švajčiarsko

Monterosa na lyžiach v lete

Na Skialp v štyroch tisícoch

Napísal / a 27 článkov a sleduje ho / ju 10 cestovateľov
Monterosa na lyžiach v lete
Vložené: 13.08.2021
Autor: Markéta Fibigerová © gigaplaces.com
Vhodné pre:
extrémistov
boli tam:

Skialpování v štyroch tisícoch s parádnymi zjazdy aj v takto neobvyklom letnom období. Nocľahy na chatách Mantova a Gnifetti. Vrcholy: Punta Giordani (4046 m), Balmenhorn (4167 m), Piramide Vincent (4215), Punta Gnifetti – Capano Margherita (4554 m), Corno Nero (4322 m), Ludwigshöhe (4344 m). Príchod do hôr cez malebné dedinky ako je Scopello, kadiaľ sa jazdí Giro d Italia. August 2021.

Prečo na lyžiach

Lyže sme pôvodne brať nechceli, ale vzhľadom k počasiu, kedy najskôr týždeň chumelilo a potom nasledovala predpoveď na päť dní jasno, bolo rozhodnuté. Najväčší problém bol nakoniec na chatách, nastavených na letný režim, kedy sa vstáva medzi druhou a piatou hodinou rannou. Márne sme sa im pokúšali vysvetliť, že chceme raňajkách až v sedem hodín. My totiž nepotrebovali vyrážať za tmy za svetiel čeloviek a absolvovať túru, kým je ľadovec zmrznutý, my naopak potrebovali vyšliapať na štvortisícovky presne tak, aby sme z nich schádzali až po poludní, kedy sneh zmäkne na potrebný firn. A zjazdy to boli fantastické.

Prečo na lyžiach
Autor: Viktor Polášek © gigaplaces.com

Prečo na lyžiach

Lyže sme pôvodne brať nechceli, ale vzhľadom k počasiu, kedy najskôr týždeň chumelilo a potom nasledovala predpoveď na päť dní jasno, bolo rozhodnuté. Najväčší problém bol nakoniec na chatách, nastavených na letný režim, kedy sa vstáva medzi druhou a piatou hodinou, kde sme sa márne pokúšali vysvetliť, že chceme raňajkách až v sedem hodín. My totiž nepotrebujeme vyrážať za tmy za svetiel čeloviek a absolvovať túru, kým je ľadovec zmrznutý, my naopak potrebujeme vyšliapať na štvortisícovky presne v tom čase, aby sme z nich schádzali až po poludní, kedy sneh zmäkne na potrebný firn. A zjazdy to boli fantastické. Kým lanová družstvá pochodovala stabilným tempom nahor i nadol, my to dole sfrčeli za pár minút. Po druhej hodine popoludňajšej bol navyše ľadovec úplne voľný, a tak sme potrebné z Margherita Hütte schádzali úplne sami tých tisíc výškových metrov. Nádhera.Trhliny sú v lete dobre vidieť, starostlivo sme sa im vyhýbali. Vracali sme sa navyše po ceste, kadiaľ sme predtým stúpali. Váha rozložená na plochu lyží, je pre snehové mostíky vhodnejšie záťaž, než človek v mačkách, bol ten posledný argument, ale to viete, že keď prejdete cez miesto, kde je len malá dierka do tmy, ale pod ňou tušíte kráter, je vo vás trochu malá dušička. Na fotke je zachytená chata Margherita (v mrakoch), najvyššie položená alpská chata 4554 m. Snímka je zhotovený zo štyroch tisíc, zo sedla Colle del Lys. Je to miesto, kadiaľ vedie hranica medzi Talianskom a Švajčiarskom.

Prečo na lyžiach
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Príchod do hôr

Autom sme došli až do Alagna Valsesia, odkiaľ sme vyšli s lyžami hore lanovkou na Punta Indren (3200 m). Dedinky Piemontu, kadiaľ sa klikatila cesta, nás natoľko očarili, že sme začali v zápätí googliť jednotlivé miesta na mape, aby sme sa dozvedeli, že prechádzame cez niekoľko pamiatok UNESCO. Strohé kamenné domy bez fasád napriek tomu malebné v horskom prostredí práve svojím prevedením. Horská riečka, vinice, všade plno kvetov a hlavne čulého ruchu. Zavesená ružová kolesá v rôznych variantoch na priečeliach domov, na kruhových objazdoch.

