La Palma a víno

Prvá vínna réva tú začala byť pestovaná niekedy okolo roku 1505 v sídlach španielskych prisťahovalcov. Poloha Kanárskych ostrovov sa zdá byť na tento účel nevhodná, sú tu prakticky najjužnejšie položené vinice na severnej pologuli. V skutočnosti je podnebie významne ovplyvňované príhodnú polohou v Atlantiku s optimálnym množstvom zrážok a príjemnou teplotou, ktorá v zime obvykle v nižších polohách neklesá počas noci pod 15 stupňov a v lete nestúpa počas dňa nad 27 stupňov. Unikátna je aj sopečné podložie, takže pestovanie vínnej révy a produkcie kvalitných vín tu má svoju tradíciu. Škoda, že v Česku nie sú tieto vína bežne k dispozícii, na rozdiel od susedného Nemecko, o vývoze do USA ani nehovoriac. Ostrov La Palma je z hľadiska vinárskej produkcie rozdelený do troch oblastí. Zóna Hoyo de Mazo zaberá východnú časť ostrova. Vínna réva sa tu obvykle „plazí“ po vulkanických kameňoch a tufu bez akéhokoľvek vedenia, na ktoré sme od nás bežne zvyknutí. Je tak v priamom kontakte so zemou. Typickými odrodami tu sú Negramoll (modrá odroda) a listan Blanco (biela odroda). Krásne plné telo vín prekvapí svojou ovocnosť a ľahkosťou. Zóna Fuencaliente sa rozprestiera na juhu až juhozápade. Aj tu sa vínna réva prevažne „plazí“ po teréne, ktorý je tvorený hlavne sopečným popolom. Najdôležitejšími odrodami tu sú Malvasia, listan Blanco a Bujariego. Najznámejší je asi prvý z nich, aj keď víno z odrody Malvasia zvyčajne spadá do kategórie polosladké až sladké. Zóna sever, vínna réva je tu väčšinou rôznym spôsobom vedená, napr. Akúsi strechou vrchných drôtov či tyčí, prípadne je zväzovanie do rôznych tvarov a opäť vedená vrchnými drôty. Odrodová skladba je z môjho subjektívneho hľadiska najzaujímavejšie a je najviac tvorená druhy Negramoll, Líšťany Prieto, Albillo a Almuňeco. Musím sa priznať, že práve vína zo severu bola pre mňa tá najkrajšia, čím avšak nechcem nijako podceňovať oblasti predchádzajúce. Navyše tu je možné ochutnať skutočnou vinárskou raritu. Tou je Vino de Tea, ktoré vzniká školením v sudoch, vyrobených z dreva endemické borovice kanárske. Rozhodne to nie je grécka retsina, ale charakteristický tón živice a vôňa ihličia robí z týchto vín fantastický zážitok. La Palma ponúka milovníkom pekných vín veľa zážitkov, ktoré možno spojiť s poznávaním nádhernej prírody.

Cesta lietadlom trvá v prípade priameho letu z Nemecka okolo 5 hodín. Z Českej republiky ale zvyčajne neexistujú priame lety, všetko sa pretiahne o prestup niekde inde. Podľa letové trasy sa môžeme tešiť pohľadom na najväčší z Kanárskych ostrovov Tenerife s dominujúcim stratovulkánom Pico de Teide (3817 mnm). Iná letová trasa nás môže zaviesť až nad severnú časť Tenerife – pohoria Anaga s členitým pobrežím plným útesov. Odtiaľ už je to len pár minút k cieľu cesty.

Naša základňa je kúsok na sever od letiska v Los Cancajos. Odtiaľ ideme na juh po ceste LP-2 a v obci Callejones odbočujeme vľavo na parkovisko, ktorému dominuje pekný dračinec. Miestne vinárstvo zrovna ponúka celkom 7 rôznych vín, pochádzajúcich z okolitých lokalít: 3 červená, 4 biela. Bez výnimky sa jedná o listan Blanco a Negramoll v cenových reláciách od 4.50 EUR na fľašu. Nazeráme do pivničných priestorov, kde sú ako drevené sudy, tak nové nerezové technológie. Fotenie zakázané.

