Výstup na Dedu a freeride v Gruzínsku

Pohľad na Gudauri zrána, ešte než pustí lanovky. Zjazdovka je vzorne urolbovaná, ostatné služby tak dobré nečakajte. Gruzínsku sme ako destináciu pre rodinné lyžovanie zvolili po mnohoročnom lyžovanie v Alpách, chceli sme spoznať niečo nové, tiež pre jej kultúrne obohatenie. Jediné, čo k výletu do Gudauri potrebujete, je zabezpečiť letenky, následný transport z letiska na miesto a samozrejme ubytovanie. Cenovo sa pohybujete hlavne podľa leteniek. Ubytovanie, skipasy aj jedlo je v Gruzínsku lacnejšie. Skipas na šesť dní vyjde v prepočte na 2 340 Sk.

Vzhľadom k časovému posunu vstávanie nijako nehrotíme, vyrážame v osem, v Čechách je tou dobou päť hodín ráno. Šliapeme po zjazdovke hore, teplota okolo mínus desiatich stupňov, silnejší vietor (dvadsať uzlov), jasno. Zhruba na kóte 2 700 nandaváme goratexové bundy a kapucňa až pod oči. Až sa schováme za horu, ako ju budeme nastoupávat sprava, vietor úplne ustane. Navrchu sme presne vo chvíli, keď dorážajú aj prvé lyžiari lanovkou. Uhýbame zo zjazdovky, dávajú dole pásy a traverzujeme nad severnou snehovou stenou, pod nami jeden laviňáček, teda lavínový žľab, ktorému sme sa rozhodli odolať. Schádzame radšej až ďalším žľabom, v ktorom vidíme stopy. Priestranstvo sa mení v širokou planinu. Keby tu bol čerstvý prašan, ocitli sme sa v raji. My máme sneh síce hlboký, ale naviaty, aj tak sme dosť spokojní. Do Kobi, respektíve z Kobi nahor, vedú dve kabínkovej lanovky, záležitosť posledných dvoch rokov. Schádzame k tej prvej, pretože si nie sme istí, či spodná lanovku kvôli vetru pustili.

Kopec samozrejme vyzerá „placaté“, ako už to na fotkách býva. Celkovo je potrebné z Gudauri nastúpať 1100 výškových metrov. Ak vám omylom spadne viečko od termosky, prihodíte si zhruba ďalšiu stovku.

Fotka zachytáva výstup z lanovky a západnej panorámu vrátane hory Kazbek – úplne vpravo. My prišli tiež sprava – odspodu.

Panorama z druhej strany, ktoré dotvárajú celkový pohľad. Je na ňom vidieť ona zjazdovka napravo a tiež, kadiaľ na freeride, teda medzi ľudí a prvou guľatý snehový vrcholok.

Na zjazdovke si môžete dať šašlik, všemožné zapečené žemle, či klasický západnej fastfood. Zázemie je primitívne, často chýba záchod, prípadne ho nájdete v drevenej búdke opodiaľ. Na spodných staniciach lanovky v Gudauri sú reštaurácie vybavenejší a pod strechou, vo väčšine z nich dostanete nielen tradičné gruzínske pokrmy ako už spomínaný šašlik, pelmene alebo kebab, ale tiež pizzu, šaláty a rôzne grilované mäso.

Deda Ena je skalnatý vrchol severozápadne od Gudauri. Ak tam chcete, potrebujete si zohnať odvoz v podobe miestnych taxikárov či jednoducho stopnúť niekoho, kto ide zrovna po ceste. Cesta je tu jediná, vedie až z Tbilisi a vie byť plná kamiónov stojacich v zápche. K nástupu na snehovú pláň je to z Gudauri asi 15 km, čo nie je tak moc, ale ísť tam pešo sa v zásade nedá. Deda v gruzínčine znamená matka, čo je trochu prekvapujúce. Až hore sa s lyžami nechodí, zosúva sa zo sedla pod skalnatým vrcholkom, zhruba z výšky 3 050 m. Keby ste chceli vyliezť až hore, bude lepšie vziať si lezecké vybavenie. My mali namiesto toho Drone, takže sme sa celkom zabavili. Dole bol naozajstný prašan, teda to, čo z nechá po dvoch týždňoch zostalo. Užili sme si to ale náramne, taktiež jazdu „stopom“ tam a späť. Podarilo sa nám ju zjednať na 30 lari, čo iste nie je reálna cena (násobí deviatich na koruny), aj tak sme si ale pripadali rozjarene, pretože pôvodný návrh bol 90 lari. Video z Drone: https://drive.google.com/…2yAU-2Z/view?…

Naše oblúčiky vpravo is výhľadom na vrchol Deda Ena. Sneh sme museli miestami trochu prerážať, pretože na ňom bola krusta. Obloha bez mráčika, teplota okolo nuly.

Snímka z apartmánového balkóna. Deda Ena je najvyššia špička v mráčika.

Cestička z Almasiani, ktorá sa vinie do priľahlých dediniek v severozápadnom smere, nie je moc zjazdná. Potom, čo zapadne do diery veľkosti kola, soukáme sa von, vodič sa ešte ponúka, že pre nás príde aj naspäť. Lúčime sa a berieme si na neho číslo. Máme v pláne vystúpiť asi 600 výškových metrov na náhornú planinu a zísť späť k ceste. Výlet vymyslel Olda, ktorému ďakujeme aj za predchádzajúce tip v podobe Dedy Eny.

Máme v nohách prvých pár sto výškových metrov a slnko perie na naše hlavy. V diaľke je vidieť spodok lanovky vedúcej z Kobi. Vyzliekame sa do tričiek, ale príliš to nepomáha. Kvalita snehu za veľa nestojí, robíme rozostupy, aby sme „to neodtrhli“, za týchto podmienok by to z bola dosková lavína, čo je lavína, do ktorej sa chcete dostať zo všetkého najmenej, pretože vás rozláme.

Odtiaľto budeme schádzať, špička úplne vpredu je vrcholok Deda Ena, hľadíme na neho z opačnej strany, ako pred dvoma dňami.

Prázdninový týždeň je za nami. Zjazd do Kobi nakoniec nebol vôbec zlý. Ono zvládnuť krustu sa môže kedykoľvek hodiť. Stihli sme tiež lanovku hore a do Gudauri dorazili po zjazdovke. Sedíme na letisku v Istanbule, na našom transferu do Čiech. Babička snowboardistka má zlomenú ruku, ale tvári sa akoby nič. (Ruka čaká na finálne ošetrenie do Čiech, v Gudauri ju iba zafixovali.) Najmladšia generácia parí Call of Duty 4 – na troch notebookoch spoločne, kde si rozchodili sieť. Zvyšok osadenstva sa bavia nájdenou knihou Karla Čapka v turečtine – identifikované vreckový poviedky, konkrétne Básnik.