Victoria Falls - rafting na Zambezi

Keď som počul o možnosti raftingu na rieke Zambezi pod Viktóriinými vodopády, bol som trochu skeptický, či nejde o ďalšiu turistickú pascu. Zambezi je totiž nad vodopádmi veľmi pokojná široko rozliata rieka, na ktoré sa lenivo prechádzajú výletné lode a turistom sa podávajú predražené večere. Navyše v novembri je obdobie sucha a stav vody je nižšia. Potom som sa ale dozvedel, že ide údajne o najťažšie komerčné rafting na svete a môj záujem sa zvýšil. Avšak presvedčilo ma až rozprávanie účastníkov, ktorí opisovali obrovské pereje a počítali, koľkokrát sa prevrhli a vykúpali. Takže som si povedal, že by tento zážitok mohol stáť za nekresťanských 130 USD. Avšak druhý deň ráno som si overil, že to bola dobrá voľba. Doprava, školenia a vybavenie bolo na úrovni a moja dôvera v túto organizáciu stúpala. Dokonca aj obvyklý podpis na tému „som si vedomý, že musím …, nesmiem …, môžem sa utopiť“ atď. Bol elektronicky evidovaný na iPade. Vyberáme si solídne vyzerajúci výstroj a nasadáme na nákladiak, ktorý nás vezie k známemu Victoria Falls Bridge. Tu musíme po dosť krkolomné skalnaté ceste a kovových rebríkoch zostúpiť hlboko na dno kaňonu. Som nadšený, budeme začínať na dohľad od vodopádov takmer priamo pod jediným mostom medzi Zimbabwe a Zambiou. Než sa pustíme po vode, absolvujeme tréning pádlovania pri rôznych poveloch kormidelníka a potom hneď ideme na to. Dozvedáme sa, že nás čaká celkom 19 veľkých perejí na úseku asi 26 km. Pereje sú obtiažnosti WW III + až WW V a niektoré majú celkom výstižné názvami ako napr. „Práčka“, „Schody do pekla“, „Diablova záchodová misa“ a podobne. Početné pereje klasifikované pod WW III + sa do celkových 19 nepočítajú, len nás ženú rýchlo na ďalšie a ďalšie divočinu. Ideme dva rafty, na každom je 5 klientov, kormidelník a jeho pomocník. Okolo nás krúži tri kajaky, ktoré majú za úlohu loviť tie raftárov, ktorým sa po vypadnutí z lode nepodarí doplávať späť k rafte a okrem toho aj filmujú a fotografujú. Po preplávanie prvej pereje stupňa obtiažnosti WW IV + sa pozerám na vedľa mňa pádlujícího hřmotného postaršieho anglického farmára, ktorý je na rafte prvýkrát a v jeho očiach vidím, že začína dobre chápať, čo znamená náročný rafting. Na ďalší Pere ho obria vlna vrhne cez celý raft na mňa, takže len so šťastím nevypadne z lode. Postupne sa ale zdokonaľujeme a získavame sebavedomie. Horlivo plníme príkazy kormidelníka, aj keď je niekedy pre rev vody skoro nepočujeme a vlny sa nám valí cez hlavu. Hlavne držať pádlo a udržať sa v lodi! Tišina medzi jednotlivými perejami využívame k vychutnávanie úžasných pohľadov na kaňon Zambezi. Kolmé čadičové steny s výškou okolo 100 m sa nám klenú nad hlavou a sú od seba vzdialené len asi 100 ma väčšinu z toho zaberá divoko tečúca rieka. Skúsený sprievodca nám ukazuje plachtiace orly a ďalšie vtáky. Potom nám bohužiaľ ukázal aj na brehoch odpočívajúci krokodílmi. Je pravdou, že sú o dosť menšie ako mnohametroví obri nad vodopádmi, ale jeho upokojovanie, že vodákov nenapadajú, nepôsobilo úplne presvedčivo. Takže o adrenalín nie je núdza ani medzi perejami. V každom prípade po zistení výskytu krokodílov bolo nasadenie celej osádky pri pádlovania a plnení príkazov kormidelníka ešte usilovnejšou. Je začiatok novembra, takže prietok je nižšia (má „len“ asi 1500 m3 / sec) a pozdĺž rieky sú občas vidieť obrovské balvany. V období dažďov je prietok vraj až 10× zväčší a rieka stúpne aj o viac ako 12 ma všetko sa potom ocitne pod vodou. Údajne sú potom vlny a valce perejí miernejší, ale obrovský prúd akékoľvek splavovanie znemožňuje.

Jedna z perejí je klasifikovaná najvyšším stupňom obtiažnosti WW VI. Volá sa „Komerčné samovražda“ a našťastie pre nás, je pre našu plavbu zakázaná. Takže je nutné raft opatrne na lane pretiahnuť. Vystupujeme a po skalách si ideme „peřejku“ prehliadnuť. V podstate je to taký pozvoľný vodopád. Pri potkýnanie po skalách obdivujeme geomorfologické útvary – obrie hrnca. Poznáme je síce z našej rieky Vydry, ale rozmery a početnosť tunajších hrncov sú naozaj nevídané. Akonáhle sme preliezli skalné bariéru, zisťujeme, že sa späť do raftu dostaneme len skokom z približne trojmetrovej skaly do rieky a doplaváním do tišiny, kde už parkuje raft. Voda je príjemne teplá, ale rovnako je to ďalší adrenalínový zážitok. Blížime sa ku koncu plavby. Zatiaľ sme sa napodiv neprevrhli a voda zmietla iba raz našej waleské spolujazdkyni. Nášmu rastúcemu sebavedomie sa však sprievodca smeje a informuje nás, že predposledný perom sa volá Oblivion (netušiaci) ale hovorí sa jej „Verejná plaváreň“. Zjavne vedel, o čom hovorí, najprv síce prerazíte obrie vodné valec, ale potom obrovská vlna prevracia celý raft. Letím do vody, na mňa raft a za ním mohutný Angličan a ostatné. Sekundy hlboko vo zvírené vode, kde je ťažko určiť, kde je hore a kde dole, boli dosť dlhé. Nemá totiž cenu sa v týchto podmienkach snažiť pod vodou plávať, takže len čakám, až ma konečne vesta vytiahne na hladinu a držím pádlo. Rýchlo k rafte a chytiť sa laná na ňom. Sprievodca s pomocníkom šikovne lezú na obrátený raft a skúsene ho prevracajú. Lezieme sťažka hore a potom dôjdeme rýchlo sa blížiacej posledný perejách. Najťažšie časť akcie nás však ešte len čaká. Musíme vyšplhať po strmých skalnatých stupňoch tých asi 100m v poludňajšom žiaru. Našťastie výstroj nesú organizátori, ktorí tiež vyfúknu rafty a vyvlečú je hore. Rafting na Zambezi naozaj skvele okorenil náš pobyt v dosť Skomercionalizovanú zóne pri vodopádoch. Pri zodpovedajúcej odvahe či skúsenosti vážne stojí za to. S ohľadom na to, že je pravdepodobné, že sa človek poriadne napije vody z africkej rieky, tak vrelo odporúčam vhodné očkovanie a tiež mať následne po ruke vhodné tablety na prípadné zažívacie ťažkosti.