Trek rokline rieky Erques

Kratší ale trochu fyzicky náročnejší trek roklinou rieky Erques nájdete na západe ostrova Tenerife, neďaleko mesta Adeja. Začiatok trasy je v malom mestečku Vera de Erques a cesta nám zabrala asi 2–3 hodiny. Výhodou je, že časť trasy vedie vyschnutým korytom rieky Erques, ktoré je zahĺbené hlboko v skalách, a tak budete schovaný v chládku cez silným kanárskym slnkom.
Vera de Erques
Začiatok trasy je v mestečku Vera Erques. My sme sa došli autom a zaparkovali na pár parkovacích miestach nad kostolom. Ale ide sem aj autobus, stačí pohľadať na google mapách, alebo miestnych titsa stránkach odkiaľ av koľko hodín.

Vyhliadka do kaňonu
Než vstúpime na trek, tak máme možnosť sa pokochať pohľadom dole a občerstviť na odpočívadlách s lavičkami. Je odtiaľto naozaj dobrý výhľad skoro na celú dĺžku kaňonu a tak viete na čo sa pripraviť a kde zhruba vedie trasa.

Vyhliadka na Gomeru
Pomaly stúpame nahor po trase. Najprv minieme pár domčekov, kde majú v chlieviku kozy a pri búde priviazané psy. Potom vedie cesta ďalej okolo pár borovíc, čo tu na juhu je celkom neobvyklé, takto väčšie stromy tu nemávajú veľa vlahy. Pri pohľade späť mám krásny výhľad na neďaleký ostrov Gomera. Mali sme aj šťastie na dobrú viditeľnosť, pretože často býva z časti zahalený v mraku alebo opare.

Kaňon rieky Erques
V najvyššom bode treku obchádzame skalný masív, cesta nie je značená farebnými značkami, ale občas treba hľadať tú správnu cestičku medzi vegetáciou. Sem tam nájdete na ceste tzv. mužiky, kamene navŕšené na seba, ktoré označujú trasu.

Skalný byt
Pod previsom skaly sme našli a nahliadli aj to skalného bytu. Masívna drevená futra a dvere ešte zostali zachovalé. Zvyšok miestnosti je už vybývaný, len zvyšky ohniska sú ešte vidieť. Výhľad zo priedomí mali miestni obyvatelia ale skvelý.

Vegetácia vo kaňone
Potom už pomaly schádzame suťovou cestičkou dole do kaňonu. Vďaka tieni a väčšiemu vlhku tu nachádzame na miestne pomery naozaj bujnú zelenú vegetáciu. Dokonca je tu často vidieť čistinky trávy a rozkvitnuté kríky aj kaktusy.

Na dne kaňonu
Napokon sme zišli až na dno kaňonu. Až nedávno výdatne pršalo, tak je tu sucho, len občas nájdeme menšie jazierka, kde voda ešte neodtiekla alebo nevyschla. Cesta je to pomerne dôsledne značená mužíkmi.

Cestou necestou
Pôvodná plánovaná cesta nás mala viesť chvíľu po protiľahlej strane zrázu. Cestu sme aj videli, ale nenašli sme úplne vhodné miesto, ako sa na ňu dostať. Ale pretože sme vedeli, že je to len kúsok, tak sme šli priamo korytom kaňonu. Občas sme tak museli zdolať väčšie kamenné útvary.

Chodina nahor
Dno kaňonu sme nakoniec zvládli prejsť bez úhony. Až na jeden menší slez po asi 3 metrovej skale to bola pohodová cesta. Po pár metroch sme nakoniec narazili na pôvodnú trasu, ktorá nás vyviedla zase nahor z kaňonu von. Cestou míňame vykvitnuté agáve.

Návrat do dediny Vera de Erques
Potom nás už čakal len návrat späť po ceste do dediny Vera de Erques. Až miestni jazdia autami aj po tejto malej cestičke, my boli radi, že sme auto nechali v centre na parking mieste. Tu tými úzkymi a strmými cestami by som sa nerada prechádzala. Takto si tu viac vychutnávame okolitú architektúru, ktorá sa prelína s rozkvitnutými plotmi.
