Výstup na Fuji

Na začiatok našej trasy Subashiri trail sme sa najprv doviezli rýchlovlakom do mesta Mishima, ktoré leží západne od Tokya, potom prestúpili na menšie vláčik do mestečka Gotemba. Až sem nám platil náš rail pass. Ďalej sme si kúpili lístok na autobus, ktorý nás doviezol až do piatej stanice výstupovej trasy (Fuji Azam Line Fifth Station) do dediny Minamitsuru-gun v oblasti Yamanashi vo 2000 mnm Odtiaľ už sme začali náš výstup.

Celá cesta až na vrchol je veľmi dobre značená s ukazovateľmi a naozaj sa nejde stratiť. Prvá časť cesty sa ide v príjemnom tieni hustého ihličnatého lesa. Stúpanie je pomerne strmé po lesnej ceste cez korene stromov a kamenné balvany. S ustupujúcim lesom sa okolia premení do nízkeho porastu kľaku a konečne sa nám ukáže aj vrchol hory.

Na ceste sa nachádzajú očíslované stanice, kde sú chatky na prespanie a aj nejaké občerstvenie. Pretože je Fuji sopečného pôvodu je cesta zhruba od 2/3 z lávové sutiny, ktorá sa často pri väčšom kroku pod nohami zosúva a ostré hrany úlomkov lávových úlomkov dovedú pri zakopnutia zanechať nepeknú pamiatku na pohorkách.

My zvládol vrchol zdola za 4,5 h od piatej stanice vo 2000m.nm Na vrchole hory sa nachádza posvätná brána strážená kameným drakmi. Nájdete tu tiež pár chatiek na prespanie a obchodíkov s občerstvením alebo suvenírmi – nič prehnane gýčovitého, naozaj len v skromnom množstve.

Náš celý výstup bol sprevádzaný soupajícími mraky, ktoré nám šli v pätách a poskytovali tak celú cestu pohľad ako z okienka lietadla. Neustále sa přelévající našuchorené mraky pod nami nám pri každej zastávke vynahradili to, že cez ne nebolo vidieť do krajiny. Načasovanie vyšlo presne na minútu, pretože keď som dorazila na vrchol a urobila pár fotiek, tak sa mraky preliali cez vrchol hory z druhej strany ako sme stúpali my a zahalili tak vrchol.

Na vrchole hory sa dá ešte obísť celý kráter sopky dokola. Cesta vedie okolo meteorologickej stanice, ktorá je na vrchu umiestnená a meria ako počasie tak i prípadnú sopečnú činnosť.

Zostupová cesta je vždy iný ako tá smerom nahor. Nemusíte sa tak na úzko vychodenej ceste míňať a tiež zostupová cesta je uspôsobená jemne sa sesouvajícímu terénu sutiny. My sme zostup zvládli „skluzmo“ za 1,5h. Pre kolena nám prišlo, že je menšia záťaž, keď sa v príkrom mäkkom Šútovo svahu dole pri behu vždy skĺznete. Je to ako v mäkkom snehu, voľný „pád“ Dolus len pribrzďuje rolovaním sutiny pod nohami. Na ceste sme stretli aj japonskú armádne jednotku, ktorá má pod horou základňu. Posledný úsek už sa opäť vracia do zalesnenej cesty, kde už je aj pevná pôda pod nohami. Tu už má zmysel si vyklepať tú horu sutiny, čo nápadu do topánok cestou nadol. Zostáva už len dôjsť do späť do piatej stanice odkiaľ jazdí pravidelne autobus späť do mesta Gotemba.

Hoci cesta nie je technicky náročná, musí sa počítať s rednúcim vzduchom, ktorý stúpanie 1500 výškových metrov robí o poznanie ťažšie. Predsa len sa vrchol Fuji nachádza v 3 a 3/4 mnm Výstup na horu určite zvládnu všetci s aspoň minimálnou kondičkou, obzvlášť ak si cestu rozdelí na 2 dni a prenocovaním v jednej z chatiek v staniciach cestou nahor.