Prechod cez Pico Viejo

Východiskovým miestom tejto túry je horná stanica lanovky na Pico de Teide. Odtiaľ vedie pre výletníkov bez ambícií na dlhší pochod veľmi schodná asi pol kilometrovej cesta s upraveným povrchom z veľkých kameňov. Okolitý terén je na mnohých miestach sfarbený žlto bielo a unikajúci sírne výpary nenechávajú nikoho na pochybách o pôvode spiace hory, na ktorej svahu sa cesta vinie. Južným smerom je hradba hôr, tvoriacich okraj centrálne kaldery včiel s vrcholom El Sombrero.

Na druhej strane je príkry svah, ktorý končí vrcholom Pico de Teide, 3817 mnm

Ľahko schodná, veľkými kameňmi vydláždená cesta končí cca po pol kilometra vyhliadkou. Je z nej pekný pohľad na celý juhozápad ostrova s charakteris­tickými vrcholky malých sopiek (teda aspoň v porovnaní s dominantným Teide). Úplne vzadu je pohorie Teno a pod ním východiskové miesto, z ktorého vedie horská cestička do obce a tiesňavy Masca – Santiago del Teide.

Snáď najkrajší je ale pohľad na kráter sopky Pico Viejo, ktorý je čiastkovým cieľom tohto treku. Na vyhliadke končí zábava a začína zábava, spočívajúce v ceste miestami chaotickým sopečným terénom a stuhnutú lávou. Lávové kamene sú pekne ostré, opatrnosť je na mieste. Ak je však cesta pokrytá snehom, je veľká pravdepodobnosť, že sa v tomto teréne čoskoro stratíte.

Na juhovýchodnej stene krátera je dobre vidieť prístupová cesta vedúca na jeho okraj. Táto „diera do zeme“ sa dá aj čiastočne obísť, prípadne možno veľmi opatrne zostúpiť dovnútra.

Postup stuhnutým lávovým terénom nie je nijako rýchly a cesta sa zdá byť nekonečná. Našťastie je stále na čo sa pozerať.

Pred výstupom k okraju Pico Viejo je príjemná náhorná plošina, kde možno poľaviť v opatrnosti a pozornosti nutné pri zdolávaní lávového poľa. Je čas sa zastaviť a venovať pozornosť treba Teide. na svahu je dobre vidieť výstupová cesta. Tá je otvorená od 9 do 16 hodín, povolenie platí na konkrétny čas vstupu.

Na náhornej plošine je niekoľko smerníkov. Možno pokračovať v zostupe k nozdrám Teide. My však volíme odbočku vpravo na okraj veľkého krátera. Po krátkom stúpaní sa naskytá skutočne monumentálne pohľad na toto dielo prírody. Záleží na čase, koľko ho chceme či môžeme tomuto miestu venovať. Je možné kráter čiastočne obchádzať, prípadne opatrne (voľným terénom) zostupovať dovnútra (to je skutočne úchvatné). Po krátkom návrate späť ku směrníkům volíme zostupovú cestu k hotelu Parador Nacional.

Cesta sa ďalej prediera krajinou, kde sa striedajú porasty sukulentov s jednotlivými lávovými poliami. Veľmi zaujímavými útvary sú lávové pumy (v miestnych materiáloch označovanej ako lávová vajce). Predstavujem si, ako títo giganti za veselého soptění Teide poletujú vzduchom.

Cestu v teréne nie je skoro vôbec vidieť. Terén je veľmi členitý. Ale pri zostupe sa ako zázrakom stále objavuje pred vami.

V niektorých úsekoch je naopak ďalší postup veľmi jednoduchý. To sa hodí k dočasnému zrýchlenie, pretože času ubúda a autobus nečaká. Do centrálnej kaldery jede jediný spoj ráno z Puerto de la Cruz, popoludní sa vracia späť okolo 16:00. Aktuálnosť spojov sa dá zistiť na webe u miestneho dopravcu Tits.

Teraz už je cieľ skoro na dosah. Pod výrazným vyhliadkovým vrcholom Guajara sa krčí z tejto vzdialenosti drobná stavba hotela Parador Nacional, odkiaľ odchádza spomínaný autobus, stop alebo trojkilometrový „pěškobus“. Guajara si určite zasluhuje samostatný deň k výstupu. Je z nej asi najkrajšie pohľad na celú centrálnu kalderu s dominujúcim stratovulkánom. a je to aj skvelý aklimatizačný vrchol po príchode na Tenerife.

Zatiaľ čo celú predchádzajúcu cestu nemusíte stretnúť živú dušu, okolo skalných útvarov Roques de Garcia môže byť živo. Je to dané ľahkou dostupnosťou tohto miesta autom alebo zájazdovým autobusom. Pre nás je to známka toho, že sa dnešná púť blíži svojmu záveru. Vrchol Teide sa pred nami v popoludňajších hodinách schováva. Nevadí, však ho ešte odhalíme.