Jazda Coroico - Caranavi
Naozajstná cesty smrti
Po známej bolívijskej ceste smrti z priesmyku Cumbre do letoviska Coroico ležiaceho v hmlovom Yungas sa už niekoľko rokov preháňajú len cyklisti a jej sláva už je dávno preč. Stačí však pokračovať ďalej z Coroica do Caranavi a čaká vás naozajstných osemdesiat kilometrov po nebezpečnej ceste, kde nie je o adrenalín naozaj núdza.
Príprava pred cestou
Na autobusových linkách spájajúcich Yungas a amazonskou džungli či Pampa našťastie jazdia o niečo menšie autobusy, ktoré majú na miestnych cestičkách smrti predsa len lepšiu manévrovateľnosť. Každý z nich má na sebe namaľovaný nejaký motív, väčšinou náboženský, ale niekedy tu uvidíte aj divoké zvieratá či dinosaury. Všetky nadrozmernú batožinu musí na strechu – našťastie pod plachtu. Aj tak budete mať určite ruksak od prachu.
Za Coroico
Po tom čo zídete serpentínami 700 výškových metrov z Coroica bližšie k rieke, končí asfalt a po prašnej ceste autobus uháňa stále vysoko nad kaňonom.
Jazda nad kaňonom
Špeciálna značka prikazuje vodičovi, aby sa držal naľavo, tzn. bližšie k rokline a mohol lepšie sledovať, či má kolesá stále na ceste alebo už vo rokline. Zvodidlá tu nie sú žiadne, takže za volantom nemôže nikto urobiť ani malú chybičku.
Cesty vystrieľanie vo svahu
Horské svahy sú v Yungas veľmi prudké, podnebie často vlhké a daždivé, takže masívne zosuvy pôdy sú tu viac ako časté. Zvlášť na miestach, kde miestne drevorubači odlesnili svah či tam, kde sa postavila cesty a terén sa upravil bagre a dynamitom.
Cesta Yungas
Celý Yungas je veľmi riedko osídlený. Stačí ale len jedno dve stavení a šíre okolie celkom slušne vyhubené.
Džungľou zarastený kaňon
Cesty prvej hodiny jazdy vedie v okolo sto päťdesiat metrov výškových nad riekou, ktorá z tejto výšky vyzerá len ako malý prúžok. Ideálne je sedieť na ľavej strane pri okienka, aby ste si mohli tento adrenalín riadne užiť.
Vyhýbanie sa kamiónom
Najväčším zážitkom na všetkých týchto death roads je vyhýbanie sa s protiidúcimi vozidlami. Zvlášť s kamióny či ďalšími autobusy. To máte naozaj pocit, že každú chvíľu musíte do tej rokliny zákonite spadnúť. Lepšie to majú vozidlá, ktoré idú nahor. Teda z džungle smer La Paz či Coroico, tie idú u skaly. Navyše, každú chvíľou vidíte pri krajnici krížik.
Život pri ceste
Život pri ceste vyzerá z okienka autobusu ako malý horor. Desne sa tu práši a všetky domčeky sú pokryté nánosom žltého prachu. Len miestami to tu zachraňuje malý vodopád. Cesta sa v dedinách aspoň trochu rozširuje a máte tak aspoň od adrenalínových pasáží na chvíľku oddych. Kaňon sa postupne zužuje a autobus ide už len tak desať metrov nad riekou, čo vyzerá viac bezpečne, aj keď pád do koryta by mal asi podobný následok ako zo zrázov predtým. Konečne sa po troch hodinách prichádza do Caranavi (620m nm), čo je na pomery Yungas veľké mesto a cestná križovatka v jednom. Ak máte namierené až do Rurrenabaque, tak máte za sebou ešte len malú časť celej cesty.
