Trek cez Mugu Himal do Dolpa

Jarné zemetrasenie zničilo aj najvýznamnejšia pamiatku v meste … tu v tomto dome zahynuli údajne štyri miestne kňazov.

Náš čunder začínal na letisku v Jumle. Celková trasa merala asi 330kilometrů a v tom 25tisíc výškových metrov. To je denne skoro kilometer :-) hore a dolu.

Začiatok nášho treku.

Naša skupina pri balení tábora. Začiatok treku s nami išli koníky, takže nosiči šli naľahko, ale neskôr sa to zmenilo. Kone sa vrátili a chlapci nepálsky to vzali na plecia.

Nádherný počasie, výška okolo 3000metrů … proste zatiaľ prechádzka.

Dediny sú budované vo svahu a teda jediná rovná plocha je strecha … a tam sa odohráva všetko podstatné. Deti si tam hrajú, dedinčania odpočívajú na slniečku a hlavne sa tam sušia úrodu.

Cesta ďaleko od všetkého, ktorá nikam neviedla a po asi 50metrech končila v lese. Ani naši nosiči nevedeli čo to znamená. Ale keďže nosiči boli budhistov, usúdili, že je to niečo hinduistického.

Najväčšie a najhlbšie jazero Nepálu. Posvätné jazero v ktorom je zákaz kúpania a rybolovu.

Na brehu jazera je vojenská posádka. Takže akonáhle sme začali stavať stany, hneď prišli vojaci, skontrolovali permity a upozornili na zákaz foceni vojenských budov a zákaz kúpania.

Siedmu noc treku sme strávili na sútoku riek Karnali a Namlang Nadi. Hneď vedľa bol starý kláštor Tiara, ktorý bol prázdny a tak sme noc strávili na nádvorí. Tu dochádza k zmene trasy. Údajne na našej plánovanej trase je spadnutý most a teda musíme hľadať novú cestu. Cesta nájdená, ale čakajú na nás tri nové päťtisícové sedla. Takže z mierne náročného treku sa stáva extrémne náročný …

Pomaly sa škrabeme vyššie. Prituhlo, občas sneh a počasie sa zhoršuje.

Stále po Great Himalain Trail smer kráľovstvo Dolpo

Joo panoráma s iPhonom

Začíname trošku blúdiť, sprievodca Nárájan si nie je moc istý a už tak 5 dní sme nestretli nikoho. Čaká nás 13noc na treku.

Počasie sa zhoršilo a my presne nevedeli kadiaľ ďalej. Zostali sme deň, pretože sedlo vo výške 5450metrů nemožno bezpečne za tohto počasia prejsť. Dokonca zo satelitného telefónu Martin volá kamarátke Alene Zárybnický, ako je to s tým počasím? Upokojila nás, že zajtra o 11.00 bude v našom mieste takmer jasno. A skutočne, na druhý deň sa počasie umúdrilo a my sme vyrazili do sedla.

Nádhernou scenériou, vyschnutým riečiskom smerom do Dolpa.

Sme v sedle vo výške 5600metrů a Himaláje máme ako na dlani. V diaľke vidíme Daulaghiri, Kanjiroba, Makalu a snáď aj masív Everestu. A pred nami klesanie do dediny Pho. Dest dní sme neprešli žiadnou dedinou … a tak sa celkom tešíme na miestnych ľudí.

Celá naša expedície

Tento pohľad neomrzí

Večer sme prišli už za tmy as čelovkama, ale ráno nás hneď budili deti. Chlapci dostali posledné figúrky Lega čo som našiel v batohu a boli neskutočne nadšení. A keď som im ukázal, že im ide vymeniť hlava, boli úplne mimo :-)

Ďalšie náročný deň. Cesta cez dve sedlá okolo 4500m. Po príchode do dediny sa nás hneď ujíma miestnej láma a pozýva nás do gompy o ktorej tvrdí, že je stará 900let.

Cestou k posvätnej Krištáľové vrchu a Shey Gompa

Príroda ktorá očarila Peter Matthiessen, ktorý napísal knihu Snežný leopard, alebo francúzskeho režiséra a fotografa Erica Valliho s jeho filmom Himalaya Karavána. Gompa je jedna z najstarších v Nepále. Jej história sa datuje až do roku 734.

Dokonca sme si s miestnou správcom a jeho rodinou vypili čaj … Láma bol ten čas niekde na ceste.

Prechádzame poslednej päťtisícové sedlo …

Neskutočne modré jezoro. Človek až tej farbe neverí … naozaj nádhera. V jazere je zakázané sa kúpať, pokiaľ sa chcete umyť, môžete si nabrať vodu, ísť bokom a umyť sa, ale nikdy nie v jazere. Stanovali sme v dedine, ktorá leží hneď vedľa kláštora. Ten je ako jeden z posledných zasvätený náboženstva BON, z ktorého sa následne vyvinul budhizmus.

Hore je vidieť riečisko, ktorým sme prišli. Jazero sme vo výške pár sto metrov sprava obišli. Chvíľami nebezpečná, ale nádherná cesta ..

S kamarátom Dawou Sherpa, ktorý s nami išiel už tretí trek … V pozadí dediny v ktorej sme stanovali a naľavo, nad jazerom kláštor.

A ďalšie panoráma s iPhonom.

Neviem kde náš koordinátor Govinda v Kathmandu zohnal tento spoj do Nepalgunj. Ale lietadlo Cessna priviezla do Juphalu sušienky a odviezlo nás na medzinárodné letisko v Nepalgunj. Všade vo svete je už zákaz používať jednomotorové lietadlá na prepravu cestujúcich, nie však v Nepále.

Let Cessna bol naozaj zážitok. Letová hladina je maximálne 4200metrů, takže sme kľučkovali medzi 5–6tisícovkami.

Toto mestečko s národným letiskom naozaj nie je nič pekného. A to sme ešte netušili, že tu zostaneme skoro tri dni.

Hlavná trieda …

Ten čas vrcholil sviatok Dasain, takže všade sa usporadúvali modlitby, predávali oranžové kvety a rituálne zabíjala zvieratá. Od oviec, kôz až po sliepky. Záležalo ako bohatá bola rodina a podľa toho si mohli dovoliť obradne zabiť a následne zjesť zviera. Koze odsekli hlavu, potom jej chytili za zadné a obišli koliesko, povediac modlitby. Majitelia zvieraťa zaplatili a odniesli si ju domu. Niečo ako naše zabíjanie kaprov. Tradícia.

Leteckou cestou z Nepaganj do Kathmandu končil náš čunder. Ešte sme užili pár dní v Kathmandu a potom Istambul a Praha. Ďakujem Martinovi Kratochvílovi, že som bol členom jeho tímu a všetkým čo išli so mnou a pomohli k tým najkrajším zážitkom. A Vám vďaka za pozornosť.