Jazda cez priesmyk Zoji la

Len kúsok za Sonamarg je obrovské parkovisko nákladiakov, ktoré čakajú na povel, že môžu vyraziť cez priesmyk. Dosť často je prevádzka cez priesmyk zastavená úplne alebo povolený len jedným smerom.

Prvých 14 kilometrov cesty sa ide zvoľna údolím rieky Sindh a až tesne pred vojenskou základňou Baltal sa začne stúpať kľukatiacu vo zvetraný svahu hory. Cesta je tu často ničená mohutnými zosuvy pôdy. Výhľad na okolité štyroch a piatich tisícové vrcholy je moc pekný. Pútnici pokračujú údolím na trek k svätej jaskyni Amarnath a ďalej do Pahalgamu.

Cesta je vedená naozaj veľa zvetranými suťovými svahy a jej stavba v podstate zdemolovala celú stráň hory.

Vďaka neustálym prácam na tejto dechberoucí ceste cez Himaláje vás prakticky vždy pri prejazde čakajú nejaké oneskorenia. Na druhú stranu, ak je krásne počasie, tak sa aspoň môžete kochať krásnymi výhľadmi po okolitých horách a malebnom údolím Singh hlboko pod vami.

Z väčšej výšky a diaľky je pekne vidieť, prečo je cesty tak nebezpečná a večne opravovaná – vo veľmi dlhom úseku totiž traverzuje prudké lavínové a suťové svahy, takže pri každom topenia snehu či veľkom daždi sa na nej hrnú tony snehu či bahna.

Aj napriek zvýšenej opatrnosti sa občas stane, že tu unavený vodič urobí chybu a skončí dole v priepasti. Táto cesta zaslúžene patrí medzi takzvané deathroads.

Výhľady do údolia Sindh sú dychberúce po celú cestu do priesmyku.

Najčastejšou pracovným vozidlom je tu buldozér kombinovaný so zbíjačkou, ktorý výkony svojej práce rovno posiela pod sebou do rokliny.

Posledné drsný úsek cesty je vystrieľanie do kolmých horských stien v dvoch poschodiach nad sebou. Cesta je tak robené jednosmerne.

Vďaka tomu, že do celého Ladakhu vedú len dve cesty, a táto z nich je „jednoduchšie“, tak je tu dosť často aj poriadna náklaďáková zápcha.

Po prekonaní cesty nad priepasťou pokračuje cesty ďalej už pozvoľným plochým údolím rieky bez výhľadov. Na začiatku leta tu však jedna zaujímavosť je a to gigantické záveje, ktorými musíte prejsť.

Vlastné priesmyk je skôr taká menšia náhornej lúka zovretá skalnými stenami bez nejakého výrazného výhľadu.

Zjazd do Drassu vedie dlhým výrazne miernejším údolím bez podobných problémov ako na južnej strane priesmyku.

Ak budete mať šťastie, stretnete tu aj desiatky vojakov uskutočňujúcich tu vysokohorský vojenský výcvik. V blízkej vzdialenosti od cesty je pre túto činnosť hneď niekoľko vhodných ľadovcov a hôr.

V malebnej Krajinke a výške cez 3 400 metrov nad morom je umiestnená aj základňa indických vojáků- horolezcov.

Ešte než dôjdete do Drassu, budete míňať celý rad bočných údolia, kam za dlhú riadku rokov zavítalo možno len pár turistov.