Trek k vyhliadke Degollada del Roque

Ako východiskový bod sme mali naše dočasné usídlenie v meste Puerto Santiago na juho-západe ostrova Tenerife. Je tu cez celý rok veľmi stále klíma. Aj v zime okolo 20C a veľmi často bezväčšia, pretože sa nachádza v závetrí sopky Teide.Cesta začína nad susedným mestom Los Gigantes – na mape ukazovateľoch ju nájdete ako Camino de Santiago de Tenerige – PR TF 65.

Po pár kilometroch cesty, ktorá vedie prírodnou rezerváciou Parque Rural de Teno pozdĺž tiesňavy Barranco Archipenque, narazíme na prvú z radu niekoľkých tunelov. Tieto tunely boli vybudované, aby viedli kanálom vodu z útesov a tiesňav, dole na južné suché pobrežie k banánovým plantážam.

Útesy Los Gigantes sú prešpikované niekoľkými tunelmi s rôznou dĺžkou a prístupnosťou. My si vybrali prvý tunel a ten najdlhší na našej trase. Sebou nám stačili svietidlá na powebankách alebo na mobile. Cesta je dobre priestupná, len pozor na hlavu, skala je občas nižšie, než by sa zdalo. V kanáliku pozdĺž cesty vedľa nás stále zurčala voda, takže tento tunel stále plní svoj účel.

Po prejdení tunela sme sa dostali priamo do tiesňavy Barranco Mancha de Los Díaz, v samom strede mohutných útesov Los Gignates. Ďalej sme ešte kus cesty pokračovali pozdĺž vodného kanála, ktorý viedol ešte niekoľkými malými tunelmi a po bohu hory.

Po pár kilometroch cesty pozdĺž tiesňavy Barranco Mancha de Los Díaz sme došli až k rázcestníku Galería la Junquera a odtiaľ už začíname stúpať príkre hore na útes k vyhliadke Degollada del Roque. Okolo nás je božský pokoj, len odniekiaľ občas zabečí kozľa, keď volá mamu, od ktorej sa vzdialilo na dohľad.

Pri stúpaní začínajú výhľady ukazovať, čo ešte doteraz schovávali. Vidíme ako na dlani celú dĺžku tiesňavy medzi skalami až k oceánu. V diaľke je dobre vidieť aj neďaleká Gomera – ďalší z Kanárskych ostrovov.

Z cesty medzi útesmi začína vykukovať aj dominanta celého ostrova Tenerife a to sopka Pico de Teide. Najvyššia hora Španielska, kde pri výške 3 715 mnm nájdete aj občasný sneh.

Trek sme šli v decembri, takže bola okolitá príroda prebudená k životu a inak suché kríky obrastali zeleňou. Ale aj cez rok, kedy je tu viac sucho je na čo pozerať. Je tu kráľovstvo sukulentov, ktoré dorastajú do obrých veľkostí. Je tak pekné pozorovať, ako ten istý kaktus, ktorý máte doma v kvetináčiku, je tu na ostroje veľký ako strom.

Konečne sme došli k nášmu cieľu celodenného výletu – vyhliadka Degollada del Roque. Cestu sme si skratili výstupom priamo nahor cez skalu asi 500 metrov, aby sme nemuseli obchádzať po ceste ďalšie kilometre.

Z vrcholu máme pekný výhľad na mestečko Tamaimo zasadené do kopcov, ktoré začínajú zdvíhať pri ceste z juhu na severnú stranu ostrova.

Tesne pod vyhliadkou Degollada del Roque sme sa na chvíľu napojili na turistickú cestu PR TF 65.3 Circular El Molledo, ktorá potom klesá do údolia a vedie späť do Los Gigates. Ďalej nižšie sa napája na cestu, kadiaľ som šli my, než sme zašli do tunela.

Cesta späť cez hrebeň Lomo de las Cruces nás miestami dosť potrápila, pretože až na mape je presušovaná cesta značená, reálne je ťažké v kamenistom teréne av príkrom svahu cestu pod nohami udržať. Istejšie je tak zísť po značenej ceste do údolia. Ale zase tie výhľady na banánové plantáže a mesto Los Gigantes v diaľke…

Kúsok ďalej po traverze skalnatou suťou sme sa napojili už na cestu PR TF 65.2 Circular Guama Tamaimo, z ktorej sú také krásne výhľady na skalnatý masív útesov Los Gigantes.

Posledné lúče slniečka, ktoré zadá za ostrov Gomera, nám svietili na cestu a posledný kilometer dole do mesta Los Gigantes pod nami. Tu už cesta bola poväčšinou dobre znateľná, alebo aspoň sme mali ako držať správny smer.

Posledné slnečné lúče osvietili aj útesy Los Gigantes týčiace sa nad mestom a vymaľovali ich do ruda.