Mys Tsumeki a Irozaki

Cesta č. 135, vedúca pozdĺž východného pobrežia polostrova Izu, ponúka mnoho miest s peknými výhľadmi na oceán. Mierime tadiaľto smerom na juh k mestu Shimoda.

Po vjazde do Shimody odbočujeme na polostrov Tsumeki a pokračujeme na samý juh, kde je malý ostrovček Ebisu. Na ten sa dostaneme pešo po úzkom moste.

Okolo malého ostrova vedie chodník, ponúkajúci bezprostredný kontakt s členitým sopečným pobrežím a oceánom.

Pri troche opatrnosti je možné opustiť úzky chodník a vydať sa objavovať krásy sopečných tvarov ostrých kameňov.

V diaľke je vidieť mesto Shimoda, ktoré má niečo cez 21 000 obyvateľov.

Presúvame sa v rámci polostrova Tsumeki na jeho najvýchodnejšiu časť. Aj keď je krásne teplo, je po letnej sezóne, a tak si miestnu pláž a okolie užívame úplne sami bez turistov.

Pokračujeme k majáku Tsumekizaki, odkiaľ je vidieť všetkých 7 okolitých ostrovov, strmé útesy nad Pacifikom aj okolité hory Amagi.

Schádzame po nepoznateľnej cestičke až takmer k oceánu. Sú tu pozdĺž pobrežia rôzne dlhé skalné útvary podobné stĺpom.

Opúšťame oblasť Shimody a smerujeme na samotný juh polostrova Izu, ktorý predstavuje mys Irozaki. Pobrežie okolo mysu Irozaki je drsné a pomerne nedotknuté.

Na myse je v skale zabudovaná malá svätyňa a na skale je aj nevyhnutný maják. Od členitého drsného pobrežia sú už smerom na juh len samé vody Tichého oceánu.

Vraciame sa späť pozdĺž východného pobrežia polostrova Izu na sever. Za mestom Izu – Inatori odbočujeme do hôr, aby sme si urobili večernú zastávku s pohľadom na pobrežie a oceán.