Cestopis 3 dni v Dubaji

Keby sme do Dubaja preleteli okolo roku 1970, čakalo by nás malé ospalé letisko s jedinou dráhou a budovou menšia, než je tá na starom letisku v Ruzyni. Vzhľadom k tomu, že sa tak ale stalo skoro o 50 rokov neskôr, víta nás tretie najväčšie letisko sveta, s niekoľkými terminálmi, s desiatkami odletových gejtů, kilometre eskalátorov a travelátorov, s početnými ukazovateľmi času nesúci pyšné firemné označenie Rolex, a taky najpočetnejšiu flotilou dvojposchodových Airbusov na svete. A zmenilo sa nielen letisko. Za túto dobu sa tiež zvýšil počet obyvateľov mesta zo 170.000 na dnešnej počet, pomaly atakujúci trojmiliónovú hranicu. Zisky z ťažby ropy masívne ovplyvnili výstavbu a rozvoj nielen Dubaja, ale celých Spojených Arabských Emirátov. A keďže peniaze dokážu veľa, nájdete tu tie „NAJ“ miesta, ktoré by tu nebyť „čierneho zlata“ jednoducho vôbec nebola ako najvyššia budova sveta, NAJväčšia obchodné centrum na svete, najluxusnejší šestihvězdičkový hotel, najdlhší systém metra bez vodiča na svete alebo krytá zjazdovka pre tieto končiny tak netypická, či umelý palmový ostrov. Tak sa teraz poďme na niektoré z nich pozrieť. V prvom rade je potrebné vyriešiť, ako sa po meste pohybovať, pretože vzdialenosti medzi jednotlivými atrakciami sú aj desiatky kilometrov. Požičanie auta vzhľadom k intenzite dopravy nie je najlepší nápad. V Dubaji existuje rozsiahly systém mestskej dopravy a ceny sú pre nás veľa priaznivé. Celodenný lístok platná pre autobusy, električky a metro stojí 20 EAD, čo je nejakých 125 Sk. Na začiatku je potrebné zakúpiť kartičku, pre turistov je najvhodnejšie buď červená NOL karta, ktorá je lacnejšia ale cestovné je potom o niečo drahšie alebo tzv. Silver NOL kartu, ktorá stojí o pár drobných viac, ale cestovné je potom lacnejšie (celodenné lístky sa to netýka). Dubaj je potom rozdelená na tri zóny a cestovné sa prepočítava podľa počtu prejdených zón. Do jednej jazdy sa ale započítavajú aj tri prestupy a napr. Pre 2 a 3 pásma platia až 180 minút. Dôležité upozornenie kartička sa cípe tak pri nástupe, tak pri výstupe z vozidla. A revízori chodí, to viem z vlastnej skúsenosti. Ešte upozorňujem na niektoré odlišnosti mestskej dopravy, čelné vozy metra a električiek sú vždy určené jeden pre ženy a deti a jeden je tzv. Gold Class teda 1. trieda pre držiteľov zlatých kariet za dvojnásobné cestovné. V autobusoch je predná časť určená aj ženám a invalidom, ale prejsť jej môže ktokoľvek. A platí tu zákaz žuvaní na čo upozorňujú vylepené piktogramy. Mestská doprava je v prevádzke od 5 do 24 hod, vo štvrtok a v piatok až do druhej hodiny rannej, intervaly u metra sú v špičke asi 3 minúty, ale aj tak niekedy v dobách návrate z práce môžu byť súpravy preplnené. Autobusy potom majú intervaly medzi 15 a 30 minútami a ich použitia môže byť trochu náročnejšia, pretože niektoré informácie (napr. Plániky liniek) sú zastarané. Ďalšou možnosťou dopravy v Dubaji sú vozidlá taxi služby, ktoré prevádzkuje miestne dopravné podnik a sú viac než priaznivé. Za 11 kilometrovú trasu sme dali v prepočte is DYSK 250 Sk. Existujú aj taxíky s ružovou strechou, ktoré sú určené iba ženám a tie nájdete potom aj za volantom. Tak dopravu máme vyriešenú a vyrážame za prvý zaujímavostí, umelý ostrov Palm Jumeirah (v tvare palmy). Ideálne je ísť červenou linkou metra do stanice Damaco a tu prestúpiť na električku, ktorá nás zavezie na Monorail na vyššie spomínaný ostrov. Električka je trochu zvláštne, nepoužíva