Výstup na Vysokú hoľu a Břidličná horu

Túra začína a končí v Karlovej pod Pradědem. Vďaka miestnemu lyžiarskemu areálu je tu niekoľko parkovísk a tak nie je problém na niektorom z nich zaparkovať auto na celý deň. Po zelene značené turistické stezce najskôr prejdeme veľkou časťou Karlova a na konci dediny začneme pomaly stúpať po lesnej ceste úbočím klobúk až k rázcestí Mravencovka. Medzi stromami sa občas otvorí výhľad na bezlesý hrebeň medzi bridlicovej horou a Vysokú palíc.

Na rázcestí Mravencovka prejdeme cyklotrasu a ďalej stúpame po zelenej, tentoraz úbočím Jelenci. Cestou minieme neznačkovanej odbočku na jeho vrchol s nadmorskou výškou 1 038 m. Dalo by sa však asi diskutovať o tom, či sa skutočne jedná o plnohodnotný vrchol alebo skôr len o výbežok iného kopca, Jelenka.

Čoskoro dôjdeme k ďalšiemu rázcestí, pomenovanom po pôvodne lovecké, neskôr turistické chate Alfrédka. Chata bohužiaľ v roku 2002 vyhorela a tak tu po nej v súčasnosti zostala iba zarastajúce podmurovka. Ale možno bude raz zase obnovená, rovnako ako po prvom požiari v roku 1962. Zatiaľ tu funguje vo vedľajšej chate aspoň malé občerstvenie s obmedzenou otváracou dobou.

Od Alfrédka sa vydáme po súbežne vedené červenej a žltej, prechádzajúcej prírodnou rezerváciou Pod Jelení studničkou, ktorá sa vyznačuje predovšetkým neobvykle vysokým počtom mravenisku. Pešina pozvoľna stúpa okolo vrcholu Jelenka (1 214 m nm), často lemovaná čučoriedkami, až k rázcestí Jelení studnička.

Rázcestí Jelení studnička sa nachádza už nad hranicou lesa na hlavnom hrebeni Hrubého Jeseníku, v sedle medzi bridlicovej horou a Jelenej chrbtom. Rázcestí je pomenované po neďalekej studničke s pomerne výdatným prameňom. Hneď vedľa je aj malá kamenná búda ktorá môže poslúžiť ako úkryt pred nepriaznivým počasím.

Ak by sme šli rovno na Vysokú hoľu, pokračovali by sme z rázcestí doprava po červenej. Ale keď už sme sa vyškriabali až sem, bola by škoda neurobiť si malú odbočku (cca 5 km) a zdolať ďalšie dva vrcholy (obzvlášť, keď je to skoro po rovine). Namiesto doprava odbočíme teda doľava po zelenej. Po niekoľkých stovkách metrov budeme mať po pravej strane nie príliš výrazný (aspoň z tohto miesta) vrchol Břidličné hory (1 358 m nm). Na vrchol nevedie značený chodník, ale vedie na neho niekoľko vyšliapaných cestičiek. Je z neho parádny výhľad a kúsok pod ním je malé kamenné more.

Druhým vrcholom je o niečo málo nižšia Pecná (1 330 m nm), vzdialený približne 1,5 km ďalej po zelenej od Břidličné hory. Vrchol tvorí malá skala a opäť ponúka krásne výhľady do všetkých strán. Zelená pokračuje k strateným kameňom a ďalej na juh, ale náš hlavný cieľ leží opačným smerom a tak sa rovnakou cestou vrátime späť na rázcestie Jelení studnička.

Od Jelení studničky pokračujeme ďalej úbočím Jelenieho chrbta a za necelú polhodinu dôjdeme na rázcestí Nad Malým kotlom. Zelená tu odbočuje vľavo, dole z hrebeňa. Pokračujeme teda teraz po červenej až na Vysokú hoľu. Pohodlná cesta len mierne stúpa a za necelú hodinu už sme u Vysoké palice.

Vysoká hole (1 464 m nm) je najvyšším miestom tohto okruhu a druhou najvyššou horou Hrubého Jeseníku. Vrchol však tvorí rozsiahla plošina a nie je ľahké určiť skutočne najvyšší bod. Rozcestník je umiestnený na drevenej búde (zrejme stanica ochrancov prírody), ale najvyšší bod bude s najväčšou pravdepodobnosťou inde. V mapách býva značený zhruba 400 metrov severozápadne od rozcestníku (vzhľadom na to, že sme v NPR Praděd a nevedie k nemu značený chodník, je teda neprístupný). V niektorých mapách je dokonca vyznačený ešte o meter vyšší bod hneď vedľa červeno značené chodníky, necelých 200 metrov pred rozcestníkom, ale v teréne pravdepodobne nie je nijako označený. Pred drevenou búdou sa nachádza ešte jedna zaujímavosť – hraničný kameň z roku 1681, na ktorom sú stále dobre viditeľné erby.

Teraz už nás čaká prakticky len nepretržité klesanie (okrem jedného krátkeho úseku) až do Karlova pod Pradědem. Cesta vedie okolo povesťami opradená Petrových kameňov, avšak v úctivej vzdialenosti. Priamo k Petrovým kameňom je opäť zakázaný vstup, hoci z druhej strany je lyžiarsky vlek, ktorý končí len pár metrov pod nimi. Ak je teda chcete vidieť zblízka, vyrazte si sem v zime na lyže.

Cesta nás dovedie až na rázcestie Nad Ovčárna, kde odbočíme doprava do modro značenej trase (prípadne môžete odbočiť doľava a dopriať si občerstvenie na Ovčárna – zachádzka je cca 1,5 km). Na ďalšom rázcestí Nad Veľkým kotlom si môžete vybrať, či budete pokračovať po modrej alebo po žltej, obe trasy vedú do Karlova. Možno o niečo výhodnejšie je zvoliť modrú, ktorá je o trochu kratšia, ponúka niekoľko vyhliadok na Veľký kotol a v spodnej časti vedie údolím okolo riečky Moravice. Ale žltá trasa vedúca po hrebeni okolo vrcholov Temná a Kopřivná, má určite tiež čo ponúknuť.