Výstup na Karleskopf a Polleskogel

Cesta z chalupy Braunschwaiger Hütte stúpa po zreteľné chodníku smerom k malej rázsoche Karleskopfu. Výhľad do ľadovej arény, vrátane najvyššej hory Tirolska Wildspitze je neustály.

Ďalšie klasický výhľad na tejto túre je na dvojicu zaľadnených trojtisícoviek Innere Schwarze Schneid a Linker Fernerkogel.

Za mohutnými ľadovcami priamo proti vám čnie severná, zaľadnená stena Wildspitze, akoby obestoupená ďalšími vrcholky. Z juhu, napríklad z vrcholku Kreuzspitze, vyzerá ďaleko monumentálněji.

Pokiaľ chcete vystúpiť aj na vrchol Karlskopfu, musíte z hlavnej cestičky, po zhruba pol kilometra chôdze, odbočiť na o niečo menej zreteľnou cestičku. Zachádzka je to minimálna a budete mať ďalšie, aj keď nie trojtisícový, vyhliadkový kopec na zozname.

Z vrchu je navyše parádny výhľad na rozoklaný hrebeň Kaunergratu a turistami obľúbené jazierko Rifflesee

Z vrchu Karlskopfu je navyše pekný výhľad na hlavnú cestu stúpajúce v trávou zarastenom svahu. Príroda je naozaj mocná, stačilo pár rokov po ústupe ľadovca a už sa to tu zelená. Hlavný cieľ tejto túry – Polleskogel sa týči priamo na obzore.

Po pokochání sa výhľady, s rovnakou cestou vráťte späť a pokračujete po hlavnej ceste. Pri pohľade späť je vidieť všetko podstatné, čo už máte zaradom.

Ak bduete mať aspoň trochu šťastia nie je problém tu stretnúť aj kozorožcov.

Tesne pod Polleskogelem (cca 100 výškových metrov) končí pohodlná chodník a začína výstup po rozpukaných kameňoch do sedla Pitztaler Jöchle a ďalej na vrchol hory.

Po tom čo vyleziete do sedla Pitztaler Jöchl (mimochodom jednoducho dostupne aj z druhej strany viď. TU.) Vás čaká rozhodnutie či vyšlphat posledných 40 výškových metrov na priľahlú horu Polleskogel. Mnoho turistov odradí rozpukané skalné steny, ale výstup nakoniec nie je zas až tak hrozný ako na prvý pohľad vyzerá.

Na vrchole hory veľa miesta nie je, ale výhľady sú impozantné, samozrejme hlavne do ľadovcovej arény na čele s Wildspitze.

Najslabší výhľady sú na juhovýchod, na zvyšky ľadovce Rettenbach a lyžiarske stredisko okolo. Priamo pod vami je parkovisko na konci poznáme cesty Ötztaler Gletscher Strasse – najvyššie položené cesty v Rakúsku. Fotoreport TU.

Priamo z vrcholu Polleskogelu pokračuje hrebeň Geigenkamm cez ktorý vedie náročná turistická cesta Mainzer Höhenweg. Ďaleko na obzore je vidieť aj najvyššia hora tohto hrebeňa odděkující údolia Ötztal a Pitztal – Hohe Geige.

Najkrajšie sú však výhľady na ktoré ste pozerali prakticky po celú dobu výstupu. Odtiaľ sú však nejpanoramatič­tější. Číslo dva je asi dramatický hrebeň Kaunergratu.

Vrcholný pohľad je však stále do vnútra ľadovcovej arény. Ak nie ste viazaní autom, tka sa nemusíte vracať rovnakou cestou a môžete klesnúť dole do Ötztalu.