Výstup na Parstleswand

Vhodným východiskovým miestom môže byť Plangeross, prípadne malé parkovisko medzi Plangeross a Weisswaldem, rovnako ako pre výstup na protiľahlej Hohe Geige: [https://www.gigaplaces.com/…es-westgrat/] . V oboch prípadoch je potrebné najskôr po niektorej z lávok prejsť na druhú stranu riečky Pitz a napojiť sa na značenú cestu vedúcu okolo potoka Lussbach smerom na Kaunergrathütte (samotný Parstleswand sa na ukazovateľoch objaví ešte len až na poslednom rázcestí pod vrcholom). Cesta vedie na začiatku prudkým svahom medzi stromami. Po vystúpenie približne 150-tich výškových metrov sa objaví prvá (a najväčší) vodopád. Postupne stromy ubúdajú, cesta už nie je tak strmá. U ďalšieho vodopádu prechádza na druhú stranu potoka. Kúsok nad lávkou je malá chata, slúžiaci zrejme hlavne pastierom kráv. Avšak je možné si tu s trochou šťastia aj kúpiť niečo na pitie (dopoludnia pred chatou stála ceduľa s ponukou nápojov a na streche chaty stál miestnej pastier as ďalekohľadom dohliadal na kravy v okolí, pri návrate v neskorom popoludní už bola ceduľa uprataná a pastier zrejme preč ).

Nad chatou sa pred nami postupne otvára krásne údolia. Po ľavej strane ho ohraničujú vrcholy Hoher Kogel a Seekarlesschneid, po pravej strane svahy Parstleskogelu a ďaleko vpredu sa týči dvojvrchol Watzespitze (tiež označovaný ako Waze), s nadmorskou výškou 3 532 m je najvyšším vrcholom Kaunergratu. Chodník je teraz pohodlná, len s malým stúpaním až k rázcestí vo výške cca 2 180 m nm Tu budeme pokračovať rovno, stále smerom na Kaunergrathütte.

Čaká nás zdolanie ďalších asi troch stoviek výškových metrov k nasledujúcemu rázcestí. Na rázcestí sa chodník rozdeľuje do dvoch, pričom obe vedú na Kaunergrathütte. My budeme pokračovať po chodníku odbočujúce vpravo, po ktorej možno dôjsť oi. Aj k jazeru Mittelberglesee. Kúsok nad rozcestím je menší planina s chatkou (asi tiež pastiersky), od ktorej sa naskytá pekný výhľad na protiľahlú hrebeň Geigenkamm na čele s najvyššou Hohe Geige.

Cesta nás ďalej vedie do sedla vo výške asi 2 700 m nm, odkiaľ je báječný výhľad do všetkých strán – smerom k Mittelberglesee, na Geigenkamm a predovšetkým na Parstleswand a Watzespitze. Tu sa tiež oddeľuje trasa k Mittelberglesee. My budeme pokračovať stále k chate Kaunergrathütte, od ktorej nás podľa ukazovatele delia ešte 2 hodiny času (avšak bez započítania odbočky na Parstleswand).

Zo sedla znova zostúpime o necelých 100 výškových metrov k malému jazeru Mainzer See priamo na úpätí Parstleswandu. Na fotke to možno tak úplne nepôsobí, ale v reále odtiaľ vrchol vyzerá celkom hrozivo, až človek začína trochu pochybovať, či to nie je cieľ skôr pre horolezcov než pre obyčajného turistu.

Kúsok za jazierkom nasleduje prvá trochu ťažšie úsek, v najťažšom mieste istený reťazou. Príkre stúpanie stenou je ale pomerne krátke a po jeho zdolaní opäť pokračuje pohodlná cesta s krásnymi výhľadmi až do sedla Steinbockjoch vo výške 2 960 m nm, kde sa nachádza ďalšia rázcestí, konečne už s ukazovateľom na Parstleswand, od ktorého nás delí posledných 30 minút. Ukazovateľ ukazuje, ale cesta k vrcholu napodiv nie je nijako značená. Zo začiatku je síce zreteľná chodník, tá však vzápätí končí a pred nami je už len „hromada kamenia“. Občas je niekde vidieť kamenný mužíček naznačujúce vhodný smer, neskôr už ani mužíčkovia nepomáhajú. Našťastie smer k vrcholu je jasný a čoskoro už je vidieť aj drevený kríž na vrchole.

Posledná časť výstupu (a potom zostupu) je druhým trochu náročnejším úsekom. Je nutné dávať si pozor, kam šliapnuť, občas si pomôcť rukami, ale za priaznivého počasia as trochou opatrnosti žiadne väčšie nebezpečenstvo nehrozí. Na vrchole nie je príliš miesta, ale výhľady sú prekrásne a stojí za to sa tú chvíľu zdržať a pokochať sa nimi. Rovnakou cestou – necestou sa vrátime do sedla Steinbockjoch. Za dobrej viditeľnosti to nie je problém, sedlo je stále vidieť pod nami, ale pri silnej hmle by to mohlo byť vzhľadom na absenciu značenia docela dobrodružstvo.

Po návrate do sedla pokračujeme k chate Kaunergrathütte. Cesta klesá naprieč strmým svahom a rýchlo uteká. V poslednej časti je na niekoľkých miestach istená lanami. Počas letnej sezóny je možné sa tu najesť, prípadne ubytovať. Mimo sezónu by mala byť voľne prístupná vedľajšie malá chatka (bez záruky).

Od chaty je možné vystúpiť na vyhliadku Plangerosskopf, prípadne do sedla Madatschjoch, avšak v rámci jednodenné túry už by sa to asi ťažko stíhalo. Pokračujeme teda dolu, smerom na Plangeross a po asi 1,5 km sa dostaneme späť na rázcestí blízkosti malej chatky, kde sme pri výstupe odbočovali doprava. Návrat na parkovisko alebo do Plangeross už je odtiaľ po rovnakej ceste okolo Lussbachu ako sme stúpali hore.