Výstup na Mittagskogel

Vlastné výstup začína pri spodnej stanice Gletscherexpressu. K zaparkovanie by sa priamo ponúkalo parkovisko hneď pri stanici, bohužiaľ ale na príjazdovej ceste na parkovisko je značka upozorňujúca, že parkovisko je určené len pre cestujúcich tunelovú dráhou. Istejšie je teda využiť malé parkovisko kúsok ďalej pri hlavnej cesty vedľa hotela Gletscherblick. Prvá časť výstupu vedie lesom v strmom svahu. Čoskoro však stromy ustúpi a otvorí sa výhľad do údolia (počasie nebolo príliš priaznivé pre fotografovanie). Chodník sa potom ešte nejakú dobu kľukatí sem a tam a sklon sa pomaly zmenšuje. Na konci augusta je v týchto miestach veľa chutných čučoriedok.

Po vystúpenie do výšky cca 2 200 m nm nasleduje „oddychová“ časť cesty. Chodník sa tu už moc neklikatí a pomaly stúpa úbočím hory až do výšky približne 2 650 m nm Vedie prevažne vo trávnatom svahu prerušovanom kamennými mori. Z cesty je výhľad na protiľahlú masív s vrcholmi Grubenkarspitze, Vorderer Eiskastenkopf a ďalšími a zároveň na jazero Rifflsee. Fotka je z podvečernej spiatočnej cesty, kedy sa na chvíľku medzi mrakmi objavilo Slnka.

Po približne 2 km pozvoľného stúpania prichádza na rad náročnejšie časť cesty – výstup do sedla medzi Mittagskogel a Mitterkammem. Cesta je v tomto úseku plná sutiny a kamenia a v poslednej časti aj dosť strmá.

Sedlo je vo výške zhruba 3 050 m nm a na vrchole už je to odtiaľ len kúsok. Na fotke je pohľad smerom k hornej stanici Gletscherexpressu, odkiaľ vedie niekoľko lanoviek vr. lanovky na Hinterer Brunnenkogel (3 440 m nm).

Od rázcestia v sedle nás čaká už len posledných približne 100 výškových metrov. V hmle a ľahkom daždi je cesta docela nepríjemná. Červené značky na kameňoch nie vždy označujú najvhodnejšiu cestu. Na niekoľkých miestach sú dokonca oceľové laná, ale tieto úseky je možné aj obísť po reálnejšieho trase.

Po šiestich hodinách je vrchol dobytý. Oblačnosť nedovoľuje vychutnať si rozhľad do okolia, ale za priaznivejšieho počasia musí byť určite nádherný. Na druhú stranu predpokladám, že za priaznivejšieho počasia sem zrejme chodí viac ľudí, ktorí využijú Gletscherexpress, zatiaľ čo dnes som tu úplne sám. Ani po ceste som za celý deň nestretol jedného jediného človeka … nie je to nádhera?

Z časových dôvodov volím pre návrat rovnakú cestu ako pre výstup. Alternatívne je pravdepodobne možné zísť k hornej stanici Gletscherexpressu a odtiaľ ďalej obísť masív Grabkogelu a cez chatu Braunschweiger Hütte dôjsť do Mittelbergu. A samozrejme v núdzovom prípade je možné využiť aj samotný Gletscherexpress :-)