Pokračujeme na samý juh ostrova do oblasti Fuencaliente (Los Canarios). Najväčším turistickým trhákom tú je vulkán San Antonio (677 mnm). Z jeho hrany je pekný pohľad na celé južné pobrežie s apokalyptickú sopečnou krajinou. Z vinárskeho hľadiska sú atraktívne vinice s vínnou révou plaziaci sa na jednotlivých terasách po sopečnom popolčeka. Tož rýchlo k nejakému vinári …

V roku 1677 pokryla erupcia vulkánu San Antonio túto oblasť ostrova nánosom sopečného popola. Okolo roku 1690 sa miestni farmári rozhodli začať tú pestovať vinič. Vinárstvo Carballo ťaží z mnohoročnej tradície, pradeda dnešného vlastníka Eliseo Carballo Péreza už vyvážal svoje vína do Ameriky. Dnešné vlajkovou loďou je bez debát biela Malvasia, prírodne sladké víno s aromatika broskýň a exotického ovocia. Za ochutnanie však rozhodne stojí aj plnšie Gual, Verdello a Bastardo. Príjemná ovocné vína vznikajú z miestnych odrôd Negramoll a Bujariego. Vinárstvo ľahko nájdete v blízkosti odbočky k vulkánu San Antonio.

Východná a západná časť ostrova v jeho strede prepája cesty LP3, ktorá sa po mnohých zákrutách zakusuje do horského hrebeňa a po dlhom tuneli nás zavádza do iného sveta. Veľmi často je totiž na východných svahoch hmla, prípadne nadrobno Mží, kdežto za tunelom vládne krásne slnečné počasie. Po zdolaní spomínaného tunela odbočujeme vľavo na veľmi úzku horskú cestičku LP301 a zastavujeme v oblasti rozľahlých čiernych plôch, zelených borovíc kanárskych a hlavne nádherných výhľadov na typické pretekajúca mraky, putujúci od východu a ako zázrakom sa rozpúšťajúce za hrebeňom Cumbre Nueva.

Pokračujeme po hlavnej ceste LP3 a po klesanie za mestom El Paso odbočujeme na ceste LP2. V mestečku Las Manchas je za benzínovou pumpou odbočka vpravo, ktorá klesá k múzeu vína. V dvoch podlažiach červenej budovy nachádzame expozíciu o histórii pestovanie vínnej révy na La Palme, štýlovo upravené sudy, na záhrade za domom ukážky rôznych odrôd a tiež interiér tradičného vínnej pivnice s potrebným vybavením.

Vinárske zážitky je príjemné kombinovať so zdolávaním turistických cieľov. Vyrážame po ceste LP4 do výšky 1880 mnm na miesto, odkiaľ odbočuje vľavo vozová cesta sa smerníkov Pico de la Nieve. Tá je určená len pre terénne autá a končí pri lesnej chatky na hornom okraji borovicového lesa. Odtiaľ stúpame úzkou cestičkou až na východné hrebeň Caldera de Taburiente na spomínaný vrchol, vysoký 2239 mnm Je to vynikajúci vyhliadková cesta, nad nízkymi oblaky sa týči Pico de Teide, vidieť sú aj ďalšie susedné ostrovy La Gomera a vzdialenejšie El Hierro. Je sobota, a to je deň, kedy si idú miestni lovci zaloviť. Okolo sa ozýva streľba …

V hlavnom meste ostrova je veľa príležitostí na kulinárskym zážitkom. Odpočinkový deň je možné začať na parkovisku pri prístave, kde sa každú nedeľu od 9:00 koná blší trh. Medzi všetkým možným sortimentom nachádzame aj chlapíka s vecami z bývalej ZSSR (Proletári všetkých krajín, spojte sa …). Miestnou špecialitou je Cafe Barraquito, kafe s kondenzovaným mliekom (bežne Cafe Cortado), avšak naviac s rumom.

Severovýchodná časť ostrova nie je úplne typickou vinárskou oblasťou, ale má iné čaro. Vyrážame z Los Cancajos, polojasno, za hlavným mestom sa zaťahuje a na severe jemný dáždik. Preto tu tiež je pekná vegetácie. Za Roque Faro schádzame z hlavnej cesty LP1 k pobrežiu do dedinky El Tablado. Tak tu sa skutočne zastavil čas. Mnoho starých stavení, dračince a snový výhľad na severné pobrežie a oceán, nad ktorým sa strieda dážď so slnkom, berú dych. Najväčším prekvapením je zostup do snáď najkrajšie tiesňavy ostrova, Barranco Fagundo. Po lávových stenách pitoreskných tvarov sa plazí sukulenty a dole búrok Atlantik. Vrelo odporúčam.

Vraciame sa opäť na juh ostrova. Od vulkánu San Antonio strmo klesáme a potom aj miestami voľným terénom šplháme na vulkán Teneguía. Na vrchole je dosť silný nárazový vietor, trekové palice sa hodí. V krajine plnej sopečného popola sú terasy a plochy vínnej révy, ktorej zeleň príjemne kontrastuje s čiernym podkladom.

Toto pomerne veľké vinárstvo sa nazýva po rovnomennom vulkánu a je v centre mesta Los Canarios (Fuencaliente). Stavom sa tam po zdolaní spomínaného vulkánu. Ako už tu bolo napísané, najlepšie vína z odrody Malvasia pochádzajú z miestnych „Llanos Negros“, čierneho sopečného popola vulkánu San Antonio. Malvasia je pýchou tohto vinárstva. Ako už to ale u veľkých firiem býva, mnoho jej vín pochádza z hrozna, vypestovaných v iných oblastiach La Palmy.

