Na bicykli na Lovoš a niekoľko zrúcanín

Okruh začína vo Velemín, kde je možné prípadne nechať auto na malom parkovisku pri obecného úradu. Od obecného úradu sa vydáme najskôr po ceste po zelenej, z ktorej vzápätí odbočíme vpravo a ulicou V Grunt sa napojíme na modrú turistickú chodníkom. Modrá vedie po príjemnej ceste údolím okolo Milešovského potoka, podídete diaľničný most a čoskoro sme u Oparenského mlyna. Tu odbočíme doprava po zelenej a čaká nás prvý krátke stúpanie po lesnej cestičke k zrúcanine hradu Oparno. Z hradu sa dochovali pomerne masívne zvyšky múrov a malý zvyšok starého pivnici. Je z neho tiež pekný výhľad do okolia, ktorému dominuje Milešovka.

Po prehliadke zrúcaniny nasleduje krátky zjazd do rovnomennej dedinky. Na rázcestí u železničného mosta sa dáme doprava po cyklotrase č. 25 a súbežné modrej, pomaly stúpajúca dedinou. Pred koncom dediny odbočuje modro značený chodník doľava, najkratšou cestou na vrchol Lovoš. Pre cyklistu je ale pohodlnejšie pokračovať stále ďalej po cykloceste až k malému parkovisku (kúsok od diaľnice) a až tu odbočiť doľava po žltej turistickej stezce, ktorá nás po pohodlnej lesnej ceste dovedie až k rázcestí Lovoš (ovšem k vrcholu zostáva ešte kus cesty a cez 200 výškových metrov, ak sa dá veriť údajmi o nadmorskej výške na rozcestníku). Z rázcestia pokračujeme doprava, tentoraz opäť po modrej. Po zhruba 250 metroch sa dostaneme do sedla medzi Lovoš vpravo a jeho nižším susedom, Kybičkou (niekedy nazývaným Malý Lovoš) vľavo. Až na Kybičku nevedie značená cesta, ale vedie tam vyšliapaná chodník, ktorá sa dá na horskom bicykli s trochou šikovnosti aj vyjsť. Ale je možné tiež nechať koleso v sedle a na vrchol dôjsť pešo – vrchol je vzdialený len asi 300 metrov. Chodník vedie najskôr k Panenský kameňom, kam ich značená ako náučný chodník a odkiaľ je prvý pekný výhľad a potom už neznačkovanej pokračuje až na vrchol Kybičky, odkiaľ sa opäť naskytá pekný výhľad smerom k Lovosicím, Žernoseckému jazeru a Radobýl.

Zídeme alebo zídeme späť do sedla a vrátime sa na modrú. Máme pred sebou už len posledné kilometer k vrcholu Lovoš. Cesta je teraz o poznanie strmšie, ale upravená a dobre zjazdná. Koniec koncov sem po nej jazdia aj autá prevádzkovateľov turistickej chaty na vrchole. Z vrcholu je parádny kruhový výhľad. Najvýraznejším vrcholom je samozrejme opäť Milešovka, vpravo od nej je o niečo nižšia Kletečná. Ďalej je vidieť napr. Klapý sa zrúcaninou Hazmburku na jeho vrchole, Ostrý, na ktorého vrchole sú tiež zvyšky hradu a rad ďalších kopcov.

Z vrcholu po rovnakej ceste zídeme opäť do sedla medzi Lovoš a Kybičkou. Odtiaľ je možné k ďalšiemu cieľu pokračovať dvoma rôznymi cestami. Jednoduchšie variantom je zísť po modrej a následne žltej až k ceste z Oparna, po ktorej vedie cyklotrasa č. 25 (odkiaľ sme začínali stúpanie na Lovoš) a cez Režný Újezd a borec, stále po cykloceste č. 25, prísť až k rázcestí Košťálov. Náročnejšie, ale pre mnohých možno zaujímavejšie, je zísť zo sedla po zelene značenej turistickom chodníku do Lovosíc. Zjazd je predovšetkým v prvej časti pomerne strmý, po úzkej cestičke a rozhodne je vhodnejšie mať tu horský bicykel. Po zelenej pokračujeme až takmer do centra Lovosic, ulicou Dlhá, kým nenarazíme na modrú odbočku vedúcu ulicou Krátka. Stále po modrej opustíme Lovosice, prejdeme Vchynice, odkiaľ budeme pokračovať po zelenej do Radostice, kde sa na chvíľu opäť zbavíme asfaltu. Zelená nás dovedie až k už spomínané cyklotrase č. 25, po ktorej (už zase po asfalte) prídeme k rázcestí Košťálov.

Na rázcestí odbočíme doľava po červenej a po krátkom, ale strmom stúpaní sa po lesnej cestičke dostaneme až na vrchol Košťál, kde sa nachádza druhá zrúcanina dnešného programu – Košťálov. Dodnes sa zachovali výrazné zvyšky hradného paláca.

