Výstup na Bosanski Maglić

Cestou zo sedla Prijevor k Trnovačko jazero. Sedlo Prijevor je posledná možnosť, kde možno nechať auto. Potom sme išli asi dve hodiny krásnou krajinou k jazeru, kde bola možnosť stanovanie. Cestou sa legálne prechádza hranice z BaH do Čiernej hory.

Cesta sa ľahko natiahne na dlhšie ako dve hodiny, keďže je stále na čo pozerať a čo fotiť.

Druhý deň ráno situácia nevyzerala najprívetivejšie. Dole bolo síce krásne, ale vrcholky boli celé v hmle. Povedali sme si, že to skúsime a dôjdeme aspoň tam, kam to pôjde.

Postupne stúpame nad Trnovačko. V pláne je dôjsť na hrebeň a zistiť ako vyzerá situácia pre cestu na Maglica.

Po hodinovej chôdzi hustou hmlou sme sa konečne vydriapali až na vrchol. Výhľady boli prenádherné … zhruba desaťmetrovej!

Spiatočná cesta bola o dvoch aktivitách. Vzhliadať dole s vyvalenými očami a otvorenými ústami na jazero a zároveň pozerať pod nohy, aby sa cesta dole neurychlila krkolomným pádom.

K večeru sa nám slnko premietalo na skaly.

U krásneho jazera môžete za malý poplatok stanovať. Stojí tu chata s veselým správcom Milošom, u ktorého možno kúpiť aj nejaké to pivo. Spoločne s nami, tu bolo asi ďalších päť stanov. Z toho štyri českej. Podľa správcu Miloša „česka invazija“!

Komu by nestačilo pivo, môže sa prejsť asi dvadsiatich minútovou prechádzkou k salašom, kde miestne pastieri predávajú dva druhy syra a chleba. Všetko vyrába priamo na mieste v naozaj veľmi skromných búdach.

Po ďalšej noci strávenej pri jazere sa počasie vyjasnilo a bolo nádherne. Nás bohužiaľ tlačil čas, a tak neostávalo než vyraziť späť do sedla Prijevor.

Neustále kochanie krásnymi horami pri spiatočnej ceste.

Posledný výhľad na Bosanski Maglić z rozhľadne v sedle Prijevor.