Príchod do hôr
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Aklimatizácia

Aklimatizácia by bývala bola lepšia, keby sme sa neocitli tak rýchlo vo výške nad tri Ticic, ale šliapať tohle v přeskáče s lyžami na batohu úplne nechcete a ani nemôžete, pretože by ste ich zničili. Rovnako ako nedáva zmysel baliť na obe varianty – peších i lyžiarsku. Dole teplota okolo dvadsiatich piatich stupňov, hore nula. Hlava nás prestala bolieť až po dvoch dňoch (teda, ako koho) a rovnako tak sme trpeli nespavosťou. Insomnia je bohužiaľ jedným z prejavov prvých štádiami horskej choroby. Na snímke prestupná stanica Cimalegna – Passo Salati (3000 m)

Aklimatizácia
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Výstup na Punta Giordani

Na snímke je pohľad pri výstupe z lanovky na Punta Indren (3200 m). Úplne vľavo je sedlo, ktorým sme pri spiatočnej ceste schádzali dolu. Vrcholok prvý štvortisícovky, ktorú máte „na rane“ – Punta Giordani (4046 m) je na snímke uprostred vpravo. Výstup od lanovky trvá asi hodinu a pol, v poslednej tretine sme museli presedlať na mačky a lyže dať na Bagle, pretože ľad kĺzal aj pod haršajznami.

Výstup na Punta Giordani
Autor: Markéta Fibigerová © gigaplaces.com

Zostup z Punta Giordani

Myšlienka zísť juhozápadným hrebeňom pod Piramide Vincent (4215 m), respektíve nájsť v ňom prestup na sneh a zísť to, sa ukázala ako nepárne. Asi hodinu sme sa tam plačali v skalách (snímka vľavo), až sme narazili na niekoľko slučka ku zlaňovanie idúcich v traverzu za sebou. Vyskakovať v přeskáče s lyžami na batohu, navyše do boku a na fixech, ktoré nevyzerali úplne dôveryhodne, už nám fakt prišlo ako blbosť. Pokorne sme sa teda zase vydriapali naspäť hore a zišli ľadovcom Indren. Na snímke vpravo sú vidieť naše stopy od lyží lemujúce cestu vyšliapanú od mačiek a tiež onen skalnatý hrebeň. Keď sme hrebeň videli druhý deň z druhej strany, ťukali sme si na čelo a gratulovali si k rozhodnutiu to včas otočiť. Cesta po hrebeni tam naozaj je, ale celý čas vedie po skale, všetky „zhora nádejné“ snehovej pasáže končí v kameňolomoch.

Zostup z Punta Giordani
Autor: Viktor Polášek © gigaplaces.com

Prístup na chatu Mantova

Naša skupina mala päť členov. Jeden profesionálny fotograf, jeden výrobca lyží (Four Oaks Skis) a jeden starosta (nemenovanej obce). My dvaja s Honzom mali ten deň výročia osemnásť rokov od svadby, nedal mi ani kyticu Holomek.

Prístup na chatu Mantova
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Veterný Balmenhorn a Piramide Vincent

Druhý deň sme teda už šliapali od chaty Mantova nahor. Bolo jasné slnečné počasie, ale pomerne veterno. Pôvodný predpoveď úplne nezahŕňala vietor dosahujúci v nárazoch 50 km za hodinu, čo je rýchlosť, pri ktorej vám lietajú lyže. Poryvy neutíchal a do tvárí bodal zmrznutej kryštáliky. Niekoľko desiatok výškových metrov pod vrcholom Piramide Vincent (4215) sme to otáčali s myšlienkou, že na protiľahlom Balmenhorn (4167 m) bude lepšie a hlavne je tam bivak. Bolo. Na fotke máme vpravo bivak a za nami je plochý vrchol Piramide, z ktorého sme si chceli zísť. Vrátili sme sa na neho v popoludňajších hodinách, kedy bol vietor aspoň trochu teplejšie. Lyže sme nechali radšej v sedle a šli to len na mačkách.

