Článok Barrando de Erques

Začiatok trasy je v mestečku Vera Erques. My sme sa došli autom a zaparkovali na pár parkovacích miestach nad kostolom. Ale ide sem aj autobus, stačí pohľadať na google mapách, alebo miestnych titsa stránkach odkiaľ av koľko hodín.

Než vstúpime na trek, tak máme možnosť sa pokochať pohľadom dole a občerstviť na odpočívadlách s lavičkami. Je odtiaľto naozaj dobrý výhľad skoro na celú dĺžku kaňonu a tak viete na čo sa pripraviť a kde zhruba vedie trasa.

Pomaly stúpame nahor po trase. Najprv minieme pár domčekov, kde majú v chlieviku kozy a pri búde priviazané psy. Potom vedie cesta ďalej okolo pár borovíc, čo tu na juhu je celkom neobvyklé, takto väčšie stromy tu nemávajú veľa vlahy. Pri pohľade späť mám krásny výhľad na neďaleký ostrov Gomera. Mali sme aj šťastie na dobrú viditeľnosť, pretože často býva z časti zahalený v mraku alebo opare.

V najvyššom bode treku obchádzame skalný masív, cesta nie je značená farebnými značkami, ale občas treba hľadať tú správnu cestičku medzi vegetáciou. Sem tam nájdete na ceste tzv. mužiky, kamene navŕšené na seba, ktoré označujú trasu.

Pod previsom skaly sme našli a nahliadli aj to skalného bytu. Masívna drevená futra a dvere ešte zostali zachovalé. Zvyšok miestnosti je už vybývaný, len zvyšky ohniska sú ešte vidieť. Výhľad zo priedomí mali miestni obyvatelia ale skvelý.

Potom už pomaly schádzame suťovou cestičkou dole do kaňonu. Vďaka tieni a väčšiemu vlhku tu nachádzame na miestne pomery naozaj bujnú zelenú vegetáciu. Dokonca je tu často vidieť čistinky trávy a rozkvitnuté kríky aj kaktusy.

Napokon sme zišli až na dno kaňonu. Až nedávno výdatne pršalo, tak je tu sucho, len občas nájdeme menšie jazierka, kde voda ešte neodtiekla alebo nevyschla. Cesta je to pomerne dôsledne značená mužíkmi.

Pôvodná plánovaná cesta nás mala viesť chvíľu po protiľahlej strane zrázu. Cestu sme aj videli, ale nenašli sme úplne vhodné miesto, ako sa na ňu dostať. Ale pretože sme vedeli, že je to len kúsok, tak sme šli priamo korytom kaňonu. Občas sme tak museli zdolať väčšie kamenné útvary.

Dno kaňonu sme nakoniec zvládli prejsť bez úhony. Až na jeden menší slez po asi 3 metrovej skale to bola pohodová cesta. Po pár metroch sme nakoniec narazili na pôvodnú trasu, ktorá nás vyviedla zase nahor z kaňonu von. Cestou míňame vykvitnuté agáve.

Potom nás už čakal len návrat späť po ceste do dediny Vera de Erques. Až miestni jazdia autami aj po tejto malej cestičke, my boli radi, že sme auto nechali v centre na parking mieste. Tu tými úzkymi a strmými cestami by som sa nerada prechádzala. Takto si tu viac vychutnávame okolitú architektúru, ktorá sa prelína s rozkvitnutými plotmi.