Z vrcholu je opäť nádherný kruhový výhľad a okrem kopcov Českého stredohoria je možné zahliadnuť napríklad aj Říp s jeho nezameniteľnou siluetou (na tejto fotke ho však nehľadajte).

Z Košťál zídeme späť na cyklotrasu č. 25, po ktorej budeme pokračovať do suto a ďalej do Vlastislav. Tu sa nachádza jednak zámok Skalka, ale hlavne zrúcanina hradu Skalka, ktorá je na malom návrší, hneď vedľa zámku. Z hradu sa zachovala predovšetkým mohutná veža.

Z Košťál ku Skalke to išlo takmer samo, zato teraz pred sebou máme ďalší stúpania. Pred koncom Vroclavi opustíme cyklotrasu a odbočíme doľava po červenej a pomaly stúpame hore cez osadu Chrastné. Kým v diaľke sa za nami stále tyčí výrazný Košťál, pred nami je ďalší vrchol, možno o trochu menej výrazný, ale napriek tomu lákavý a taktiež sľubujúci nádherné výhľady – Plešivec.

Plešivec je vnútri oplotené odbory a červená značka tak vedie len po jej okraji okolo plotu. V jednom mieste je však našťastie umožnené legálne plot preliezť a po vyznačenej chodníku sa vydať na vrchol. Znamená to však nechať koleso pri plote a ďalej pokračovať pešo (na bicykli by väčšina z nás rovnako asi ďaleko nedošla). Vrchol je od plota sotva 250 metrov, ale prevýšenie je okolo 50 metrov. V poslednom úseku vedie chodník v podstate po skale a už počas výstupu sa otvára nádherný výhľad.

Na samotnom vrchole je priestor sotva niekoľko metrov štvorcových a výhľad spĺňa predchádzajúce očakávania. Až na niekoľko málo stromov je vrchol úplne holý a výhľadu tak nič nebráni. Z mnohých kopcov asi najviac zaujme Lipská hora, Košťál a samozrejme opäť Milešovka. Pri pohľade opačným smerom zbadáme aj dnešné posledný cieľ, oltáre.

Po návrate k plotu pokračujeme po červenej. Po niekoľkých sto metroch sa napojíme znova na ceste, prejdeme cez dedinu Děkovka a na rovnomennom rázcestí kus za dedinou odbočíme vľavo na modrú. Modrá spočiatku vedie po široké, mierne stúpajúca, lesnej ceste. Na ďalšom rázcestí zatočíme opäť doľava a zo širokej cesty sa čoskoro stane úzka, celkom strmo stúpajúce chodník. Vrchol tvorí mohutná skala, na ktorú nemá zmysel sa pazúry na bicykli, vhodnejšie je nechať koleso na priestranstve pod vrcholom a zvyšok vyjsť pešo. Vrchol oltárik je druhým najvyšším bodom tohto okruhu a je len o 4 metre nižšie ako Lovoš. Hore sa rozkladá rovnomenná zrúcanina. V názvoch môže byť však trochu zmätok, pretože ako kopec, tak i zrúcanina sa môžu označovať niekedy ako oltárik, inokedy ako Hrádek.

Zrúcanina je do istej miery podobná neďalekému Košťálov, ale napriek tomu je každá z nich jedinečná a obe patria k najkrajším miestam Českého stredohoria. Výhľad je tu opäť kúzelný a pri pohľade na západ si môžeme zrekapitulovať celú cestu. Vidíme Plešivec, Skalku, Košťál aj Lovoš. Len nižšie položené Oparno sa dá skôr len tušiť a Kybička je z tejto strany schovaná za Lovoš.

Zostáva už len návrat do Velemín. Najskôr sa vrátime späť na rázcestí Děkovka a odtiaľ už je viac možností, kadiaľ sa dostať do Velemín. Jednou z nich je pokračovať ďalej po červenej, najskôr po ceste, potom po lesnej cestičke, až do Lhoty, kde sa vrátime na ceste a pôjdeme ďalej do Mrsklesy a Medvedica. Cesta vedie okolo Lipskej hory, ktorá z niektorých miest vyzerá vskutku impozantne. Na jej vrchol je ale vhodnejšie vyraziť skôr pešo a tak jej nechávame za sebou a pokračujeme do Kocúrova. Za ním sa dáme doľava. Posledné stúpanie nás dovedie do sedla pod vrchom Ostrý, s ďalšou zrúcaninou na vrchole. Ak máte ešte dosť síl, určite stojí za návštevu. My si jej však necháme na inokedy: [https://www.gigaplaces.com/…vku-a-ostry/] a zídeme do Milešov, z ktorého potom po zeleno značenej turistickej trase čoskoro dorazíme späť do Velemín.