Z Los Canarios to je autom asi 15 minút jazdy k južnému pobrežiu na Playa Zamora. Nečakajte žiadne moderné stredisko plné turistov. Sú tu najmä Španieli a miestne. Sympatické miesto, trochu staromódny, so skvelým barom a banány pre hostí zdarma.

Z východu ostrova na jeho severozápad je to celkom dlhá cesta, teda aspoň časovo. Na druhú stranu je potrebné ju absolvovať, príroda je tu skvelá as vínom sa určite tiež stretnete. Našou zastávkou je malá obec Las Tricias. Rad chodníkov a ciest z nej klesá smerom k oceánu. Úplne fantastické tu je množstvo dračinců, ktoré míňame okolo niekoľkých starých usadlostí.

Stúpame pozdĺž strmé bralá a nakoniec sa uprostred obce stavom v štýlovom obchodíku, kde sú predstavené vína miestnych vinárov. Možno je degustácia aj nákup fliaš.

Pokračujeme v obhliadke severozápadu La Palmy. Pred Santo Domingo (za veľkým futbalovým štadiónom) odbočujeme vľavo na úzku cestičku a klesáme na parkovisko, ktoré je cca 150 metrov nad oceánom. Odtiaľ strmo zostupujeme útesy na Punta y Proisy de Santo Domingo – kúpanie v prírodnom „bazéne“, ktorý nás chráni pred vlnami oceánu. V mestečku Santo Domingo nás na námestí prekvapuje Čeština miestnych majiteľov reštaurácie. Petra a Jiří tú vedú podnik už 3 roky (2017). Rozprávame sa u Cafe Cortado, a to aj o miestnych vínach.

Pri spiatočnej ceste južným smerom pozdĺž západného pobrežia zastavujeme pred Tijarafe v ďalšom veľkom vinárstva. Mám rád ich vína, vznikajúce z viniča v polohách medzi 800 až 1500 metrami nad oceánom. Produkcia Bodegas Vega Norte zahŕňa unikátne a exkluzívne vína, napr. Vino de Tea, školené v sude z borovice kanárske ( „tea“). Tá bola v minulosti najdostupnejším drevom na výrobu sudov. Víno má nezameniteľnú vôňu borovicového ihličia a stopy živice v chuti. Možno si ho niektorí nezamilujú, ale rozhodne stojí za ochutnanie.

Tak to je ďalší typický produkt Kanárskych ostrovov a teda aj La Palmy. Odporúčam prejsť sa bujnou vegetáciou na rozsiahlych plochách napr. Na severovýchode ostrova pri San Andrés alebo Puntallana. Banány tu dokonca majú svoje múzeum v Tazacorte.

Ďalšie prieskum ostrova nás zavádza po ceste LP2 za Las Manchas. Nachádza sa tu vinárstvo Tamanca. Najskôr skúmame interiér firemné reštaurácie. Výborné miesto pre občerstvenie.

Vinárstvo má k dispozícii rozsiahle pivničné priestory, kde sú ako moderné nerezové technológie, tak veľké množstvo sudov pre školenie predovšetkým červených vín. Pán šéf nám ukázal i časť archívu.

Kúzlom ostrova je niekoľko pláží a miest, ktoré boli prístupné len pešo a ponúka kúpanie s minimom ľudí a oddych v atraktívnom prírodnom prostredí. Ideme tunelom na západ a sever ostrova. Za Tijarafe a pred obcou Aguatavar odbočujeme vľavo a klesáme dosť úzku a miestami aj horšie zjazdnou spevnenou cestou k pláži de la Veta. Z parkoviska je to ešte cca 350 výškových metrov k oceánu. Aj tu miestni pestujú vinič, len tak pre svoju potrebu.

Pri spiatočnej ceste sa zastavujeme na tejto vyhliadke, označované sprievodcovi ako najlepší z celého ostrova. Pred nami je mesto Los Llanos, za ním sa tiahne hrebeň Cumbre Nuevo a vľavo na nás vidí každá hora, na ktorej sme tiež zastali: Pico Bejenado.

Naše putovanie po La Palme sa chýli k svojmu záveru. Silueta susedného Tenerife nie je od pobrežia vidieť každý deň. Ale nájsť ju môžete ako symbol napr. Na pive Dorada, ktoré z tohto ostrova pochádza. Nádherná miestna príroda je tou hlavnou devízou, ktorá nás inšpiruje k ďalšej možnej návšteve. Pekná vína kladný dojem len umocňujú. A ich pár vzoriek je ozdobou domáceho vínnej pivnice.