Výstup na Refugio de Altavista

Východisko výstupu na sopku Pico de Teide je parkovisko (2 350m nm) na 40km Canadaské ceste, len 2,5km od stanice lanovky. Odtiaľ stúpajte zvoľna po vozovej ceste. Po chvíli sa vám otvorí výhľad na ktorom je vidieť všetko podstatné z tejto túry: vrcholok Teide – Pan de Azucar „Homole cukru“, vrchnej stanice lanovky, chalupa Refugio de Altavista, kde je možné prespať, ak sa necítite, že by ste túto túru zvládli počas jedného dňa, či chceli byť na vrchole Teide na východe slnka a nakoniec aj zaguľatený kopca Montana Blanca (2 750m nm)

Krajina okolo vás je typická sopečná farebná pustatina hrajúci od bielych až po oranžové odtiene. Po zhruba desetiminutách narazíte na rázcestí, držte sa naľavo, bližšie k sopke.

Vozová cesta stúpa v zákrutách, ktoré možno často skrátiť vyšliapanými chodníkov. Po viac ako pol hodine výstupu od parkoviska je už veľmi pekný výhľad po krajine, ktorá by ani Marsu nerobila hanbu. Priamo pod vami je Pešina v prudkom Šútovo svahu, kolmá na vrstevnici. Tá rozhodne nie je dobrá na výstup, ale ak máte skúsenosti s takýmto terénom a budete sa vracať rovnakou cestou, ideálne na zostup – zbehnú svah behom pár minút – dobré topánky samozrejme podmienkou.

Parkovisko, respektíve štartovacie miesto túry vidieť nie je, je schované za masívny sopečnou hromadou. Na obzore sú vidieť zvyšky bývalého kužeľa, ktoré sú od pohľadu výrazne starší než sopečný materiál okolo vás.

Konečne sa blížite do plytkého sedla medzi Pico de Teide a Montanu Blancu. Je to veľmi zaujímavá oblasť, kde sa „váľa“ veľa gigantických kameňov, ktorým sa hovorí Huevos „vajcia“ alebo Bombas „bomby“. Nad vami je aj mohutný lávový prúd, ktorý doslova rozpolil „červený kopec“

Výhľad na sever nie je tak dramatický, tu z bývalého gigantického krátera veľa nezostalo. Je tu len vrcholok Risco de la Fortaleza (2 159m nm) „Pevnosť“ väčšinou ešte čnejúce nad pasátovými mraky.

Tunajšie sopečnej vajcia sú naozaj zaujímavé a niektoré z nich naozaj monumentálne – najväčší zaujímavosť prvej časti výstupu.

V sedle (2 725m nm), tzn. po vystoupaných 375 výškových metroch opustíte vozňovú cestu vedúcu až na samotný vrchol Montany Blanca. Ak máte chuť a čas, môžete vystúpiť aj na tento vrchol. Je to odtiaľ už len 600 metrov jedným smerom a 25 metrov výškových. Naša cesta však stúpa odtiaľ prudko nahor pozdĺž mohutného lávového prúdu. Po chvíli už budete mať celú Montanu Blanca ako na dlani.

Po polhodine prudšieho výstupe vystúpite na malú plošinu plnú gigantických sopečných kameňov – Angličanův oddych, ležiace už takmer v troch tisíc metrov nad morom. Ideálny pomstou na vydýchanie a desiatu.

Nad Angličanovým oddychom idete častí, kde sa darí aj sporé vegetáciu. Výhľad do kraja je čím ďalej širšia a až odtiaľ je krásne vidieť, že kaldera je naozaj pozostatkom gigantického kužeľa.

Po nekonečných kľukatiacu konečne vystúpime k Refugio de Altavista (3 260m nm). Pre tých, ktorí vyrážajú na túru popoludní, alebo si chcú výstup rozdeliť je to pre dnešok konečná. Pre ostatných, ktorí majú výstup na jeden deň len miesto na občerstvenie.