Výstup na Hohe Geige cez Westgrat

Najvýhodnejším miestom pre štart jednodenné túry na Hohe Geige je mestečko Plangeross. Ak nie ste ubytovaní priamo v Plangeross, je možné nechať auto na malom parkovisku medzi Plangeross a Weisswaldem, odkiaľ začína aj vlastná cesta na Hohe Geige. Prvý úsek k chate Rüsselsheimer Hütte (predtým Chemnitzer Hütte) by mal podľa ukazovateľa trvať približne 2 hodiny a dá sa tomu celkom veriť. Chata leží v nadmorskej výške 2 323 m nm a prevýšenie cesty od parkoviska je teda niečo málo cez 700 m. Samotná chodník je relatívne pohodlná, ale napriek tomu trochu vyčerpávajúci a tak krátky odpočinok pri chate určite príde vhod. Od chaty je krásny výhľad na protiľahlú hrebeň.

Na Hohe Geige je možné vystúpiť dvoma cestami – po takzvané Normalweg alebo cez vyhliadku Gahwinden a ďalej po ceste Westgrat. Na ukazovateli pri chate sú obe cesty značené čierno (ťažké). Cesta po Normalweg by mala trvať 3,5 hodiny, cesta po Westgrat 4 hodiny – podľa mojej skúsenosti veľa optimistický údaj, zdatnejší turisti to možno za uvedený čas zvládnu, ale už asi nebudú mať čas si cestu užiť. Vlastné rázcestí je až približne 800 m za chatou. Cesta Normalweg sa údajne v poslednej dobe neodporúča kvôli zosuvom kameňa a tak na rázcestí odbočujem doľava, na vyhliadku Gahwinden. Cesta je tu príjemná, bez strmšieho stúpania. Na vyhliadke, vo výške 2 647 m nm, je umiestnený drevený kríž a možno trochu prekvapivo aj drevená lavička. Ideálne miesto na odpočinok pred najnáročnejšie časťou trasy.

Prvých pár desiatok metrov je stále cesta pomerne jednoduchá, ale čoskoro sa začnú objavovať kamene, suť, skalné bloky a vyšliapaná chodník nenávratne mizne. Turistické paličky začínajú skôr prekážať než aby pomáhali a je lepšie upevniť ich k batohu a uvoľniť si ruky, ktoré budú čím ďalej viac pri výstupe potreba. Na fotke (spätný pohľad dole) je vidieť hrebeň, po ktorom cesta vedie.

Samotný vrchol Hohe Geige podstatnú časť cesty nie je vidieť, až po vystúpenie do vyšších polôh sa konečne objavia (vzdialenejšej vrchol s pásom snehu).

Najnáročnejšie úsek cesty je však stále pred nami. Cesta Westgrat ďalej pokračuje po hrebeni, miestami pomerne úzkom. Na niekoľkých exponovanejších miestach sú pre zvýšenie bezpečnosti oceľové laná. Pre osoby trpiace závratmi by som túto cestu príliš neodporúčal.

Pod vrcholom Hohe Geige býva malé ľadovcové jazierko. Avšak na konci augusta 2019 nebolo po jazierku ani pamiatky. Ani z „ľadovca“ toho veľa nezostávalo. Voda z neho odtekala medzi kameňmi rovno kamsi do vnútra skál. V tomto mieste sa opäť spájajú cesty Westgrat a Normalweg. Absencia jazierka uľahčila poslednú časť výstupu. Namiesto obchádzania zvyškov „ľadovca“ po pravej strane, kadiaľ vedie štandardná cesta, bolo možné ísť rovno najkratšou cestou.

Cesta z Plangeross na vrchol Hohe Geige trvala cca 7 hodín. Počasie sa trochu zhoršilo, ale aj tak boli z vrcholu krásne výhľady dookola. U vrcholového kríža je schránka s knihou, podľa ktorej tu toho dňa boli predo mnou ďalšie 3 ľudia (plus možno niekoľko ďalších, ktorí sa nezapísali).

Z časových dôvodov som pre cestu dole zvolil Normalweg aj napriek údajné nebezpečenstvo padajúcich kameňov. Z diaľky som na nej videl niekoľko ľudí, tak som to tiež riskol. Nedokážem povedať, či to nebezpečenstvo je skutočne reálne, za dobu môjho zostupu žiadny kameň nespadol, ale z protiľahlého svahu Puitkogelu sa počas dňa zrútilo niekoľko malých kamenných lavín. Zostup po Normalweg je pomerne náročný, veľa strmý a zdá sa nekonečný. Ale napriek tomu asi o niečo ľahšie než by bol zostup po Westgrat.

Akonáhle je za nami najstrmší časť Normalweg, cesta k chate Rüsselsheimer Hütte už nie je náročná. Rovnako tak potom zostup až na parkovisko. Odtiaľ už je to len kúsok do Plangeross.