Článok Cesty smrti

Cyklistický výlet po ceste smrti začína vždy rovnako. Mikrobus s kolesami na streche obchádza hotely v centre La Paze a naberá jednotlivé záujemcov o tento slávny zjazd. Na cestu nahor sa vydáva až okolo ôsmej. Do priesmyku Cumbre sa stúpa širokým údolím sa svahy pokrytými žltou trávou. Je tu aj mýtnice, kde sa vyberá poplatok za asfaltový povrch. Hneď vedľa je aj číslo udávajúce počet obetí tejto cesty v kalendárnom roku. A nie je úplne malé. Čakanie vozidiel na zaplatenie využívajú babky predávajúci občerstvení.Po približne hodine jazdy mikrobusom sa konečne objavia socha Krista – ste v najvyššom bode tejto cesty, v sedle La Cumbre (4 660m nm). Priamo tu alebo kúsok pod priesmykom začína vaše jazda priamo dole do Yungasu.Průsmyk Cumbre slúži zároveň ako štart perfektný inkskej chodníky vedúce vedľajšom údolím dole treku El Choro.

Zjazd začína u skál ohlazených ľadovcom s výhľadom na veľa zákrut starej šotolinové cesty.

Akonáhle čoby dup zídete prvý výškové metre, je tu pekná vyhliadka späť na prvú časť zjazde. Čierne, prastarým ľadovcom vyhladené kopca nevyzerajú na to, že majú skoro päť tisíc metrov nad morom. Pekne je vidieť rozdiel staré a nové cesty. Tá stará šotolinová klesala vo veľa zákrut, nová asfaltka vedie širokými oblúky.

Pri pohľade nadol zo skalného útesu, tristo výškových metrov nad dnom hlavného údolia, uvidíte v diaľke pár budov – to je obvyklá prvá zastávka na raňajky.

Z vyhliadky na skalnom útese vás čaká parádny zjazd plný úžasných pohľadov na krajinu okolo. Nezabudnite si však so sebou pribaliť rukavice, inak budete mať za chvíľu pekne omrznuté prsty. Za chvíľu už bude útes ďaleko a hlavne vysoko za vami.

Cesta vedie pod vyhladenými skalnými stenami týčiacimi sa vysoko nad vami.

So znižujúcou sa nadmorskou výškou začína pribúdať zeleň.

Začína teplo a vlhko a prvé mraky a hlboko zarezala kaňon sú prvými znakmi, že sa blíži hmlový Yungas a drsnejší časť cesty smrti.

Po zhruba dvadsiatich kilometroch jazdy z kopca, kedy ste nemuseli šliapnuť do pedálov a len krátkom stúpavý úseku, kedy ste si to vyšli alebo vás previezli mikrobusom (záleží na cestovke a konkrétne dohovore), ste v 3 100 metroch nad morom. Tu sa konečne odpájaní od novej asfaltovej cesty a po starej šotolinové ceste smrti pofrčíte medzi mraky, ktoré sa tu z dusna každý deň vytvorí.

Každá pešia cesta či cestička do Yungas zaváňa nebezpečenstvom a neuveriteľnú zmenou nadmorskej výšky. Z priesmykov v Cordillera Real vyšších 4 500 metrov nad morom v priebehu niekoľkých kilometrov klesnete do Amazonskej panvy o 3,5 kilometra nižšie. Túto zmenu si môžete pokojne vychutnať na niekoľkodňovom treku po inckých chodníkoch alebo v rýchlosti v priebehu niekoľkých hodín na bicykli či aute.

Tunajšie hmlová džungle sa drží zubami nechtami prudkých svahov, ktoré sú však často zbrázdená mohutnými zosuvmi zeminy po dlhších dažďoch. Príroda je tu chránená v rámci národného parku Cotapata / hlavným dôvodom jeho zriadení sa zdá možnosť výberu ďalších peňazí od cyklistov tu prechádzajúcich /.

Šírka cesty je pre koleso úplne dostatočná, takže stačí elementárne pozornosť. Vlastne najväčším nebezpečenstvom sú cyklisti sami sebe, neb sa ich tam každý deň vyrojí okolo päťdesiat a všetci idú +/- v obdobný čas. Každopádne za skorších čias (pred rokom 2006, než bola dobudovaná nová cesta) to tu musel byť naozaj zážitok, keď sa vyhýbal autobus nákladiaku.

Cesta je vyrazená aj v starších zosuvoch. Po ceste stretnete naozaj veľa krížikov tých, čo tu skončili svoju púť. Nákladiakov a autobusov tú spadla do rokliny celá rada.

Čím viac budete po ceste klesať, tým väčšia horúčava bude panovať. Nakoniec sa finálne dostanete aj pod hmlovej mraky a budete sa môcť aj opaľovať na miestach, kde budete čakať na ostatných. Jediné čo vás bude možno otravovať, sú hromadné prejazdy na fotenie, tak je možno lepšie niekedy aj hlavnej skupine trochu popojet.

Zjazd končí po cca 50kilometrech pri dedinke Yolosa (1 200m nm). Je tu veľa skrachovaných stánkov s občerstvením, predsa len po dostavbe novej cesty tú prejde málokto. Tu sa umývajú kolesá a ide sa do kopca do Coroica, kde je zaslúžený relax pri bazénika a obídku. Do La Pazu dorazíte väčšinou až za zotmení.