Sarajevo - Sarajevský atentát
Po stopách atentátu, ktorý zmenil svet
V Sarajeve bol 28. júna 1914 spáchaný atentát na Františka Ferdinanda d'Este, arcivojvodu a následníka rakúsko-uhorského trónu.
Počas jazdy ulicami mesta boli arcivojvoda František Ferdinand a jeho manželka Žofia Chotková napadnutí skupinou šiestich atentátnikov. Najprv atentátnici podnikli nevydarený bombový útok a neskôr na inom mieste oboch manželov zastrelil Srb Gavrilo Princip,
Atentát, ktorý spustil prvú svetovú vojnu
Atentát v Sarajeve, ktorý bol spáchaný na následníka rakúsko-uhorského trónu, vyvolal medzinárodnú krízu známu ako júlová kríza a bol zámienkou na vyhlásenie vojny Srbsku Rakúsko-Uhorskom a je považovaný za jednu z príčin prvej svetovej vojny.
Nezdarený pokus a návšteva radnice
Arcivojvoda sa svojou manželkou najprv smeroval do sarajevskej radnice. Cestou sa odohral prvý pokus o atentát, keď sprisahanec hodil na automobil bombu. Bomba arcivojvodovo auto minula, ale spôsobila zranenie sprievodu.
Latinský most (Latinska ćuprija)
Po návšteve radnice sa otrasený arcivojvoda Ferdinand rozhodol, že v nemocnici navštívi ranených členov sprievodu. V blízkosti starobylého Latinského mosta, ktorý sa klenie cez rieku Miljacka, došlo k osudovému stretnutiu s atentátnikom.
Náhoda, ktorá nahrala atentátnikovi
Atentátnik Gavrilo Princip sa práve nachádzal v kaviarni, keď sa pred ním objavila limuzína s arcivojvodom a jeho spolujazdcami, ktorá chybne odbočila a pri cúvaní sa na chvíľu zastavila. Princíp priskočil z pravej strany k vozidlu a vypálil dve rany z pištole kalibru 9 mm Prvá strela zasiahla Ferdinanda priamo do krčnej tepny, druhá ťažko zranila Žofiu Chotkovú v oblasti žalúdka.
Pamätná doska a odtlačky topánok
Namiesto útoku, oproti Latinskému mostu, na rohu ulíc Zelených baretov (Zelenih beretki) a nábreží Obala Kulina Bana je na dome pamätná doska a na chodníku odtlačky nôh, ktoré pripomínajú, že práve tu devätnásťročný srbský študent Gavrilo Princíp vystrelil.
Múzeum
V budove za pamätnou doskou sa nachádza Múzeum Sarajevo 1878–1918. Sú tu vystavené fotografie, dokumenty a dobové predmety, ktoré detailne popisujú politickú situáciu v Bosne a atentát samotný.
Začatie prvej svetovej vojny
Atentát na následníka Rakúsko-Uhorska a jeho ženu šokoval celú Európu. Rakúska vláda využila situáciu na odovzdanie ultimáta. 28. júla 1914 potom Rakúsko-Uhorsko vypovedalo Srbsku vojnu. Dňa 3. augusta vyhlásilo Nemecko vojnu Francúzsku a 4. augusta vstúpili nemecké vojská do neutrálneho Belgicka, aby tak získali priechod do Francúzska. Na základe toho Veľká Británia vypovedala vojnu Nemecku. Potom vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Rusku, Do týždňa vstúpili do vojny proti Rakúsko-Uhorsku aj Francúzsko a Veľká Británia.
Malý srbský konflikt sa rýchlo rozrástol na svetovú vojnu.
