pre prehliadku tiesňavy Vikos si zájdite do dedinky Monodendri. Je to široko ďaleko asi najturistickejšie miesto s množstvom reštaurácií, kaviarní a ubytovania, aj tak má svoje čaro. Zaparkovať sa dá zadarmo priamo pri dedine a po 10min prechádzke zídete až ku kláštoru pri tiesňave.
Kláštor svätej Paraskevy
Od dediny Monodendri dôjdete po kamennom chodníku ku kláštoru svätej Paraskevy. Ide o opustený kláštor nachádzajúci sa na okraji tiesňavy Vikos, ktorý bol založený v rokoch 1413–1414 a skladá sa z malej kamennej kaplnky, ktorá je najstaršou zachovanou v Zagori. Sú odtiaľ krásne panoramatický výhľad na tiesňavu.
Výhľady od kláštora
Z vyhliadkovej terasy kláštora máte krásne a bezpečné výhľady na tiesňavu a rieku na jej dne.
Chodník pre odvážnych
Uprostred drsnej strany Vikosu severne a východne od kláštora sa nachádza množstvo jaskýň, kam sa v čase osmanskej nadvlády uchyľovali pustovníci a prenasledovaní kresťania, tiež tu bolo z rovnakého dôvodu okolo roku 1816 postavených niekoľko malých obydlí. Kto má srdce dobrodruha a netrpia závratmi môže sa po zvyškoch tejto cesty vydať ďalej do vnútra tiesňavy.
Cesta pod útesom skaly
My sme si šli chodník prejsť tesne pred západom slnka, takže sme mali celé toto miesto len pre seba. Urobilo na nás dojem svojou rozlohou, príkrymi stenami tiesňavy a pocitom, že objavujeme nie príliš navštevované miesto. Cesta je zarezaná do úbočia skaly a vedie prekvapivo ďaleko do vnútra tiesňavy. Je treba dávať naozaj pozor kam šliapete, pretože od pádu do kilometrovej hĺby pod vami vás nedelí žiadne zábradlie.
Drevené mostíky
Cesta je z kraja viac udržiavaná. Nájdete tu drevené mostíky, ktoré zalátali diery po padajúcom kamene. Ďalej už je viac vidieť, že na údržbu nie sú prostriedky. Ide tiež koniec koncov o neoficiálnu cestu, na ktorú pred vstupom varujú ceduľky, že vstup je len na vlastné riziko.
Výhľad do tiesňavy
Za nás to bol skvelý zážitok plný adrenalínu a prekvapenia, pretože sme netušili, kam až nás chodník zavedie. Také neplánované zastavenia na našich cestách máme najradšej, asi pretože nie sú zaťažené očakávaním a len si vychutnávame prítomný okamih.
Vyhliadka Oxia
Ráno sme si ešte popojeli asi 15min autom cestou ďalej do kaňovu na vyhliadku Oxia. Takto som mali tiesňavu Vikos aj za plného denného svetla ako na dlani.