trolej, ale prúd odoberá z tretej koľajnice medzi koľajami. Ako je v Dubaji všade zvykom, je klimatizovaná a čakárne takisto. Z električky vystupujeme na zastávke Palm Jumeirah a poschodovými garážami (nad ktorými sa ešte niečo pristavuje) po smerovkách prichádzame k stanici Monorail. Keďže sa jedná o privátne firmu, karty na mestskú dopravu tu neplatia a tak nás cesta zahubí 5 kilometrov tam a späť vyjde na necelých 200 Sk. Ale stojí to za to. Monorail je vlašnou taká dráha o jednej koľajnici, na ktoré jazdia prevažne nad terénom, teda ideálny pre kochanie sa a robenie fotiek, len avšak keby to nebolo cez tmavé sklá. Vznášame sa nad terénom pomyselným kmeňom palmy, odkiaľ vychádzajú jednotlivé listy s rodinnými domami, za pravdepodobne astronomické ceny. Monorail má aj jednu medzistanicu a druhú, ktorá sa ešte len stavia. K poslednému prstencami s hotelom Atlantis potom prekonáva morskú hladinu, zatiaľ čo cesty sa na neho dostáva podmorským tunelom. Pred konečnou stanicou ešte vidíme vodný park s množstvom atrakcií. Pretože sa na ostrove (skoro ako všade v Dubaji) stále niečo stavia je tu trochu chaos. Vychádzame na promenádu s výhľadom na more a snažíme sa obísť hotel. To sa nakoniec s menšími problémami podarí a dostávame sa na pláž hotela (aj tá je zúžená kvôli stavbám). Okolo hotela jazdí také minibusy v podobe golfových vozíkov a zvážajú a odvážajú hostí na pláž ak miestam ďalších voľnočasových aktivít. A kto si chce dať sprchu, môže využiť nie plážach štýlovú, imitujúce deravé drevené vedro. Pri pokuse o návrat späť ku stanici Monorail nakoniec musíme prejsť hotelom, ktorý vlastne plní aj funkciu luxusného nákupného centra a je tu aj menšie akvárium. Ďalšie naše trasa viedla k najvyššej budove sveta Burj Khalifa. K nej je potrebné vrátiť sa po červenej linke metra do stanice Dubaj Mall / Burj Khalifa a odtiaľ ešte pokračovať asi 15 minút chôdze presklenými tubusy do obchodného centra Dubaj Mall. Okrem mnohých obchodov tu nájdete aj zmenárne, takže ak je potreba vymeniť peniaze nie je problém. Zároveň sa tu aj v relatívne dobrých kurzoch dajú nakúpiť pre nás exotické meny ako napr. Omáská, indická, bangladéšska, bahrajnská, pakistanská … teda ak napríklad pokračujete do ďalších cudzokrajných destinácií, možno sa tu predzásobiť. Vstupenky na najvyššiu budovu sveta je najlepšie kúpiť cez internet na oficiálnych stránkach. Najvhodnejšia doba pre návštevu je vraj pri západe slnka, ale pozor, vzhľadom k tomu, že Dubaj sa často zahaľuje do smogového oparu a viditeľnosť nie je najlepší nemusí to byť vždy dobrá voľba na navyše za tento atraktívny časový úsek sa pripláca a nie málo. Už ten fakt, že vstup na tento mrakodrap spoločne s akváriom v obchodnom dome, vychádza aj po istej zľave za kombinovanú vstupenku cez 1500 Sk stojí za starostlivé zváženie. Priamo na mieste môže byť cena aj viac ako dvojnásobná. Do budovy je potom vstup priamo z obchodného centra a pustí vás tam asi tak 15 minút pred aktuálnym časom uvedeným na vstupenke. Ale aj potom sa obrňte trpezlivosťou, najprv pri pokladniach Vám voucher z tlačiarne vymení za vstupenky, potom budete podrobia dôkladnej kontrole, potom si vás odfotí, aby mohli kašírovať aj pri odchode z budovy a potom si ešte počkáte frontu na jeden z 3 výťahov, ktoré návštevníkov dovezú na vyhliadkovú plošinu vo 124 poschodí vo výške 452 metrov. Cesta výťahom trvá za jednu minútu a napriek tomu že nie je presklený, počas celej jazdy na jeho stenách je premietaná cesta nahor, ako