Veterný Balmenhorn a Piramide Vincent
Autor: Viktor Polášek © gigaplaces.com

Výstup na Piramide a Balmenhorn

Ľavý snímka zachytáva posledné výstupovú pasáž na Piramide Vincent (4215), snímku uprostred krátku Feratu vedúce k vŕšku Balmenhorn (4167 m), snímka vpravo je zhotovený z vŕšku Balmenhornu a pozerá severovýchodným smerom na Corno Nero (4322 m).

Výstup na Piramide a Balmenhorn
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Ježiš na Balmenhornu

Na vŕšku Balmenhornu (4167 m) je ohromný Ježiš. Asi má chrániť všetky, čo spia pod ním v bivaku. Keď zle fúka vietor, ucítite aj štipľavý dôkaz toho, že tu nie je kadibudky, takže sa chodí napravo na skalu. Bivak je naozaj zázračným útočiskom pre tých, ktorí sa tu ocitnú za nepriaznivého počasia. Bolo v ňom každopádne obsadené už za slnka na poludnie.

Ježiš na Balmenhornu
Autor: Jan Fibiger © gigaplaces.com

Capanna Gnifetti

Zjazd ku chate Gnifetti (celkom sme ho absolvovali trikrát) bol zakaždým parádny. Mäkký letné firn len odstřikoval od lyží. Jediné, čo nám azda kazilo dojem, boli naše spálené pery. Napriek tomu, že sme si tváre neustále mazali krémom s faktorom päťdesiat, mám rovnako pľuzgiere na puse. Na chatu zhora vedie opäť krátka feraty. Nad hlavou nám celkom často krúžili vrtuľníky – čiastočne so zásobovaním.

Capanna Gnifetti
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Capano Margherita

Na čtyřtisícovce Punta Gnifetti, prípadne Signalkuppe (4554 m) sa nachádza najvyššie položená chata v Alpách Capano Margherita. Je pomenovaná po talianskej kráľovnej Margherite, Markéte Savojské, ktorá ju osobne otvárala. Musela to byť dievča pomerne húževnatá, keď vo svojej dobe vyliezla takto vysoko na ľadovec, navyše celkom iste v sukni, pretože v nohaviciach vtedy ženy chodiť nesmeli. Po Margherite je pomenovaná aj najznámejší talianska pizza. Na chatu sme vyrazili tretí deň našej vysokohorskej dovolenky.

Capano Margherita
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Colle Del Lys

Vietor sa pomerne upokojil, ráno síce poletovali drobné vločky, ale vzápätí oblohu zaliala modrá a my mohli pokojne stúpať do sedla Colle Del Lys (4220 m), kde prekračujete hranice z Talianska do Švajčiarska. Bol to tam v sedle celkom Václavák, niekoľko lanových družstiev rôznych národností. Nenechajte sa zmýliť názvom, nie je to žiadny prelez, sedlo je „placka“, kam plynule vyjdete zo všetkých strán – a na všetky strany máte výhľady. Pred nami sa otvorila cesta k Margherite hut (na snímke na vŕšku v mraku) a pohľad na Zumsteinspitze (4562 m) a Dufourspitze (4634 m) priamo oproti chate. Nie je to na nich odtiaľto ďaleko, na Zumstainspitze sa bežne chodí, na Dufourspitze – najvyššiu horu Švajčiarska – je to cez skalnatý hrebeň prelez trochu ťažšie. Zložili sme z lyží haršajzny, aby nám to po pásoch lepšie kĺzalo, cesta viedla zo sedla mierne z kopca a potom niekoľko desiatok metrov po rovine. Čakalo nás však k chate stúpanie okolo 350 výškových metrov. Napravo od nás sa vynímala mohutná Parrotspitze (4443 m), chvíľu sme diskutovali, či na nej cestou späť polezú, ale vzápätí sme to zavrhli, jednoducho sa nám nechcelo.

