Jazda kaňonom Rondu

V Gilgite nejaký čas trvá, kým sa malý mikrobus naloží batožinou a na dvojsedadlo napchajú traja cestujúci / nepekná to pakistanská špecialita /. Potom pokračuje 11km na juh, kde sa napája na KKH a potom ďalších 27km po prúde rieky Gilgit k sútoku s Indom. Tu sa na pohľad po relatívne chatrnom moste prejde cez rieku Gilgit a po vyprahnutej pláni pomaly stáča do kaňonu Rondu. Z tejto pláne je úplne úžasný výhľad na Nanga Parbat, ktorý prevyšuje okolie o sedem kilometrov. Na kvalitnej fotku však nesmiete ísť v autobuse a ideálne je mať dlhé sklo. Druhou zaujímavosťou tohto miesta je, že sútok Indu s riekou Giglit je považovaný ako miesto, kde sa stretávajú tri najvyššie pohoria sveta – Himaláje, Karakoram a Hindúkuš.

Už po pár sto metroch jazdy kaňonom sú úplne iné vyhliadky než predtým. Najskôr na obzore vykukne zaľadnený hrebeň hory Haramosh I. (7 406mm nm) / viď. úvodný obrázok fotoreport /, aby sa potom za chvíľu kaňon neskutočne zúžil a Indus duneli v len niekoľkých metrov širokom koryte.

Dramatické scenérie takmer po celú dobu – to je prvé čo vás napadne pri niekoľkohodinovej jazde kaňonom. Priamo od rieky čnie několikasetmetrové až kilometrovej skalné steny, k tomu odvážne postavené mosty s cestami vedúcimi do zapadnutých dediniek. Kde je aj len trochu vody, tam je dômyselný zavlažovací systém, ktorý prináša aj do tejto horskej púšte zelený život.

Kto pozná široké a pokojné údolia Indu napríklad niekde v okolí ľahu v Ladakhu, ten by si sotva povedal, že je to stále tá istá rieka, ktorá sa tu prediera horami.

Z niektorých pohľadov je vidieť, že sa tu človeku podarilo vybudovať políčka aj na málo mysliteľných miestach.

Život tu plynie dosť pomaly, dedinky majú vždy len pár Barack a pár políčok a ovocných stromov.

Zhruba v polovici cesty väčšina mikrobusov zastavuje na občerstvenie v bufete pri moste cez rieku Sta, ktorá je tiež pekne divoká. Síce sa to nezdá, ale toto údolie sa pár kilometrov proti prúdu celkom rozširuje a je tam veľká oáza a dedinka Stak. Ešte ďalej v údolí je potom ľadovec hory Haramosh.

Niektoré scenérie vyzerajú, ako keby ani neboli z našej planéty.

Vlastná cesta je relatívne slušná asfaltka, samozrejme na množstve miest zlikvidované častými zosuvy pôdy.

Po 6–8 hodinách podľa podmienok na ceste a rýchlosti vášho vodiča sa už budete pomaly blížiť do Skardu – pakistanskej horolezecké metropoly.