by išiel otvoreným priestorom s výhľadom na mesto. Tu už vystupujte a virtuálnu realitu strieda realita ozajstná. Výhľad do niekoľkých strán svietiaceho veľkomesta je úchvatný a je ešte zhoršuje v polhodinových intervaloch programom dubajskej fontány pri päte mrakodrapu. Nechýba samozrejme ani všadeprítomní fotografi, aby z návštevníkov vytiahli nejaký ten dirham. Vo 124 poschodí je vyhliadka pod šírym nebom a priezory medzi oknami možno fotografovať bez toho aby sme medzi panorámou a objektívom mali sklo. Vyhliadka o poschodie vyššie je potom už bežné poschodie a fotografie tiež vďaka nie moc čistým oknám za veľa nestojí. Ešte front na výťah späť ktorý nám zase prehrá históriu výstavby a tú si konečne môžeme prečítať aj dole v spojovacej chodbe medzi mrakodrapom a obchodným centrom a tiež si pozrieť model ešte vyššie budovy, ktorej stavba sa už plánuje. Keď som písal o dubajskej fontáne, tá je dostupná aj z obchodného centra Dubaj Mall, jej program začína v 18 hodín a vždy zhruba v polhodinových intervaloch hrá jednu skladbu, pričom sa strieda hudba arabská s tou svetovou. Fontána je zadarmo a je možné si ju prezrieť z niekoľkých miest pri jazierku alebo z veránd u reštaurácií obchodného centra. Najlepšie pohľad je údajný z lodiek, ktoré si za polhodinovú plavbu účtujú zhruba 350 Kč. V centre je možné nakúpiť aj suveníry a je tu tiež veľké akvárium, ktoré bolo zahrnuté v kombinovanej vstupenke na Bjur Khalifa. Opäť nevyhnutné fotenie a ďalej už pokračujeme tunelom, kde pláva rad exotických rýb vrátane žralokov, rají alebo piraní. Akvárium je rozdelené do niekoľkých poschodí a v tom hornom nájdeme takú minizoo kde chovajú napríklad aligátormi, medúzy, korytnačky, chameleónmi a tiež v tejto krajine značne exotické zvieratá – vydry. Ďalší deň nás čaká tak trochu druhá strana Dubaja, historické centrá Deira a Bur Dubaj. Keďže náš hotel sa nachádzal asi 1,5 km od pevnosti Al Fahidi, tentoraz sme k presunu zvolili vlastné končatiny. Pevnosť sa nachádza na rovnomennej ulici a je v nej múzeum mapujúce históriu a zvyky Dubaja, môžete tu zhliadnuť ako vyzerali v starej Dubaji domácnosti, škola, obchody, ale napríklad aj lode. Vstupné je skôr symbolické 5 AED. Vlastne v celých emirátoch je to tak, že hlavný ťaháky sú predražené a ten zvyšok je buď lacný a alebo zadarmo. Kúsok od múzea už začína naozajstný Souq čiže tradičný trh, avšak s veľmi dotieravými predavačmi. Akonáhle už raz vojdete dovnútra zvyčajne neodídete bez toho aby ste neurobili nákup. A počas tohto nákupu sa z ceny v tisícoch dirhamov môže stať aj zazmluvnené cena pod stovku, a aj za to sú predavači vďační. Pokiaľ ale nechcete tráviť desiatky minút v obchodíku a čeliť všetkým možným ponukám, tak na zvaní predavačov vôbec nereagujte. A upokojiť sa po takomto nákupe môžete aj výborné a osviežujúce šťavy z cukrovej trstiny, ktorú tu ponúkajú predavači nápojov a rýchleho občerstvenia. Na tento trh potom nadväzuje stará štvrť Al Shindagha, tradičné centrum Dubaja, kde jednu dobu zdržiaval šejk Al Makhtoum ktorý vládol emirátu Dubaj a vytiahol ho z recesie až k ekonomickej prosperite. V jeho dome sa nachádza múzeum, kde možno uvidieť aj tú fotografiu Letisková, o ktorom som hovoril hneď v úvode. Múzeí je v oblasti viac, avšak aj tu pokračuje stavebná činnosť, tak nie všetko bolo otvorené. Vraciame sa pozdĺž Dubai Creek k prístavisku malých drevených motorových člnov, ktorým sa hovorí Abra, a ktoré vás po zaplatení malého strieborného peniažky s motívom