Colle Del Lys
Autor: Libor Fojtík © gigaplaces.com

Pivo na vrcholku sveta

Hore k chate sme dorazili okolo jednej hodiny, ideálne na to, aby medzitým – ako si dáme vrcholové pivo – zmäknuté sneh. Bavili sme sa pri návšteve vysokohorskej toalety, kde vás doslova žiadali: „Try to shit on the hole“, voda je proste vzácna. Honza s Viktorom si vyniesli lyže až k chate, takže si užili zjazd ledovatým čtyřicetistupňovým svahom, my ostatní ich mali päťdesiat metrov pod chatou. Ľadovec sa krásne vyľudnil, schádzali sme úplne sami až ku Gnifetti hut. Cestou sme to vzali okolo Ježiša, bol pod ním moc pekný freeride. Vo štyri hodiny popoludní na chate, do večera hromadne podávané v sedem večer zostávajú tri hodine, tak snáď len usušiť přeskáče, mačky, pásy a potom sa pokúsiť odpočívať, čaká nás zrejme zase bezsenná noc.

Pivo na vrcholku sveta
Autor: Jiří Novotný © gigaplaces.com

Corno Nero a Ludwig 's Hohe

Posledný deň hore, dnes už schádzame dole. Libor síce vyzerá neveselo – tá výška mu naozaj nerobí dobre – ale nakoniec aj on chce ísť znova hore. Čakajú tam dve posledné štvortisícovky, okolo ktorých sme zatiaľ len chodili – guľatá snehová Ludwig 's hohe (4344 m) a vedľa nej skalnatý špiciak Corno Nero (4322 m). Na snímke je zachytený dolezú na Ludwig 's hohe, Corno Nero je tá špička vpravo – ako vidno, záver (30 metrov – presne nameralo naším lanom) sa lezie po padesátistupňovém ľadu, dole sa najčastejšie slaňuje. Bolo to pomerne zaujímavé spestrenie, len sa tam motal pomerne veľa skupín a hore nebolo úplne veľa miesta. Na snímke je úplne vľavo vidieť aj vrchol Punta Giordani, ktorý sme išli prvý deň.

Corno Nero a Ludwig 's Hohe
Autor: Viktor Polášek © gigaplaces.com

Zjazd k lanovke

Od Gnifetti sme schádzali sedlom v ľadovci Indren. Google vytvoril z troch fotiek zaujímavý súhrn, ktorý celkom verne zachytáva realitu. O dosť horšie ako sedlo bol pozvoľný dojazd po vroubkatém povrchu k lanovke. Za tie štyri dni, kedy nesnežilo, len pralo slnko, ubudlo snehu natoľko, že sme namiesto nepoznávali.

Zjazd k lanovke
Autor: Jan Fibiger © gigaplaces.com

Zjazd sedlom k lanovke

Fotky zjazdov vyzerajú vždy placaté. Aspoň má Libor špičkový pretekársky postoj.

Zjazd sedlom k lanovke
Autor: Viktor Polášek © gigaplaces.com

Piemont

Na noc sme zakotvili v malebnej dedinke Boccioletto a nasledujúce dva dni strávili pomalým návratom do Čiech so zastávkami na Sacro Monte di Varese (Svätá hora, pamiatka UNESCO) a u jazier Lago d ‚Orta a Lago d‘ Garda. Taliansky Piemont nás očaril svojou rozmanitosťou a nádhernou citlivosťou tamojšej architektúry.

Piemont
Autor: Viktor Polášek © gigaplaces.com
Zatlieskaj autorovi článku!
Zdieľaj to:

Články blízkosti

vzdialenosť 9 km
Výprava Allalin

Výprava Allalin

vzdialenosť 10 km
Výstup na Breithorn

Výstup na Breithorn

vzdialenosť 10 km
Výstup na Breithorn (4164 m nm)

Výstup na Breithorn (4164 m nm)

vzdialenosť 10 km
Výstup na Rimpfischhorn (4199 m nm)

Výstup na Rimpfischhorn (4199 m nm)

vzdialenosť 11 km
Jazernej cesta

Jazernej cesta

vzdialenosť 11 km
Prechod od Klein Matterhornu po Castor

Prechod od Klein Matterhornu po Castor

vzdialenosť 14 km
Cestopis - Cesta do Švajčiarska

Cestopis - Cesta do Švajčiarska

vzdialenosť 14 km
Täschalp 2214 m nm

Täschalp 2214 m nm

Praktické informácie

Vďaka!

Bol (a) si tam? Napíš recenziu tohto miesta

Hodnotilo už 0 cestovatelia

Bol (a) si tam? Napíš recenziu tohto miesta

Pre vloženie recenzia sa musíš alebo