Článok Gole dell'Infernaccio
Tiesňava v pohorí Sibillini
Tiesňavy Infernaccio sú prírodné tiesňavy vyhĺbené riekou Tenna medzi horami Priora a Sibilla. Nachádzajú sa v obci Montefortino, v národnom parku Monti Sibillini, a patria k najpozoruhodnejším tiesňavám Apeninského polostrova Umbria a Marche.
Príchod k súťaži
Ide o obľúbený cieľ výletov a turistických prechádzok, pravdepodobne jeden z najobľúbenejších v pohorí Sibillini. Vďaka pomerne jednoduchej prístupovej ceste, ktorá je dostupná takmer pre každého, ale zároveň poskytuje bohaté prírodné zaujímavosti, so širokými výhľadmi na údolie Tenna a na hory nad ním. Výlet je ideálny do letných horúcich dní, pretože cesta vedie na dne údolia zovretým medzi chladnými a temnými skalnatými tiesňavami alebo ponorené do zelených bukových lesov.
Vodopády už z diaľky
Od parkoviska som sa vybrali po značenej ceste dole do údolia. Už z diaľky je dobre počuť hukot rieky Tenna pod nami av protiľahlom kopci šum priživujú aj voľne padajúce vodopády.
Priechod pod masívom
Po asi kilometri mierneho zostupu cestou dole do údolia, kedy s každým zostúpeným metrom, sa ochladzuje o pás stupňov, sme sa dostali ku skalnému masívu, z ktorého po celej dĺžke stekala voda. Pretože cesta ďalej vedie pod masívom, museli sme touto ľahkou a príjemnou spŕškou prebehnúť ďalej.
Cez vodopád do tiesňavy
Tu sa stekajú dva prítoky rieky Tenna, jeden prameň pod hodou a druhý je tvorený menšou riečkou, ktorou nasleduje cesta ďalej hlbšie do tiesňavy. Bol tu kedysi most, ale najskôr ho vzala veľká voda. My sme teda prešli rieku o pár metrov vyššie, cez nízky betónový mostík, ktorý riečku hravo preklenul. Pohľad na stalný masív, z ktorého steká v jemných kvapkách voda ako záves, je osviežujúci a dramatický zároveň.
Vstup do tunela pod horou
Kúsok nad mostíkom je vstup do umelo prerazeného tunela, ktorý vedie pod horou a sprístupňuje tak autom celú cestu až k pustovni San Leonardo al Volubrio, ktorá leží vyššie proti prúdu rieky v horách. Bohužiaľ je tunel voľne neprístupný, takže si ním nejde spestriť cestu.
My sme šli na tento kratší výlet tesne pred západom slnka, takže sme už návštevu pustovne vynechali. Ale inak sa tu dá urobiť mnoho dlhších, variabilných výletov. Samotná pustovňa sa každoročne stáva cieľom nepretržitých pútí, hoci zemetrasenie v auguste 2016 ohrozilo jej štruktúru. Kostol, ktorý sa nachádza na kopci s výhľadom na tiesňavy, je posledným dedičstvom atavistickej spoločnosti založenej na pastierstve a lesníctve, dnes už po stáročia stratené.
Pozdĺž kaňonu rieky
Ďalej stúpame v hlboko zarezanom kaňone rieky. Občas vedie cesta cez lávky, kde nachá nahliadnuť do zákrutov skál.
Cestou pozdĺž rieky
Terén sa rôzne premieňa. Občas je cesta pohodová po chodníčku pozdĺž rieky, občas vedie cez vlhké klzčie kopce, keď obchádza vedľa padajúcej hučiacej kaskádu vodopádu.
Vrchný koniec tunela
Po zdolaní pár príkrejších kopčekov pozdĺž rieky sme sa vrátili na rovnejšiu časť cesty. Tiež končí tunel, ktorý pomáha obísť tento horšie dostupný terén autom. Náš pôvodný plán bol sa tunelom vrátiť späť, ale bohužiaľ je vo vnútri na oboch stranách zatvorená mreža. Zamierili sme teda ešte kúsok ďalej pozdĺž rieky.
Smerom k jazierku
Ušli sme ešte asi pol kilometra smerom k vrchnému jazierku. Minuli sme odbočku na pustovňu s tým, že už sa smráka a tak možno niekedy nabudúce. Bohužiaľ po pár metroch za odbočkou už bola cesta zastavaná závorou s tým, že je v rekonštrukcii.
Čadičové skaly
Otočili sme sa a vydali sa rovnakou cestou späť na parkovisko. Celá trasa tak pre nás mala asi okolo 4km. Na to, že sme to mali ako rýchlu zastávnu pred večerným zakempovaním, tak to bol super zážitok. Určite sa tu dá stráviť celý deň v príjemnom chládku a pri rieke a pozorovaním najrôznejších typov skál.
Ako tip navyše, kto by chcel pozorovať svetlušky, tak po západe slnka ich na ceste a lúke pri odchode z parkoviska uvidíte nespočetné množstvo.