přomínajícím Aladinova lampu (1 dirham) prevezú na druhú stranu do štvrti Deira. V tejto časti sa trhov nachádza viac, je to najmä trh s korením (Spicy Souq) a trh so zlatom (Gold Souq). Predovšetkým ten druhý stojí za divení sa a fotografovanie neskutočných zlatých náhrdelníkov (v niektorých prípadoch skôr kobercov). Za oboma trhy cez hlavnú cestu mal byť ešte trh rybie, ale vzhľadom k čulé stavebnej činnosti v jeho okolí sme sa k nemu nedostali. Za ním sa nachádza ešte pobrežná promenáda ale … Takže sadáme na metro na stanici Palm Deira a vraciame sa na hotel. K Dubaji patrí tiež kúpanie. Rad pláží však patrí rôznym hotelom a tých verejných nie je toľko. Tak aspoň jedna pri tom šestihvězdičkového hoteli v tvare plachty Burj Al Arab. Vydávame sa metrom červenou linkou do stanice Mall of the Emirates. Nad ním sa čnie velliký tubus a práve v ňom je lanovka s lyžiarskou zjazdovkou. Ale vzhľadom k tomu, že snehu máme u nás v zime dostatok, táto atrakcia nás toľko neláka. Tak len prestupujeme na autobus linky č. 81, ktorá smeruje k pobrežiu. Od zastávky pri hoteli (mimochodom autobusovej zastávky sú tiež klimatizované … ak teda klimatizácia funguje) sa kúsok vraciame a prechádzame si ďalšie trh Souq Madinat Jumeirah. Tento krytý a už moderné trh je obklopený kanály a nachádza sa tu aj početné reštaurácie ktoré však v mnohých prípadoch otvárajú až vo večerných hodinách. My sa ale presúvame ďalej. Míňame už vyššie spomínaný hotel, ďalšie zábavný vodný park a po niekoľkých stovkách metrov konečne prichádzame na verejnú pláž Jumeirah Beach. No úprimne, výhľad na hotel a možnosť obstarania pekné fotky kazia žeriavy v okolí (opäť sa niečo stavia), chýba tu prezliekárne (na miestnom WC je zákaz prezliekanie), voda má koncom septembra teplotu ako vo vani au spŕch je to podobné, no ale vykúpali sme sa v Dubaji. To by bolo z Dubaja všetko, samozrejme že toto mesto ponúka ešte podstatne viac, ale my sme pobyt rozšírili o výlet do Ománskeho Muscatu a dediny Hatta, takže na viac čas jednoducho neostal. Často sa píše, že Dubaj je jednoducho drahá, no asi áno ak budete ubytovaní v päťhviezdičkových hoteloch, ale pobyt sa dá zaobstarať aj podstatne lacnejšie. Rovnako stravovanie nemusí byť drahé a je pestré. V rôznych reštauráciách ktoré nesú nálepky indickej, pákistánskej, jemenskej, sýrske a ďalších iných kuchýň sa dá relatívne lacno a dobre najesť najmä v Deir a Bur Dubaji v starých štvrti. Za hlavné jedlo aj s nápojmi dáte obyčajne 20 – 40 EAD, niektoré menu u reťazcoch rýchlych občerstvení sú aj za polovičnú cenu. A v ponuke sú hlavne kurčatá, ryby a plody mora. Len človek neznalý sa orientuje podľa obrázkov. A ak si chcete aj lacno nakúpiť v Dubaji je rad obchodov označených 1 – 20 EAD, kde za malý peniaz zoženiete ako upomienkové predmety, tak aj oblečenie alebo rôzne odevné doplnky. Skrátka v Dubaji si na svoje príde každý. Nezostáva než popriať: „Šťastnú cestu“.

Tento hotel nezaprie svoje miesto v Orientu. Najkrajší pohľad je na neho z Monorail prekonávajúci mora z ďalšej časti palmového ostrova.

Táto pevnosť sa nachádza v štvrti Bur Dubaj a dnes je v nej múzeum Dubaja.

Najtypickejšie dopravou cez Dubaj Creek, sú malé drevené lodičky Abra, prevážajúci cestujúcich medzi štvrťami Bur Dubaj a Deira. A prave breh druhej menovanej sa nachádza na obrázku a v spleti uličiek sú schované slávne tradičné trhy – súky.

Pôvodný štvrť v časti BurDubaj, s niekoľko múzeí, remeselnými dielničkami, mešitami a nádychom Orientu.