Výstup na Corno Grande (2912 m)

Cestou k hore prechádzame malebnou na kopci stojacou dedinou Castel del Monte. Je to stredoveká a renesančná obec asi 27 km od mesta L'Aquila na severe regiónu Abruzzy.

Nachádza sa v samom srdci pohoria Gran Sasso, obec je zasadená do strmého svahu pod vrcholkami hôr blízko náhornej plošiny Campo Imperatore, oproti pevnosti Rocca Calascio a blízko hory Monte Sirente v národnom parku Gran Sasso e Monti della Laga. Miesto preslávili aj filmári, keď tu natáčali niekoľko ikonických filmov ako napr. Jastrabí žena (1985) a Američan (2010).

Táto najvyššia hora Apenin je majestátna dominanta krajiny a týči sa už z diaľky, keď sa k nej blížime planinou NP Gran Sasso e Monti della Laga.

Jej meno, Corno Grande, pochádza z taliančiny a znamená „veľký roh“.

Začiatok výstupu vedie od hotela Campo Imperatore, kde môžete nechať auto zadarmo zaparkované (my prišli počas dopoludnia a parkovali sme už o pár metrov pod hotelom pozdĺž cesty). Od hotela vedie aj niekoľko lanoviek na rôzne smery, pretože lokácia je v zime využívaná na lyžovanie.
V pláne je dnes jednodňový výstup s prevýšením asi okolo 800m.nm a mapy.cz odhadujú čas na vrchol na 2,5h, čo sme aj my dodržali.

Ako stúpame kľukatou kamenistou cestičkou príkre nahor od hotela, tak sa pomaly rozkrývajú výhľady na platinu Gran Sasso pod nami. Cez planinu sme prechádzali a aj tu kempovali po výstupe. Ide naozaj o unikátne miesto, kde nájdete rozmanité zvieratá ako mačku divokú alebo kamzíka horského, na ktorého sme mali aj my šťastie.

Park má rozlohu 1 413 km2 a bol založený v roku 1991. Planina NP Gran Sasso vystupuje z náhornej plošiny Campo Imperatore rozkladajúcej sa v nadmorskej výške 1 800 m.

Pri stúpaní sa pomaly pod nami začínajú vytvárať mraky a lenivo sa prevaľujú cez okraje kopcov ležiacich pod nami. Predvolený bod je vo výške 2 127m.nm, takže sa tu možno príjemne schladiť aj v lete, kedy je inak Taliansko rozpálené.

Malou nevýhodou takto dobre dostupného a pomerne ľahkého treku na výstup je väčšie množstvo turistov, ale nenechajte sa odradiť. Veľká časť návštevníkov ide iba k chate Rifugio Duca degli Abruzzi a zase späť.

Chata leží 390 výškových metrov nad hotelom a poskytuje občerstvenie, krásne výhľady a zázemie pre nabratie síl na ďalší výstup smerom k vrcholu. Chata je v prevádzke od roku 1908, má 24 lôžok a zimnú izbu, kde ubytováva od začiatku júna do konca septembra alebo cez víkendy v máji a októbri.

Od chaty vedie pozvoľnejšia cesta cez hrebeň a vysokohorské lúky, ktorá nás nechá chvíľu oddýchnuť po príkrom stúpaní k chate. Kocháme sa tak pekným výhľadom na mohutný skalný masív Corno Grande, ktorý odtiaľ máme ako na dlani.

Pri stúpaní úbočím skalného masívu prechádzame cez pár snehových plôch. Cestičky sú tu od prechádzajúcich návštevníkov vyšliapané, ale aj tak nás tu sneh v júli trochu prekvapil. Žiadne špeciálne vybavenie nebolo našťastie potrebné, len opatrnosť aby sme sa nešmykli a prípadne vyklepať trochu snehu, ktorá napádala do topánok vrchom.

Záverečné stúpanie na vrchol vedie po skalnom masíve, kde sa cesta občas ťažšie hľadá, zvlášť keď sa obchádza posledných pár snehových plošín. Kamenie a suť sa drobia pod nohami a občas aj rukami, ako sa drápeme hore posledné výškové metre.

Keď dorazíme na hrebeň a nahliadneme na severnú stranu masívu, tak tu pod vrcholom hory leží najjužnejší ľadovec v Európe (Ghiacciaio del Calderone).

Napokon sme dorazili na cieľ našej trasy. Výstup nám zabral k odhadovaným 2,5h. Hore nie je veľa miesta pre mnoho ľudí, ale dá sa pri vrcholovom kríži vystriedať na fotku. Z jednej strany fúka silný studený vietor, tak sme si našli miesto v závetrí, kde si ideme zjesť desiatu s prekrásnymi výhľadmi.

Z vrcholu dohliadneme cez okolité kopce až k Lago di Campotosto, ktoré je vzdušnou čiarou len 15km. Lago di Campotosto alebo po slovensky „Toughfieldské jazero“ je umelá nádrž, ktorá sa nachádza v nadmorskej výške 1 313 ma má rozlohu 14 km2. My sme toto miesto využili ďalší deň na príjemné horské kúpanie s výhľadmi na kopce v pozadí.

V okolí hory nájdete aj ferraty, zaistené cesty lanami. Na jednej takej v skale pod vrcholom je umiestnený aj núdzový bivak pre prípady náhle zhoršeného počasia. Tu to musí byť adrenalín len prespať v tomto plechovom prístrešku umiestnenom na skalnej rímse.

Teraz nás už čaká len zostup späť dole k autu. Prvá časť cesty po príkrej skalnej drobiacej sa ceste ide pomaly. Ale nie je kam sa ponáhľať, času máme dosť, tak zostupujeme opatrne. Cestou sa opäť kocháme výhľadmi na planinu Gran Sasso pod nami.

Posledná časť cesty nemusíme ísť rovnakou trasou okolo chaty Rifugio Duca degli Abruzzi, ale cez priesmyk Sella di Monte Aquila (2335 m). Táto cesta, ktorá nás dovedie až k hotelu, kde máme zaparkované auto, je pozvoľnejšia a pre zostup tak príjemnejšia.

Splav kľukatými serpertínami dole na planinu a kde si len urobíme krátku zastávku pri pastve s koňmi a ovečkami. Majú odtiaľ neskutočný výhľad na skalný masív, na ktorom sme ešte pred pár hodinami stáli.