Článok Prokletije - Theth

Zo Skadar (Shkodër) do Theth vedú dve cesty. Prvá cesta je cez Koplik a Böge, v súčasnosti vedie z bogey nová krásna asfaltka. Cestou sme stretli niekoľko brodov, v lete však vyschnutých. Zvedavosť nedala a do jedného suchého riečneho koryta sme sa pozreli bližšie. Zážitok poučný nielen pre deti. Vidieť rieku bez vody a vymleté jaskyne stojí za to. Nechcela by som tu byť v čase jarného topenia.

Pre názornú ukážku, ako obrovské to všetko je. Aby ste si to mohli predstaviť ešte lepšie, meriam 173 cm. Strop jaskyne je ešte kus nado mnou.

Typická albánska dedinka. Na cestách v Albánsku budete stretávať rôzne zvieratá, osly, psy, kravy, kone, kozy a ovce. V Bogey sme vždy stretli roztomilá prasiatka.

V roku 2012 viedla z bogey do Theth takáto kamenistá cesta. O pár rokov neskôr nasledovalo prekvapenie.

Keď sme do Theta išli o tri roky neskôr z druhej strany, udivilo nás, že v sedle parkujú aj osobné autá v nemalom počte. O kúsok ďalej sme pochopili, prečo. Mohla za to krásna nová asfaltka s prosklennými vyhliadkovými teraskami.

Šotolinové cesty však majú tiež svoje čaro.

Tu sme v roku 2012 piknikovali. Na mieste bol len malý prístrešok pre pasáka oviec a improvizované posedenie – stolček a pár kusov betónu z rozbitého bunkra miesto stoličiek. Za tri roky sme si tu tiež dali obed. Len to posedenie bolo trochu lepšie a samoobsluha sa nekonala.

Áno, pôvodný piknikplácek bol na tom istom mieste, kde teraz stojí najväčšia budova – Bar-Restorant Buni i bajraktarit. Kávu už si tu nemusíte variť sami, urobia vám rovnako dobrú ako aj jedlo, prípadne môžete ochutnať aj čerstvý ovčí jogurt. Hory okolo sú stále rovnako krásne a drsné ako predtým.

Nielen človek sa rád pokochá pohľadom.

Do Theth sa dostaneme aj z druhej strany cez Prekal. Z tejto strany sú hory zelenšie, úplne iné. Ale ako všade v horách, počasie sa rýchlo mení, mraky sa sťahujú a obloha zlovestne čierna, potom zasa vyjde slniečko a obraz pred nami sa dramaticky mení. O čo malebnejší je pohľad na okolité kopce vzpínající sa okolo cesty, o to horšie je cesta.

Stále ešte sú okolo nás zelené kopce.

Dedinu Theth tvorí niekoľko málo domčekov rozložených dole v údolí. Zo všetkých strán ju obklopujú drsné holé skaly. Oko fotografa jasá, človek sa v tých veľkých surových horách cíti tak nepatrný. Všetky nepodstatné starosti a problémy miznú v nenávratne. Až tu si uvedomíte podstatu života a bytia všeobecne.

Červený domček stojí stále nezmenený na svojom mieste.

Nie je to nádhera?